Preskočiť na obsah
  |  

Fico nevidí prekážku na podporu komisie pre Ukrajinu

Premiér Robert Fico odmietol tvrdenie opozičnej SaS, že vláda stiahla z rokovania materiál o Medzinárodnej nárokovej komisii pre Ukrajinu. Kabinet podľa neho diskusiu iba prerušil, aby získal ďalšie informácie o praktickom vykonávaní dohovoru.

O dokumente Rady Európy má rozhodnúť v najbližších dňoch. Predseda vlády nevidí žiadnu prekážku, prečo by sa Slovensko nemalo stať jeho zmluvnou stranou.

SaS predtým vyhlásila, že Rusko malo už v júli upozorniť slovenskú diplomaciu, že podpis dohovoru o zriadení komisie bude považovať za nepriateľský krok. Opozičná strana sa odvoláva na získané informácie o možnom priamom vplyve Moskvy na rozhodovanie kabinetu. Prerušenie rokovania pripisuje bezpečnostným dôsledkom proruského smerovania vlády.

Kabinet mal materiál schváliť minulý týždeň, rokovanie o tomto bode však prerušil.

(tasr, bak)

  |  

Kallasová sľubuje podporu Kyjevu napriek hybridným útokom

Európska únia sa nenechá zastrašiť rastúcou sabotážnou kampaňou Moskvy, vyhlásila šéfka európskej diplomacie po rokovaní ministrov obrany v Írsku. Kremeľ podľa Kaje Kallasovej stupňuje operácie proti spojencom Ukrajiny, pričom rastie riziko krviprelievania.

Nemecko sa údajne chystá pripísať Rusku incident s dronom naloženým výbušninami na strategickom letisku v Lipsku. Európski predstavitelia však nepredpokladajú bezprostredný vojenský útok a očakávajú skôr ďalšie aktivity pod hranicou otvoreného konfliktu.

Únii sa zároveň nepodarilo získať nové prísľuby protivzdušných rakiet pre Kyjev. Kallasová žiadala pomoc najmä od Grécka a Španielska, ktoré podľa dostupných informácií disponujú zásobami. Nedostatok striel využíva Moskva na intenzívne útoky. Pri nočnom ostreľovaní ukrajinskej metropoly a okolia zahynulo najmenej 12 ľudí.

Litovský minister obrany Robertas Kuanas vyzval Európsku úniu a NATO, aby ukázali silu a využili všetky dostupné nástroje.

Brusel pripravuje rozšírenie sankčného zoznamu o ďalších 1 600 osôb a firiem. Obnovila sa aj diskusia o použití približne 200 miliárd eur zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Predchádzajúci návrh zablokovalo Belgicko, preto Únia poskytla Ukrajine vlastnú pôžičku 90 miliárd eur. Tá však nemusí vystačiť na plánované dva roky.

(alarabiya, bak)

  |  

Porota sa nezhodla na vine matky, ktorá zabila tri deti

Rozhodovanie v procese s Lindsay Clancyovou pokračuje už štvrtý deň. 12-členný zbor oznámil sudcovi Williamovi Sullivanovi, že nedokáže dospieť k jednomyseľnému verdiktu. Ten ho vyzval, aby sa ďalej radil, keďže šesťtýždňové pojednávanie zahŕňalo viac ako 80 svedkov a 300 dôkazov.

Obžalovaná 36-ročná žena v januári 2023 uškrtila vo svojom dome v Duxbury v štáte Massachusetts päťročnú Coru, trojročného Dawsona a osemmesačného Callana. Následne sa pokúsila zabiť a po skoku z okna zostala ochrnutá.

Obhajca Kevin Reddington žiada oslobodenie pre jej nepríčetnosť. Tvrdí, že bývalá zdravotná sestra trpela popôrodnou psychózou a počas činu prežívala psychotickú epizódu. Clancyová neskôr povedala, že počula mužský hlas, ktorý jej prikázal konať.

Prokuratúra poukazuje na to, že krátko pred vraždami poslala manžela po jedlo a do lekárne, pričom si v telefóne overila čas jeho návratu.

Ak ju súd uzná vinnou z vraždy prvého stupňa, hrozí jej doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. V prípade oslobodenia pre nepríčetnosť by ju umiestnili do štátnej psychiatrickej nemocnice. Proces opäť otvoril diskusiu o popôrodnom duševnom zdraví a jeho posudzovaní americkými súdmi.

(reuters, bak)

  |  

Brusel ešte nerozhodol o uvoľnení financií pre Maďarsko

Maďarsko zatiaľ nepredložilo oficiálnu žiadosť o platbu z európskych fondov. Členské štáty tak môžu urobiť do 30. septembra 2026, oznámila Európska komisia portálu magyarnemzet.hu.

Vyhlásenia Budapešti o schválení prostriedkov označila za predčasné. Posudzovanie sa začne až po doručení žiadosti, v rámci ktorého Komisia formálne vyhodnotí splnenie všetkých míľnikov a supermíľnikov.

Minister dopravy a investícií Dávid Vitézy v pondelok vyhlásil, že vláda splnila všetky legislatívne podmienky na získanie peňazí z fondu obnovy a odolnosti. Odvolal sa pritom na politickú dohodu predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s premiérom Péterom Magyarom.

Podľa Vitézyho Budapešť splnila podmienky na uvoľnenie 10 miliárd eur z pôvodných zdrojov a ďalších šiestich miliárd z kohéznych fondov.

Európska komisia pozastavila Maďarsku približne 17 miliárd eur pre obavy z nedodržiavania zásad právneho štátu počas vlády Viktora Orbána. Časť peňazí vrátane 11 miliárd eur z fondu obnovy po pandémii ochorenia COVID-19 mala byť vyčerpaná do polovice augusta.

(tasr, bak)

  |  

Ruské hospodárstvo môže pre vojnu stratiť rovnováhu

Rusku hrozí, že jeho hospodárstvo sa dostane do nekontrolovateľného stavu, ak sa úplne zameria na potreby vojensko-priemyselného komplexu. Vyhlásil to prezidentov osobitný predstaviteľ pre udržateľný rozvoj Boris Titov.

Podľa podnikateľa musia vojenská a civilná časť ekonomiky zostať v rovnováhe. Úplné podriadenie výroby potrebám frontu označil za stav, ktorý môže fungovať iba na veľmi obmedzený čas.

Moskva počas vojny zvýšila dane, začala prerozdeľovať majetok a privítala príspevky firiem na financovanie bojov. Najnovšie pohrozila podnikateľom, ktorí podľa úradov nedostatočne chránia svoje prevádzky pred ukrajinskými dronmi. Zástancovia tvrdého postupu pritom za vzor označujú reorganizáciu sovietskeho hospodárstva za Josifa Stalina.

Ruská ekonomika má tento rok vzrásť iba o 0,4 percenta, pričom mnohé civilné odvetvia stagnujú alebo sa zmenšujú. Výsledok môžu ďalej zhoršiť ukrajinské útoky na rafinérie, internetových predajcov a vývoznú infraštruktúru.

Podobné obavy vyjadril aj moskovský starosta Sergej Sobianin. Hlavný ekonóm štátnej rozvojovej banky Andrej Klepač po verejnom upozornení na vojnové problémy prišiel o funkciu.

Pred septembrovými parlamentnými voľbami zároveň rastie únava z konfliktu a podpora mierového riešenia. Kremeľ odmieta fámy o rozsiahlej povolebnej mobilizácii.

(reuters, bak)

  |  

Kotleba kandiduje na župana aj primátora Banskej Bystrice

Marian Kotleba bude v jesenných komunálnych voľbách kandidovať na predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja a primátora Banskej Bystrice. Predseda strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko oznámil kandidatúru na Deň ústavy.

Kotleba viedol kraj v rokoch 2013 až 2017 a v rokoch 2016 až 2022 bol poslancom parlamentu. O mandát prišiel po právoplatnom odsúdení za prejav sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd v kauze šekov v hodnote 1 488 eur.

Kandidátne listiny na predsedu kraja odovzdalo sedem uchádzačov. Obhajobu už oznámil nezávislý Ondrej Lunter. Kandidovať chcú aj Roman Malatinec za Stranu vidieka a podpredseda Republiky Miroslav Suja. Oficiálny zoznam bude známy po rozhodnutí volebnej komisie.

O post primátora sa uchádza šesť záujemcov. Súčasný šéf samosprávy Ján Nosko kandiduje ako nezávislý po štvrtý raz. Rovnakým spôsobom sa zapojili mestský poslanec Matúš Molitoris a mestský a krajský poslanec Tomáš Sobota.

Dianu Javorčíkovú podporujú Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita, Demokrati, Hnutie Slovensko a Občianska konzervatívna strana. Za Stranu vidieka kandiduje Ondrej Vereš.

(tasr, bak)