Preskočiť na obsah
Minúta  |  

FT: Rusko tajne pomáha Iránu vyvíjať nadzvukové rakety

Moskva poskytuje Teheránu odborné znalosti na vývoj novej generácie riadených striel schopných ohroziť americké lietadlové lode a ďalšie vojenské plavidlá na Blízkom východe. Vyplýva to z vyšetrovania denníka Financial Times založeného na uniknutej korešpondencii, cestovných záznamoch a vojenských patentoch.

Utajený program s označením C430L sa podľa periodika začal v roku 2023 a pokračoval aj počas vojny Iránu so Spojenými štátmi a s Izraelom. Jeho cieľom je údajne vývoj náporového motora, ktorý umožňuje rakete udržať let niekoľkonásobnou rýchlosťou zvuku. Technológia údajne bude určená na útoky na pozemné aj námorné ciele.

Denník píše, že program koordinuje štátny vývozca zbraní Rosoboronexport so spoločnosťou NPO Mašinostrojenija. Viacerí skúsení ruskí konštruktéri podľa neho opakovane cestovali do Iránu, analyzovali výsledky letových skúšok a pomáhali odstraňovať technické problémy.

Teherán už motor údajne postavil a otestoval, no neexistujú dôkazy, že by nasadil hotovú raketu vyvinutú s ruskou pomocou v ostrom konflikte.

Spolupráca prehlbuje vojenské väzby oboch krajín. Irán predtým dodal Rusku drony Šáhid a pomohol zaviesť ich výrobu, pripomína Financial Times. Kremeľ, Rosoboronexport, NPO Mašinostrojenija ani iránska vláda na jeho otázky nereagovali.

(ft, bak)

Minúta  |  

Európsky textil žiada poplatok 10 eur za malé balíky z tretích krajín

Konfederácia Euratex požiadala Európsku komisiu, aby stanovila plánovaný manipulačný poplatok za malé zásielky z tretích krajín, prevažne z Číny, na desať eur. Opatrenie má zasiahnuť najmä internetové platformy Shein, Temu a AliExpress, ktoré Európska únia obviňuje z nečestnej súťaže a poškodzovania životného prostredia.

Od 1. júla podliehajú balíky s hodnotou nižšou ako 150 eur, predtým oslobodené od cla, trojeurovej dani. Únia ju chce v novembri doplniť o manipulačný poplatok, ktorého výška zatiaľ nebola stanovená. Uvažuje sa približne o dvoch eurách.

Euratex však túto sumu považuje za nedostatočnú. Desať eur má podľa konfederácie zodpovedať skutočným nákladom na spracovanie colných vyhlásení, hodnotenie rizík a kontrolu bezpečnosti výrobkov. Výnosy by mali smerovať na posilnenie colného dohľadu, nie do spoločného rozpočtu Európskej únie.

V roku 2025 vstúpilo na jednotný trh takmer 5,9 miliardy malých zásielok, z ktorých 93 percent pochádzalo z Číny. Ide o viac než 180 kusov za sekundu a štvornásobok oproti roku 2022.

Trojeurová daň spôsobila počas prvých dvoch mesiacov pokles dovozu balíkov o 40 percent. Euratex zastupuje takmer 30 textilných federácií a odvetvie zamestnáva v Európe približne 1,2 milióna ľudí.

(euratex, bak)

Minúta  |  

Merz vyzval Nemcov, aby viac pracovali

Nemecký kancelár Friedrich Merz tvrdí, že krajina už nie je dostatočne produktívna a so štvordňovým pracovným týždňom či príliš veľkým dôrazom na rovnováhu medzi prácou a súkromím si dlhodobo neudrží prosperitu.

Nemci v roku 2023 odpracovali priemerne 1 335 hodín, Briti 1 496 a Američania 1 805. V roku 2025 predstavoval pracovný týždeň v Nemecku priemerne 34 hodín, pri plnom úväzku 39,9 hodiny. Čínski zamestnanci pracovali 48,6 hodiny.

Na podobný problém upozorňoval už singapurský premiér Li Kuang-jao. Európa podľa neho musí zvýšiť pracovné úsilie a investície do výskumu, aby obstála v konkurencii Ázie.

Čína však ukazuje aj riziká opačného extrému. Model práce od deviatej ráno do deviatej večer šesť dní v týždni vyvoláva odpor, zhoršuje duševné zdravie a narúša rodinný život. Dlhší čas strávený v práci zároveň neznamená vyššiu produktivitu práce. V tomto ukazovateli Nemci pred Číňanmi dlhodobo vedú.

Motiváciu pracovať viac oslabuje v Nemecku najmä vysoké zdanenie. Slobodný bezdetný Nemec s priemerným príjmom odvádza štátu vo forme daní a povinných odvodov 49,3 percenta hodnoty svojej práce, čo bola druhá najvyššia hodnota medzi 38 členskými štátmi Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj.

(spiegel, ourworldindata, bak)

Minúta  |  

Pellegrini vyzval na posilnenie potravinovej sebestačnosti

Slovensko sa musí menej spoliehať na dovoz potravín a systematicky sa pripravovať na dôsledky sucha, vyhlásil prezident Peter Pellegrini pri otvorení 51. ročníka výstavy Agrokomplex v Nitre.

Význam domácej produkcie podľa neho rastie najmä počas kríz. Pandémia ukázala, že štáty sa v náročných situáciách musia spoliehať predovšetkým na seba. Potravinovú sebestačnosť preto považuje za rovnako dôležitú ako energetickú či obrannú.

Hlava štátu zároveň poukázala na súvislosť medzi domácou produkciou, kvalitou potravín a zdravím obyvateľov. Zdravé, cenovo dostupné miestne výrobky by mali tvoriť základ ponuky v obchodoch.

Dlhotrvajúce sucho už podľa Pellegriniho nie je krátkodobým výkyvom. Slovensko musí nielen nahrádzať aktuálne škody, ale prijímať aj strategické opatrenia s dlhodobými výsledkami. Ocenil pripravenosť vlády konať, rozhodujúca však bude rýchla ochrana poľnohospodárov.

Prezident zdôraznil aj potrebu chrániť a efektívne využívať pitnú, minerálnu a riečnu vodu v prospech obyvateľov.

Za dôležitú označil generačnú výmenu. Mladým ľuďom treba ukázať, že poľnohospodárstvo nie je prežitkom, ale perspektívnou oblasťou. Slovensko má podľa neho dobrý základ v kvalitnom odbornom vzdelávaní s dlhoročnou tradíciou.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Súdna rada doplní kandidátov na sudcu v Štrasburgu

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová vyhlásila voľbu jedného kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva za Slovensko. Oprávnení navrhovatelia môžu nominácie predkladať do 9. októbra.

Slovensko už predložilo trojicu uchádzačov, Branislav Jablonka však svoj súhlas s kandidatúrou vzal späť. Zoznam preto zostal neúplný.

Voľba sa uskutoční 10. novembra o 13.00 h v sídle súdnej rady v Bratislave.

Mandát slovenskej sudkyne Aleny Poláčkovej uplynul 28. decembra 2024, vo funkcii však zotrvala do 31. augusta 2025.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Viceprezidentku Bank of America dobodali na Times Square

Tridsaťdvaročná Erin Piacentiová zomrela po útoku v jednej z najrušnejších častí New Yorku. Útočníčka zranila okrem toho aj 68-ročného muža, ktorý zostáva v nemocnici v stabilizovanom stave.

Incident sa odohral v pondelok približne o 16.24 h miestneho času. Podľa policajnej komisárky Jessicy Tischovej vytiahla 49-ročná Pamela Cisnerosová z nákupnej tašky dva nože. Najskôr bodla muža a následne zaútočila na Piacentiovú.

Po príchode policajtov odmietla odložiť zbrane a vyhrážala sa im zabitím. Príslušníci proti nej použili elektrický paralyzér a potom ju smrteľne postrelili.

Piacentiová absolvovala v roku 2021 právnickú fakultu Fordhamovej univerzity spolu so svojím manželom Frankom. V banke pôsobila ako viceprezidentka oddelenia výberu obchodných prípadov a konfliktov.

Spoločnosť Bank of America vyjadrila nad smrťou kolegyne šok a hlboký zármutok. Označila ju za váženú členku tímu, ktorá jej bude veľmi chýbať.

(skynews, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.