Aj desať hlásení za deň. Medvede láka k obciam dozrievajúce ovocie

Biokoridory

Miesto augustového útoku nebolo úplne nečakané. Ide o takzvaný terestriálny biokoridor Turany-Trusalová.

Biokoridory sú miesta, ktorými zvieratá prechádzajú s cieľom hľadania potravy, kolonizácie nových oblastí Karpát či genetickej výmeny informácií.

Medveď hnedý potrebuje rozsiahle územia. Dospelý samec môže využívať teritórium veľké aj 300 až 600 štvorcových kilometrov a mladé jedince pri osamostatnení migrujú desiatky až stovky kilometrov.

Bez funkčných koridorov vznikajú izolované populácie, čo znižuje genetickú rozmanitosť a môže zvýšiť zraniteľnosť voči chorobám.

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR identifikovala na našom území 130 až 150 trás, z ktorých približne 45 patrí medzi koridory nadregionálneho a medzinárodného významu.

Zásah človeka

Problém nastáva, ak výsledky ľudskej činnosti, napríklad cesty, železničné trate, rozsiahle oplotenia alebo zastavané územia, pretínajú biokoridory. To je aj prípad pri Hubovej, kde migračná trasa zvierat prepája dve pohoria – Malú a Veľkú Fatru –, ale križuje ju cesta I/18.

„Tá má vysoké dopravné zaťaženie, a to 27- až 30-tisíc áut za 24 hodín, čo svedčí o tom, že je to nepreniknuteľná bariéra,“ podotýka Žiak.

„Navrhovali sme vytvoriť ekodukt široký 150 až 200 metrov, ktorý by bol jedným z najväčších v rámci Európy. Zatiaľ však z prostredia vlády nedošlo k jeho výstavbe ani k dokončeniu diaľnice. Nejde len o bezpečnosť zvierat, ale aj o spôsobené škody na majetku a životoch ľudí,“ vysvetľuje Židek.

ŠOP SR pre Štandard ozrejmuje, že od roku 2020 zrazili autá alebo vlaky 175 medveďov. Dokopy 18 jedincov padlo zatiaľ tento rok.

Rizikové bývajú najmä mesiace máj až jún a august až október. Vtedy medvede opúšťajú zimoviská, pária sa a neskôr hľadajú potravu a vytvárajú si energetické zásoby na hibernáciu (zimný spánok).

Strieľajú aj mláďatá

Šelmu útočiacu pri Turanoch zásahový tím vystopoval a usmrtil spolu s jej dvomi mláďatami. Hoci to vzbudzuje vášne, odborníci z praxe argumentujú tým, že inej možnosti niet.

„Potvrdilo sa nám, že ak medvedica naučí mláďatá už v prvom roku života chodiť do obce, plachosť už nezískajú. Skúšali sme vyradiť len jedno mláďa, ale medvedica bola ešte agresívnejšia. Neprestala navštevovať lokalitu ani sa nezľakla. Tento postup by bol veľmi rizikový z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia civilného obyvateľstva,“ približuje Žiak dôvody, prečo nestačí eliminovať problémovú samicu.

Väčší zásah do medvedej populácie zatiaľ neprichádza do úvahy. Keďže medveď hnedý je chránený živočích, možno ho eliminovať, len ak preukázateľne spôsobuje škody a nezaberá naň plašenie.

Zásahový tím sa riadi manuálom na ochranný odlov medveďov. V minulosti platilo pred elimináciou pravidlo „trikrát a dosť“. Preto medvedicu pri Turanoch neodstrelili pri prvých naznačených útokoch, ale až po takmer fatálnom strete s mužom neďaleko diaľničného privádzača.

Židek však hovorí, že situácia sa mení. Ak sa raz šelma vyskytne v intraviláne alebo jeho blízkosti, pokúsia sa na ňu aplikovať averzívnu terapiu. Ak sa však jedinec správa agresívne a spôsobuje problémy, musia ho z populácie odstrániť.

„Ľudia už po deviatej večer nevychádzajú z domov, z poobednej zmeny sa vracajú taxíkom a verejné osvetlenie je zapnuté celú noc. Neviem, či sú v poriadku takýto strach a opatrnosť ľudí. Za tie roky by sme čakali, že sa na európskej úrovni pohnú veci, aby sa medveď mohol regulačne loviť. Asi sa čaká na to, kým sa niečo stane dieťaťu,“ hovorí pre Štandard Dana Petrášková, starostka obce Lipovec.

Brusel zaujímajú len čísla

Národné parky aj viaceré členské štáty EÚ sa snažia vyvíjať tlak, aby na európskej pôde preradili medveďa z kategórie „prísne chránený druh“ do kategórie „chránený druh“.

V európskej legislatíve to znamená presun z prílohy IV do prílohy V smernice o biotopoch. V prílohe IV je usmrcovanie možné len na základe výnimiek, príloha V však umožňuje regulačný lov.

„V Bruseli chcú exaktné čísla. Práve preto robíme DNA monitoring početnosti medveďa hnedého na základe vzoriek trusu a srsti,“ podotýka Židek.

Doteraz sa vyzbieralo viac ako 3 500 vzoriek biologického materiálu, ale Štátna ochrana prírody SR predĺžila zber do 30. novembra. Podľa šéfa malofatranských ochranárov je v úmysle vyzbierať aspoň päťtisíc vzoriek, aby bolo výsledné číslo výskytu šeliem čo najreálnejšie.

„Keď budeme poznať počet medveďov na Slovensku, môžeme vzhľadom na rozlohu štátu a počet napadnutí požiadať o odlov určitého množstva kusov,“ uzavrel Židek.

Ministerstva životného prostredia sme sa opýtali na tohtoročnú štatistiku celkového úhynu medveďov, uvoľnenie peňazí na ekodukt nad cestou 1/18 a aj to, či po jesennom DNA monitoringu plánuje opäť dať ministerské výnimky na odlov. Do uzávierky sme nedostali odpoveď.