Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šimkovičová obhajuje odvolanie dvoch členov Rady FPU

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová obhajuje odvolanie Petra Grutku a Adriany Tomičovej z Rady Fondu na podporu umenia (FPU). Personálnu zmenu označila za jeden z krokov k upokojeniu situácie v kultúre a stabilizácii fondu.

Ministerka odmietla tvrdenia, že dvojicu odvolala pre jej nesúhlas s kandidatúrou Františka Kornaja na riaditeľa FPU. Podľa nej boli dôvody Grutkovi komunikované už skôr a zmena nemá ovplyvniť voľbu nového riaditeľa, ktorá sa uskutoční 8. septembra.

Grutka a Tomičová však svoje odvolanie nepovažujú za náhodné. Tvrdia, že prišlo po tom, ako odmietli podporiť Kornaja. Svoj postoj spájajú s podozreniami týkajúcimi sa možného odpočúvania zamestnancov a členov rady fondu.

Šimkovičová v tejto súvislosti vyzvala na dôkladné a nezávislé vyšetrenie podozrení. Zdôraznila však, že z nepreverených informácií nemožno robiť závery ani ich využívať v politickom zápase o vedenie FPU.

Radu fondu však neskôr v piatok vyzvala, aby zrušila aktuálnu výzvu na podávanie prihlášok na post riaditeľa FPU. Pri posudzovaní súčasnej výzvy zo strany rezortu sa údajne objavili viaceré otázky týkajúce sa súladu jej obsahu s príslušnými ustanoveniami zákona o FPU, oznámila hovorkyňa Petra Demková.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Rezort vnútra porušil práva Okamurovho hnutia, rozhodol súd

České ministerstvo vnútra porušilo práva hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD), keď ho zaradilo do správy o extrémizme za prvý polrok 2023. Vo štvrtok o tom neprávoplatne rozhodol Obvodný súd pre Prahu 7.

Ide už o štvrtý prvostupňový rozsudok v obdobných sporoch, v ktorých súd rozhodol v prospech SPD. Právoplatne sa zatiaľ skončil jeden prípad. Mestský súd v Prahe vlani konštatoval, že rezort porušil práva hnutia jeho zaradením do správy za druhý polrok 2020. Podľa súdu sa nepreukázalo, že xenofóbne či populistické prejavy tvorili dominantnú časť aktivít SPD.

Minister vnútra Lubomír Metnar označil situáciu za reputačný problém rezortu a uviedol, že prijal opatrenia, aby sa podobné prípady neopakovali.

Zároveň odmietol, že by sa mal za predchádzajúce kroky ministerstva ospravedlňovať. „Rozhodne by som sa nechcel ospravedlňovať za niečo, čo sa nestalo za mňa. Ja sa nebudem stavať do takejto politickej úlohy, pretože za to, čo sa stalo v dobe minulej, nech nesú politickú zodpovednosť tí ľudia, ktorí pri tom boli a ktorí to zapríčinili,“ poznamenal.

(čt24, tasr, sab)

Minúta  |  

Pre Pentagón je Anthropic naďalej rizikový, tvrdí námestník ministra

Americké ministerstvo obrany a obranný priemysel naďalej považujú spoločnosť Anthropic za rizikovú, a to napriek náznakom zlepšenia vzťahov medzi firmou vyvíjajúcou umelú inteligenciu a administratívou prezidenta Donalda Trumpa.

Námestník ministra obrany pre výskum a inžinierstvo Emil Michael to priznal na sieti X. Reagoval tak deň po tom, ako minister obchodu Howard Lutnick vyhlásil, že Anthropic je opäť „na správnej strane“ a vláda spoločnosti dôveruje.

Spor medzi Pentagónom a Anthropicom sa dostal aj pred súd. Federálny sudca 27. augusta rozhodol v prospech spoločnosti a konštatoval, že ministerstvo obrany ju nezákonne potrestalo za kritiku vlády. Rozhodnutie Pentagónu označil za nezákonné a neopodstatnené.

Ministerstvo obrany na žiadosť agentúry Reuters o vyjadrenie k aktuálnej situácii nereagovalo.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko chce zvýšiť osobitný odvod rafinérií o 60 percent

Opozičné Hnutie Slovensko navrhuje zvýšiť sadzbu osobitného odvodu pre rafinérie zo súčasných 0,025 na 0,04, teda o 60 percent. Skupina poslancov chce zmenu presadiť novelou zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach, ktorú predložila do parlamentu.

Predkladatelia návrh odôvodňujú mimoriadnymi ziskami rafinérskeho sektora, ktoré podľa nich významne ovplyvnili dôsledky ruskej vojny proti Ukrajine a výnimočná situácia na trhu s ropou a ropnými produktmi.

Poslanci tvrdia, že podniky pôsobiace v tomto odvetví by mali niesť primeranú časť nákladov spojených s konsolidáciou verejných financií.

Novela by mala nadobudnúť účinnosť 31. decembra 2026. Zvýšená sadzba by sa prvýkrát uplatnila na odvodové obdobie patriace do účtovného obdobia, ktoré sa začne po tomto dátume.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Poľská prokuratúra chce vypočuť Nawrockého v kauze sudcov

Poľská prokuratúra chce vypočuť prezidenta Karola Nawrockého ako svedka v prípade štyroch sudcov Ústavného súdu, ktorým nebolo umožnené vykonávať rozhodovaciu činnosť. Prezidenta požiadala, aby navrhol termín a miesto výsluchu.

Vyšetrovanie sa začalo v apríli na podnet dvoch sudcov. Prokuratúra preveruje okolnosti neprijatia sľubu od štvorice sudcov, ktorých Sejm zvolil 13. marca, ako aj nezabezpečenie podmienok na výkon ich funkcie. Doteraz vypočula viac ako 40 svedkov a zaistila príslušné dokumenty.

Nawrocki uviedol, že je pripravený odpovedať na otázky vyšetrovateľov. Zároveň odmietol tvrdenia, že by rozhodnutia týkajúce sa Ústavného súdu nerobil samostatne.

Prezident prijal sľub iba od dvoch zo šiestich zvolených sudcov. Zvyšní štyria ho následne zložili v Sejme, prezidentská kancelária však tento postup neuznala. Vedenie súdu im preto nepridelilo prípady ani pracovné priestory.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Izrael prepustil prvého Libanončana od začiatku vojny s Hizballáhom

Izrael prepustí päť Libanončanov zadržaných na juhu krajiny po tom, ako nezistil ich prepojenie na militantné skupiny. Vo štvrtok to oznámil úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Rozhodnutie prichádza počas rokovaní s Libanonom o pátraní po pozostatkoch predstaviteľov tamojšej židovskej komunity, ktorých uniesli a zabili v polovici 80. rokov minulého storočia. Obe krajiny v uplynulých mesiacoch uskutočnili niekoľko pátracích operácií.

Jedného z pätice, Maleka Kamala Gházího, už Izrael prepustil. Podľa libanonských zdrojov bol civilistom, rovnako ako ďalší štyria ľudia, ktorých majú izraelské úrady prepustiť. V Izraeli podľa nich zostáva 35 zadržaných Libanončanov vrátane 20 civilistov.

Izrael a Libanon v júni podpísali rámcovú dohodu sprostredkovanú USA. Zahŕňa prepúšťanie zadržaných, návrat pozostatkov aj postupné stiahnutie izraelských síl z juhu Libanonu. Počíta aj s odzbrojením Hizballáhu, čo však militantné hnutie odmieta.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.