Preskočiť na obsah
  |  

V Trnave horí skládka, na pomoc povolali aj chemické laboratórium

Hasiči zasahujú pri rozsiahlom požiari na skládke odpadu na Zavarskej ulici v Trnave, ktorý zasiahol plochu s rozlohou približne 30-tisíc štvorcových metrov. Vzhľadom na hustý dym zložky civilnej ochrany vyzývajú obyvateľov okolitých obcí v smere šírenia dymu, aby obmedzili pohyb vonku a neotvárali okná.

Na mieste zriadili riadiaci štáb a povolali kontrolné chemické laboratórium civilnej ochrany na monitorovanie ovzdušia. Z dôvodu náročného zásahu zriadili čerpacie stanoviská v Šúrovciach a Trakoviciach. Pri likvidácii požiaru nasadili viaceré útočné prúdy.

Požiar sa profesionálnym jednotkám z Trnavy, Hlohovca a zo Záchrannej brigády v Malackách spolu s členmi 14 dobrovoľných hasičských zborov vrátane DHZ Pole podarilo po čase lokalizovať. Naďalej však pokračujú hasebné práce s cieľom požiar úplne zlikvidovať.

(tasr, max)

  |  

Prezident Nikaraguy zakázal opozícii kandidovať

Nikaragujský kongres schválil v prvom hlasovaní rozsiahlu ústavnú reformu, ktorú presadili tamojší prezident Daniel Ortega a jeho manželka Rosario Murillová. Zmena zákona zakazuje opozičným stranám účasť vo voľbách a predlžuje funkčné obdobie autoritárskej dvojice, volených úradníkov aj veliteľov armády a polície zo šesť na sedem rokov.

Definitívna ratifikácia je naplánovaná na druhú legislatívnu schôdzu od 18. januára.

Reforma nadväzuje na vyhlásenie 80-ročného Ortegu, že v krajine už nebudú žiadne voľby, aby zabránil opozícii získať moc.

Krok vyvolal ostrú medzinárodnú kritiku zo strany USA, Panamy, Brazílie či Čile ako ďalší úder pre demokraciu. Ide o pokračovanie ústavných úprav z roku 2024, ktoré už skôr predĺžili mandát na šesť rokov, povýšili Murillovú na spoluprezidentku a posunuli voľby na koniec roka 2027.

Nikaragua sa zmieta v hlbokej politickej kríze od násilného potlačenia protestov v roku 2018.

(reuters, max)

  |  

Najťažšia prestrelka za mesiac: USA útočili na Irán, ten to opätoval

Spojené štáty podnikli v stredu skoro ráno masívnu vlnu leteckých útokov na južný Irán, čo vyvolalo okamžité odvetné údery na americké vojenské základne v Bahrajne, Jordánsku a Iraku.

Americké ústredné velenie podľa webu Al Džazíra konkretizovalo, že zasiahlo iránsku protivzdušnú obranu, radary a námorné prostriedky v reakcii na útoky na obchodnú lodnú dopravu a americké jednotky v Hormuzskom prielive.

Podľa iránskych zdrojov zahynulo pri amerických útokoch na viacero miest vrátane Kuhestaku a provincie Chúzistán najmenej dvanásť osôb a desiatky skončili so zraneniami. Citovaný portál podotkol, že ide o najťažšiu prestrelku medzi USA a Iránom za viac ako mesiac.

Zbor islamských revolučných gárd v odvete odpálil balistické rakety a drony na americké základne v Jordánsku, Bahrajne a v irackom Arbíle. Protivzdušná obrana Kuvajtu rovnako evidovala a odrážala útoky dronov.

Jordánsko hlási zachytenie väčšiny rakiet bez obetí, zatiaľ čo Irán tvrdí, že zničil americkú techniku.

(max)

  |  

Štát simuluje pád dronu na Zemplíne, preverí pripravenosť zložiek

V stredu sa začína na Zemplíne dvojdňové národné cvičenie civilnej ochrany a krízového riadenia pod názvom „Tiene v oblakoch“. Cvičenie naplánovali v obciach Veľké Kapušany, Čičarovce, Malčice, Pribeník, Malé Trakany a Dobrá za účasti stovák príslušníkov hasičov, polície, armády, zdravotníkov a samospráv.

Hlavným scenárom je simulovaný pád dronu do priemyselného areálu vo Veľkých Kapušanoch, na ktorý nadväzujú zásah záchranných zložiek, riadenie krízových štábov a evakuácia osôb. Súčasťou je aj preverenie nemocníc v Trebišove a Michalovciach, kde zdravotníci pri desiatkach zranených figurantoch aktivujú traumaplány a triáž.

Počas dvoch dní zrealizujú sedem simulovaných situácií vrátane spustenia sirén a signalizácie vzdušného poplachu v súčinnosti s armádou.

Generálny riaditeľ sekcie krízového riadenia rezortu vnútra Jaroslav Kmeť upozornil obyvateľov, že ide len o cvičenie, a požiadal verejnosť, aby zbytočne nezaťažovala tiesňovú linku 112.

(tasr, max)

  |  

Venezuela zdvojnásobí produkciu ropy po dohodách s USA

Americký minister energetiky Chris Wright vyhlásil po prílete do Caracasu, že nové energetické dohody medzi Venezuelou a medzinárodnými ropnými spoločnosťami povedú v najbližších rokoch k viac ako zdvojnásobeniu domácej produkcie ropy.

Wrightova návšteva prichádza v nadväznosti na politický prevrat a zadržanie dnes už exprezidenta Venezuely Nicolása Madura americkými silami v januári tohto roka.

Medzi spoločnosťami, ktoré plánujú podpísať nové projekty, figurujú americký Chevron, GE Vernova či európske a ázijské koncerny Eni a ONGC.

Samostatná dohoda presadená vládou Donalda Trumpa navyše udeľuje americkej spoločnosti NABEP 100-ročný prenájom na 17 ropných polí s odhadovaným objemom 65 miliárd barelov ropy. Tieto lokality boli dosiaľ pod kontrolou Ruska a Číny.

Wright zároveň očakáva pokles cien pohonných hmôt v USA vďaka rozvoju rafinérskych kapacít a uvoľňovaniu regulácií.

Produkcia vo Venezuele, ktorá koncom 90. rokov presahovala tri milióny barelov denne, sa v posledných mesiacoch pohybovala na úrovni 1,1 až 1,2 milióna barelov.

(reuters, max)

  |  

Rusko chce rozvíjať finančné väzby so Spojenými štátmi

Ruský minister financií Anton Siluanov po pondelkovom rokovaní s americkým náprotivkom Scottom Bessentom vyhlásil, že dialóg medzi Ruskom a USA by sa mal zamerať na hľadanie spoločnej reči v ekonomike, čo by uľahčilo riešenie politických otázok.

Stretnutie ministrov sa uskutočnilo na konferencii finančných lídrov G20 v Severnej Karolíne.

Siluanov podľa správy agentúry Interfax priznal, že obe strany vidia dôvody na rozvoj finančných väzieb napriek zložitej situácii. Vyjadril presvedčenie, že odborníci z finančného sektora dokážu nájsť kompromis rýchlejšie ako politici, pričom zdôraznil potrebu neustáleho rozvíjania oblastí spoločného záujmu.

Americká strana však zastáva odlišný postoj. Podľa informácií agentúry Reuters Bessent počas stretnutia Siluanovovi jasne zdôraznil, že akákoľvek ekonomická úľava pre Rusko alebo dohody o iných otázkach sú vylúčené, kým sa nepodarí ukončiť vojnu na Ukrajine.

(reuters, max)