Taliansko má problémy, pretože prichádza o malé a rodinné firmy. Slovensko by sa z toho malo poučiť

Čo by pre Taliansko znamenalo, keby po voľbách vznikla vláda Salviniho Ligy a strany Talianski bratia, ktorú vedie Giorgia Meloniová?

Taliansko je vnútorne rozdelené, povedal by som, že rozdiel medzi dvomi základnými blokmi je len pár percent. Nuž a strany, ktoré získajú väčšinu, je úplne jedno, či je to ľavica alebo pravica, nemôžu ignorovať názory a záujmy opačných 49 percent spoločnosti. Nemôžu ich nebrať do úvahy, okamžite by to vyvolalo reakciu. Hoci politici majú dnes ostré vyhlásenia, ich činy potom vyzerajú inak, platí to aj pre pána Salviniho, aj pre pani Meloniovú. Aj oni budú musieť zapojiť protistranu, brať na ňu ohľad. V politickom spektre sú aj malé straničky, napríklad zvyšok kresťanských demokratov, ktorí práve to považujú za zmysel svojej existencie.

Veľké médiá občas Matteom Salvinim alebo aj s Giorgiou Meloniovou strašia, vy sa ich, zdá sa, veľmi neobávate…

Absolútne nie.

Čo od nich očakávate?

Očakávam to od každej talianskej vlády: Vytvárať podmienky pre tisícky malých a stredných podnikateľov. Ekonomický systém založený na malých a stredných firmách prospieva aj demokracii, prospieva strednej triede, garantuje spravodlivé prerozdelenie bohatstva. Presne to potrebujeme.

Tento rozhovor sa koná v Bratislave, kde ste práve na návšteve. Akú máte spoluprácu so Slovenskom?

Máme tu partnerskú organizáciu, Združenie kresťanských podnikateľov a manažérov, máme ale aj občasné vzťahy so slovenskými osobnosťami, spolupracovali sme so saleziánskym gymnáziom v Šaštíne, ale aj niektorými politikmi. Vieme sa porozprávať a aj si povedať kritické slovo, čo je znak dobrých vzťahov. Spomínam si na jedno stretnutie s podpredsedom slovenskej vlády, meno nie je teraz podstatné, konalo sa to v Bergame a hovorili sme o daňových systémoch a daňovej konkurencii v EÚ. Kritizovali sme vtedy slovenský daňový systém, myslím, že aj vy dnes uznáte, že nízka sadzba dane nerieši všetko, čo ste si kedysi mysleli. (Úsmev.) Nízke dane lákajú najmä špekulantov, ktorí sa rozhodujú medzi vami a Rumunskom, keď sa objaví inde nižšia daň, tak odídu. Poškodzuje to vás aj Európu. Samozrejme, že slovenský podpredseda vlády tú kritiku neprijal a musím tiež dodať, že talianski podnikatelia nízku daň, ktorú prišiel propagovať, odmenili veľkým potleskom. (Smiech.)

Vaše združenie zastupuje rodinné a malé firmy, ako sa vám darí? Ste v svojich cieľoch a pri rokovaniach s vládou úspešní?

Taliansky ekonomický systém prechádza ťažkým obdobím, viaceré posledné vlády, najmä počas Renziho vlády, prijali niektoré negatívne veci, ktoré nás poškodzujú. V Taliansku existuje Rada pre sociálne a ekonomické záležitosti, ide akoby o tretiu komoru parlamentu, táto Rada ale v poslednom období stratila svoj zmysel. Kedysi mala vplyv, sedeli tam podnikatelia aj odbory, posudzovali sa vládne zákony a opatrenia, teraz je to veľmi oslabené, dokáže komunikovať s vládou, ale nemá silu a vplyv. Pre nás z toho vyplýva zmena stratégie. Politik sa s vami inak rozpráva, ak zastupujete 300, a inak, ak zastupujete 3 000 podnikateľov. Snažíme sa mať preto viac členov, aby sme mali silnejší hlas. Inak to nejde.

Keby som mohol niečo našim slovenským kolegom priať, tak je to vyhnúť sa niektorým talianskym chybám. A to nejde bez zmeny prístupu k malým a rodinným firmám.

Využijeme príležitosť, keďže je tu prítomný aj Pavol Faktor, predseda Združenia kresťanských podnikateľov a manažérov, poprosím o reakciu a položím podobnú otázku aj jemu: Ako sa darí vášmu združeniu presadzovať záujmy podnikov a podnikateľov, ktorých zastupujete?

Nie sme priamym partnerom vlády, nemáme takú inštitúciu, o akej práve hovoril kolega Ravaglioli, fungujeme od roku 1992 a naše vzťahy sú skôr na individuálnej a politickej úrovni. V minulosti sme sa pravidelne podieľali na spracovávaní a pripomienkovaní programov vládnych strán, vždy je to o vzájomnej diskusii a ochote počúvať, na Slovensku nefungujú nejaké rady, kľúčom je priame rokovanie. Využijeme každú príležitosť, aby sme tlmočili politikom vo vláde aj parlamente názory našich členov, aby sme pripomienkovali niektoré opatrenia, alebo pomenovali niektoré legislatívne možnosti na zlepšenie.

Pokiaľ ide o taliansku skúsenosť, považujeme ju za užitočnú, spája nás členstvo v eurozóne aj niektoré ďalšie veci, malé a rodinné firmy potrebujú v politike advokátov, o tom dnes niet pochýb.

Ako sa vám darí? Vo vládnej koalícii sedia mnohí kresťania, ktorým ste zrejme pomáhali pred voľbami, cítite to?

Je to tak, takto pred dvomi rokmi na jeseň 2019 sme pripomienkovali hospodársky program Kresťanskej únie-OĽaNO v oblasti dopravy, konali sa spoločné pracovné stretnutia, predkladali sme návrhy a pripomienky. Ak sa pýtate na súčasnosť, otvorene poviem, že by to mohlo a malo byť lepšie. Určite sme čakali od tejto vlády viac. Ale budem pozitívny, stále je šanca mnohé veci zlepšiť.

Do krajiny má prísť veľký objem pomoci z Fondu obnovy, skúste pomenovať, čím by podľa vás mohla slovenská vláda viac pomôcť malým podnikateľom a rodinným firmám. Čo by vám pomohlo?

Jednoznačne prestať myslieť na výhody len pre nadnárodné a veľké firmy, zvlášť automobilky. Nehovorím len o priamej pomoci, možností je viac, často máme problém, že nás nemá ani kto počúvať. Veľkým problémom je zdražovanie materiálov a energií, to sa týka samozrejme všetkých, ale malé firmy to dokáže ľahšie položiť, zničiť. Pritom práve takéto firmy tvoria chrbtovú kosť ekonomiky, oni zamestnávajú aj tam, kde veľký investor nikdy nepríde. Máme občas problém konkurovať nadnárodným alebo veľkým firmám, tie problémy vieme pomenovať, len na to potrebujeme vytvoriť priestor. Momentálne sa my malí strácame.

Čím by sa to dalo zmeniť?

Dokončili sme materiál takzvaných malých regionálnych rozvojových centier, štúdia je hotová, uchádzame sa u niektorých vládnych ministrov o pozornosť. Chceme sa stretnúť aj s pánom premiérom Hegerom.

Čo by tie centrá mali robiť?

O tom by sa dalo hovoriť dlhšie, ale hlavným cieľom programu je vytváranie fyzickej infraštruktúry pre malé a stredné podniky, ktorou sú ekologické modulárne zelené haly, ktoré by slúžili regionálnym rozvojovým spoločnostiam a v nich združeným podnikateľským subjektom. Patrí k tomu aj autonómny projekt s názvom Platforma digitálnych služieb pre malé a stredné podniky, o tom všetkom chceme hovoriť na odbornej pôde.