Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ebola si v Kongu vyžiadala viac než tritisíc obetí

Najhoršia epidémia tohto ochorenia v dejinách Konžskej demokratickej republiky sa naďalej šíri na severovýchode krajiny. Počet potvrdených prípadov dosiahol 6 186 a zomrelo 3 007 ľudí.

Nákazu spôsobuje variant Bundibugyo. Rozsahom aj počtom obetí už prekonala epidémiu z rokov 2018 až 2020. Celosvetovo zostáva horšia iba vlna v západnej Afrike z rokov 2014 až 2016, ktorá nakazila viac než 28 600 ľudí a zabila viac ako 11-tisíc obyvateľov Guiney, Libérie a Sierry Leone.

Úrady vyhlásili epidémiu 15. mája v provincii Ituri, podľa niektorých odborníkov sa však mohla začať už v januári. Napriek snahám vlády, Svetovej zdravotníckej organizácie a humanitárnych skupín zasiahla šesť provincií.

Včasné odhaľovanie a liečbu pacientov komplikujú slabý systém dohľadu, neistota a odpor miestnych komunít. Približne 60 percent úmrtí podľa odhadov nastáva mimo liečebných centier.

Proti variantu Bundibugyo neexistuje schválená vakcína ani liečba, viacero očkovacích látok je však vo vývoji. Konžské úrady začali zdravotníkov v prvej línii očkovať vakcínou Ervebo od spoločnosti Merck, ktorá je určená proti variantu Zaire a môže poskytovať čiastočnú krížovú ochranu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Výbuch pri stanici v Augsburgu zranil dvoch Ukrajincov

Nemecká polícia našla po explózii pri hlavnej železničnej stanici v Augsburgu podozrivé zariadenie. Bezpečnostné zložky preto objekt najskôr úplne uzavreli a zastavili vlakovú dopravu.

K výbuchu došlo na Bahnhofstrasse neďaleko vstupu do budovy. Ľahké zranenia utrpeli dvaja ukrajinskí občania vo veku 17 a 18 rokov. Obaja mali akustickú traumu. Tlaková vlna zároveň poškodila okná na okolitých stavbách.

Príčina ani pozadie incidentu zatiaľ nie sú známe. Na mieste zasahujú pyrotechnici krajinského kriminálneho úradu.

Policajná operácia spôsobila výrazné obmedzenia cestnej premávky aj mestskej hromadnej dopravy v Augsburgu. Neskôr zostali zatvorené už len prvé nástupište a staničná budova, ostatné koľaje polícia uvoľnila. Cestujúci sa môžu dostať dnu severným a južným vchodom.

(zeit, bak)

Minúta  |  

Česká polícia začala exhumovať ostatky Jana Masaryka

Experti českej polície začali v stredu exhumovať ostatky bývalého československého ministra zahraničných vecí Jana Masaryka z rodinného hrobu v obci Lány pri Prahe. Na sociálnej sieti X o tom informovalo Policajné prezídium ČR. Politik zomrel v roku 1948 za nevyjasnených okolností, polícia sa po opätovnom otvorení prípadu snaží okolnosti jeho smrti objasniť.

„Dnes na lánskom cintoríne vykonávame úkony trestného konania v súvislosti s preverovaním úmrtia Jana Masaryka v roku 1948, ktoré spočívajú v exhumácii jeho ostatkov a ich skúmania za využitia najmodernejších kriminalistických metód. Ich účelom je okrem iného vyvrátiť rôzne špekulácie, ktoré sú spojené s týmto prípadom už takmer 80 rokov,“ vysvetlila polícia.

Syn prvého československého prezidenta Tomáša Garrigua Masaryka zomrel za nevyjasnených okolností v noci z 9. na 10. marca 1948. Mŕtve telo našli na dlažbe, kam dopadlo z okna kúpeľne jeho bytu na druhom poschodí sídla ministerstva zahraničných vecí v Černínskom paláci. O príčinách jeho úmrtia existujú viaceré teórie.

Podľa oficiálnej verzie vtedajšieho režimu spáchal samovraždu. Česká polícia v januári tohto roka prípad opäť otvorila a preveruje ho pre podozrenie zo spáchania vraždy. Treťou verziou, ktorá by podľa historikov mohla pripadať do úvahy, je nešťastná náhoda.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nemeckú elektrickú sieť zasiahol ďalší pokus o sabotáž

Polícia vyšetruje úmyselné poškodenie trafostanice neďaleko západonemeckého mesta Bergheim. Incident sa odohral v utorok popoludní, dodávky elektriny v regióne však nenarušil.

Vyšetrovatelia zatiaľ nespresnili rozsah škôd. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy Amprion predpokladá vonkajší zásah, pričom stabilita siete a zásobovanie zostali zachované.

Energetická spoločnosť RWE napriek tomu odpojila lignitové bloky elektrární Neurath a Niederaussem s celkovým výkonom 4 200 megawattov. Do siete sa majú postupne vrátiť počas nasledujúcich dní. Firma spolupracuje s úradmi aj so spoločnosťou Amprion.

V rovnaký deň poškodili zariadenia s vodivým materiálom elektrické vedenia aj vo východonemeckom Brandenbursku.

Nemecké úrady zostávajú pre hrozby voči strategickým objektom v stave zvýšenej pohotovosti. Berlín v utorok pripísal Rusku augustový pokus o dronový útok na ukrajinské nákladné lietadlo na letisku Lipsko/Halle a oznámil odvetné opatrenia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovensko podá žalobu na eurokomisiu za dereguláciu GMO

Slovensko zažaluje na Súdnom dvore EÚ Európsku komisiu (EK) za schválenie nariadenia o deregulácii nových geneticky modifikovaných organizmov. Povedal to po stredajšom rokovaní vlády premiér Robert Fico (Smer).

Nariadenie, ktoré vyníma geneticky modifikované rastliny získané pomocou nových genomických techník (NGT) spod doterajšej regulácie pre GMO, schválila EÚ v júni tohto roku.

„Toto nariadenie vyvolalo veľké protesty, pretože toto nariadenie v podstate povedalo, že ‚všetko je v poriadku‘, že sa nemusíme ničoho obávať. Nie sú na to žiadne dôkazy, nevieme, čo to môže spôsobiť ľuďom,“ uviedol premiér.

„Rozhodli sme, že podáme žalobu proti tomuto nariadeniu,“ dodal.

Prijaté nariadenie odmietli vo výzve adresovanej ministrovi pôdohospodárstva Richardovi Takáčovi (Smer-SD) aj členovia Slovenskej akadémie vied, bývalí ministri, ako aj mnohé významné organizácie.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda podporila nárokovú komisiu pre Ukrajinu

Kabinet na výjazdovom rokovaní v Nitre odsúhlasil podpis dohovoru o zriadení Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu. Nezávislý orgán bude rozhodovať o náhrade škôd spôsobených ruskou inváziou.

Dohovor prijali 16. decembra 2025 na diplomatickej konferencii v Haagu pod záštitou Rady Európy. Komisia preskúma jednotlivé žiadosti, predložené dôkazy a rozsah poškodenia. Nároky sa budú týkať najmä zničenej infraštruktúry, občianskej vybavenosti, priemyslu a nehnuteľností. Uplatniť si ich budú môcť štáty, fyzické aj právnické osoby.

Orgán bude sídliť v Haagu a jeho rozhodnutia budú konečné bez možnosti odvolania. Ich vymáhanie prostredníctvom súdov však nebude patriť medzi jeho právomoci.

Dokument doteraz podpísalo 38 členských štátov Rady Európy, Európska únia a Kanada, pričom sedem krajín ho už ratifikovalo. Platnosť nadobudne tri mesiace po dosiahnutí 25 ratifikácií. Príspevky týchto štátov zároveň musia pokrývať najmenej polovicu rozpočtu Registra škôd spôsobených agresiou Ruska proti Ukrajine na rok 2025, teda 3,69 milióna eur.

Na Slovensku ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy. Pred ratifikáciou preto musí vysloviť súhlas parlament.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.