Preskočiť na obsah
  |  

Najťažšia prestrelka za mesiac: USA útočili na Irán, ten to opätoval

Spojené štáty podnikli v stredu skoro ráno masívnu vlnu leteckých útokov na južný Irán, čo vyvolalo okamžité odvetné údery na americké vojenské základne v Bahrajne, Jordánsku a Iraku.

Americké ústredné velenie podľa webu Al Džazíra konkretizovalo, že zasiahlo iránsku protivzdušnú obranu, radary a námorné prostriedky v reakcii na útoky na obchodnú lodnú dopravu a americké jednotky v Hormuzskom prielive.

Podľa iránskych zdrojov zahynulo pri amerických útokoch na viacero miest vrátane Kuhestaku a provincie Chúzistán najmenej dvanásť osôb a desiatky skončili so zraneniami. Citovaný portál podotkol, že ide o najťažšiu prestrelku medzi USA a Iránom za viac ako mesiac.

Zbor islamských revolučných gárd v odvete odpálil balistické rakety a drony na americké základne v Jordánsku, Bahrajne a v irackom Arbíle. Protivzdušná obrana Kuvajtu rovnako evidovala a odrážala útoky dronov.

Jordánsko hlási zachytenie väčšiny rakiet bez obetí, zatiaľ čo Irán tvrdí, že zničil americkú techniku.

(max)

  |  

Štát simuluje pád dronu na Zemplíne, preverí pripravenosť zložiek

V stredu sa začína na Zemplíne dvojdňové národné cvičenie civilnej ochrany a krízového riadenia pod názvom „Tiene v oblakoch“. Cvičenie naplánovali v obciach Veľké Kapušany, Čičarovce, Malčice, Pribeník, Malé Trakany a Dobrá za účasti stovák príslušníkov hasičov, polície, armády, zdravotníkov a samospráv.

Hlavným scenárom je simulovaný pád dronu do priemyselného areálu vo Veľkých Kapušanoch, na ktorý nadväzujú zásah záchranných zložiek, riadenie krízových štábov a evakuácia osôb. Súčasťou je aj preverenie nemocníc v Trebišove a Michalovciach, kde zdravotníci pri desiatkach zranených figurantoch aktivujú traumaplány a triáž.

Počas dvoch dní zrealizujú sedem simulovaných situácií vrátane spustenia sirén a signalizácie vzdušného poplachu v súčinnosti s armádou.

Generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia rezortu vnútra Jaroslav Kmeť upozornil obyvateľov, že ide len o cvičenie, a požiadal verejnosť, aby zbytočne nezaťažovala tiesňovú linku 112.

(tasr, max)

  |  

Venezuela zdvojnásobí produkciu ropy po dohodách s USA

Americký minister energetiky Chris Wright vyhlásil po prílete do Caracasu, že nové energetické dohody medzi Venezuelou a medzinárodnými ropnými spoločnosťami povedú v najbližších rokoch k viac ako zdvojnásobeniu domácej produkcie ropy.

Wrightova návšteva prichádza v nadväznosti na politický prevrat a zadržanie dnes už exprezidenta Venezuely Nicolása Madura americkými silami v januári tohto roka.

Medzi spoločnosťami, ktoré plánujú podpísať nové projekty, figurujú americký Chevron, GE Vernova či európske a ázijské koncerny Eni a ONGC.

Samostatná dohoda presadená vládou Donalda Trumpa navyše udeľuje americkej spoločnosti NABEP 100-ročný prenájom na 17 ropných polí s odhadovaným objemom 65 miliárd barelov ropy. Tieto lokality boli dosiaľ pod kontrolou Ruska a Číny.

Wright zároveň očakáva pokles cien pohonných hmôt v USA vďaka rozvoju rafinérskych kapacít a uvoľňovaniu regulácií.

Produkcia vo Venezuele, ktorá koncom 90. rokov presahovala tri milióny barelov denne, sa v posledných mesiacoch pohybovala na úrovni 1,1 až 1,2 milióna barelov.

(reuters, max)

  |  

Rusko chce rozvíjať finančné väzby so Spojenými štátmi

Ruský minister financií Anton Siluanov po pondelkovom rokovaní s americkým náprotivkom Scottom Bessentom vyhlásil, že dialóg medzi Ruskom a USA by sa mal zamerať na hľadanie spoločnej reči v ekonomike, čo by uľahčilo riešenie politických otázok.

Stretnutie ministrov sa uskutočnilo na konferencii finančných lídrov G20 v Severnej Karolíne.

Siluanov podľa správy agentúry Interfax priznal, že obe strany vidia dôvody na rozvoj finančných väzieb napriek zložitej situácii. Vyjadril presvedčenie, že odborníci z finančného sektora dokážu nájsť kompromis rýchlejšie ako politici, pričom zdôraznil potrebu neustáleho rozvíjania oblastí spoločného záujmu.

Americká strana však zastáva odlišný postoj. Podľa informácií agentúry Reuters Bessent počas stretnutia Siluanovovi jasne zdôraznil, že akákoľvek ekonomická úľava pre Rusko alebo dohody o iných otázkach sú vylúčené, kým sa nepodarí ukončiť vojnu na Ukrajine.

(reuters, max)

  |  

Stredajšie rokovanie vlády sa zameria na poľnohospodárstvo

Vláda by sa na svojej stredajšej schôdzi mala zaoberať najmä poľnohospodárskymi témami. Na výjazdovom rokovaní v Nitre bude rokovať v areáli národného výstaviska Agrokomplex.

Ministri by mali v stredu prerokovať návrh finančného rámca priamych platieb na rok 2027, návrh na podporu činnosti miestnych akčných skupín, návrh na zabezpečenie podpory poľnohospodárskej výroby, ako aj plán na riešenie dôsledkov sucha a rámca koordinácie pre súčasnú situáciu v poľnohospodárstve.

Vládny kabinet by mal taktiež diskutovať o možnostiach ďalšieho postupu v súvislosti s euronariadením zo 17. júna 2026 o rastlinách získaných určitými novými genómovými technikami a o produktoch z nich.

(tasr, max)

  |  

Aktivista z Hongkongu sa priznal k spolčeniu so zahraničím

Hongkonský demokratický aktivista Joshua Wong sa na najvyššom súde priznal k obvineniu zo spolčenia so zahraničnými subjektmi. Tento trestný čin proti národnej bezpečnosti nesie riziko doživotného väzenia.

Podľa obžaloby sa 29-ročný muž spolu s exilovým aktivistom Nathanom Lawom a ďalšími členmi rozpustenej strany Demosisto v roku 2020 podieľal na medzinárodnej kampani, ktorej cieľom bolo presadiť sankcie a blokády voči Hongkongu a Číne.

Pokusy o presadenie sankcií nasledovali po vlne masových prodemokratických protestov v roku 2019.

Hongkonský zákon o národnej bezpečnosti prijali v júni 2020, a to čiastočne ako reakciu na mesiace násilných prodemokratických protestov, ktoré mestom v roku 2019 otriasli.

Zatiaľ čo medzinárodné skupiny pre ľudské práva a západné krajiny kritizovali zákon ako prehnaný vzhľadom na vysoký stupeň autonómie, ktorý bol Hongkongu sľúbený po jeho odovzdaní z britskej pod čínsku vládu v roku 1997, hongkonskí a čínski predstavitelia uviedli, že je nevyhnutné obnoviť stabilitu.

Wong je v súčasnosti vo väzení, kde si odpykáva trest za sprisahanie s cieľom podvrátiť štátnu moc v súvislosti s neoficiálnymi voľbami z roku 2020. Výkon tohto trestu sa mal skončiť budúci rok.

(reuters, max)