Križo dokonca tvrdí, že mladý človek s vysokoškolským vzdelaním môže mimo školstva zarobiť viac aj na pracovnej pozícii s nižšou potrebnou kvalifikáciou. „To nepriláka nikoho,“ dodáva.
Málo sa tiež podľa neho hovorí o tom, ako sú na Slovensku platení vysokoškolskí pedagógovia. Ako hovorí, často ešte horšie ako učitelia v základnom a strednom školstve.
Poukazuje pritom na vlastnú skúsenosť: „Ja dostanem s rovnakým vzdelaním a expertízou na vysokej škole za polovičný úväzok menej peňazí ako za úväzok poradenského psychológa v školskom zariadení podľa tabuľkových platov regionálneho školstva.“
Učiť na vysokej škole preto podľa jeho úsudku nie je príliš atraktívne. Ako hovorí, buď tam pracujú ľudia, ktorí to vnímajú ako poslanie, alebo majú popri tom niekoľko ďalších pracovných príležitostí. „Alebo – a to môže byť desivé – tam pracujú aj ľudia, ktorí túžia po moci, kariére a v praxi by sa len ťažko uplatnili,“ dodáva.
Avšak ani nepedagogickí zamestnanci nie sú podľa Križa zaplatení dostatočne, čo sa ukazuje už aj u nich voľnými neobsadenými pracovnými miestami.
Koľko zarábajú učitelia
Staršie údaje o platoch učiteľov ponúka analýza, ktorú v roku 2022 zverejnila vtedajšia spoločnosť Profesia, dnes Alma Career Slovakia. Priemerná hrubá mesačná mzda učiteliek materských škôl podľa nej dosahovala približne 960 eur, učiteľov základných škôl 1 122 eur a učiteľov stredných škôl 1 188 eur. Mzdová časť analýzy vychádzala z údajov portálu Platy.sk.
Štandard zaujímalo, v akých sumách sa platy učiteľov pohybujú dnes.
„Vzhľadom na to, že v školstve sú tabuľkové platy, školy v pracovných ponukách neuvádzajú konkrétnu mzdu, ale informáciu, že plat bude určený v súlade so zákonom, keďže jednotliví kandidáti môžu patriť do rôznych platových taríf,“ spresňuje pre Štandard Ľubica Melcerová, PR manažérka spoločnosti Alma Career Slovakia, ktorá prevádzkuje portál so školskými pracovnými ponukami.
Aktuálnejší, hoci iba orientačný obraz ponúka prieskum portálu zameraného na platy. Podľa neho zarába 80 percent učiteľov základných škôl od 1 264 do 2 248 eur v hrubom mesačne. Pri učiteľovi s päťročnou praxou portál odhaduje hrubý mesačný plat na približne 1 838 eur. Údaje vychádzajú zo 715 anonymných a skontrolovaných odpovedí, nejde teda o oficiálnu štatistiku všetkých učiteľov.
Ministerstvo uvádza vyššie platy
Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) nedávno uviedol, že priemerné hrubé platy učiteľov sa pohybujú okolo 2-tisíc eur mesačne.
Ministerstvo školstva pre Štandard spresnilo, že podľa Súhrnného štatistického výkazu o práci v školstve dosiahol v prvom štvrťroku 2026 priemerný plat pedagogických zamestnancov 1 990,30 eura.
Na základných školách predstavoval 1 955,60 eura (medziročne o 256,50 eura viac), zatiaľ čo na gymnáziách presiahol 2 100 eur (medziročne o 264,30 eura viac). Priemerný plat nepedagogických zamestnancov vzrástol o 147 eur na 1 182 eur.
„Čísla, ktoré uvádza ministerstvo, sú zavádzajúce,“ reaguje na tvrdenie ministerstva Križo z SKU. Ako hovorí, do týchto priemerov sa započítavali aj platy vedúcich zamestnancov s ich príplatkami za riadenie a takisto odmeny. To sú však podľa neho zložky, ktoré si nemožno nárokovať, a ktoré fungujú veľmi subjektívne.
„Rovnako tak nemožno do priemerného platu pedagóga počítať vedúcich zamestnancov,“ tvrdí Križo, podľa ktorého výsledné čísla ministerstva skresľuje aj vysoký vekový priemer slovenských pedagógov.
„Učiteľ s 30-ročnou praxou, príplatkami a triednictvom má, samozrejme, vyšší plat a zaslúži si ho,“ podotýka s dôrazom na to, že takýto priemer však potom nemôže vypovedať o plate bežného alebo začínajúceho učiteľa.
O platovom automate rozhodujú peniaze
Ministerstvo školstva pripravuje návrh platového automatu v spolupráci s externými partnermi a tiež školskými odborármi. Mal by zabezpečiť stabilnejšie a predvídateľnejšie zvyšovanie platov zamestnancov školstva na základe vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve.
Návrh legislatívneho mechanizmu plánuje rezort predložiť do konca roka, pričom jeho finálna podoba by mala byť zrejmá už na jeseň.
Platový automat sa má podľa rezortu týkať všetkých zamestnancov školstva. „V regionálnom školstve má pokrývať pedagogických, odborných aj nepedagogických zamestnancov, teda aj ďalších pracovníkov, ako sú napríklad kuchárky či školníci,“ odpovedá na otázky komunikačný odbor.
Zároveň sa má vzťahovať aj na učiteľov vysokých škôl a výskumných a vývojových zamestnancov.
Na otázku, aký predbežný modelový vzorec v rámci platového automatu ministerstvo zvažuje a koľko by to štát od roku 2028 stálo, však odbor komunikácie neodpovedal.
Minister školstva však medzičasom pripustil, že väčším problémom než príprava zákona bude jeho financovanie. O podpore návrhu musí presvedčiť koaličných partnerov a ministerstvo je pripravené rokovať aj s rezortom financií.
Čo požadujú školskí odborári a komora učiteľov
Nový predseda Odborového zväzu školstva Ivan Dudáš pre Štandard uviedol, že najdôležitejšou požiadavkou odborov je, aby sa platový automat premietal priamo do platových taríf. Mechanizmus má byť podľa neho predvídateľný a naviazaný na konkrétne údaje z národného hospodárstva.
Odbory zvažujú pri pedagogických a odborných zamestnancoch regionálneho školstva dve možnosti.
„Prvá možnosť je nastaviť ho na základe priemernej mzdy v národnom hospodárstve,“ uvádza pre Štandard Dudáš. Druhou možnosťou je podľa neho nastavenie automatu na základe priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných ľudí v národnom hospodárstve.
Ako ďalej novozvolený predseda školských odborárov konštatuje, platový automat pre učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov je v danom období predmetom diskusií a zatiaľ nie je návrh jednoznačne uzavretý.
Ako však Dudáš uvádza, pri nepedagogických zamestnancoch je spôsob výpočtu jednoznačnejší. „Pri tejto skupine zamestnancov by mal byť automat naviazaný na minimálnu mzdu, od ktorej by sa mal odvíjať,“ hovorí.
Viktor Križo je zas presvedčený, že platový automat nemá sledovať iba priemernú mzdu v národnom hospodárstve, ale aj v regionálnom kontexte. „Zjednodušene povedané, plat reaguje na ceny a spoločenskú atraktivitu (tej-ktorej lokality),“ hovorí.
V minulosti komora presadzovala 120 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve v kontexte ekonomickej náročnosti regiónu.
„O tomto sme hovorili pred 10 rokmi,“ spomína Križo. Dnes je podľa neho situácia taká, že učiteľské povolanie je natoľko poddimenzované a neatraktívne, že bude potrebné uvažovať aj o vyššom platovom automate, ktorý udrží tých najlepších a bude motivovať priemerných.
Prechodný rok bez istoty
Ak by návrh prešiel legislatívnym procesom, platový automat by sa začal uplatňovať od roku 2028. Rok 2027 by tak predstavoval akési prechodné obdobie.
Ako spresňuje Dudáš, tento mesiac očakáva ďalšie kolo kolektívneho vyjednávania, v rámci ktorého žiada Konfederácia odborových zväzov pre všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy navýšenie platových taríf v roku 2027 o 10 percent.
Križo z SKU však pre Štandard konštatuje, že z toho, čo pozoruje, „sa už žiadne zvyšovanie v tomto volebnom období nechystá“. Komora učiteľov podľa neho síce nepopiera, že snaha ministra je v tomto smere väčšia ako u predchodcov, no tvrdí, že to nestačí na záchranu zlého stavu školstva.
„Ak minister povie, že presadí automat, ktorý sa uplatní po skončení mandátu jeho vlády, je to viac marketing,“ podotýka. Vláda sa dnes podľa neho zaoberá tým, kde ešte rozdá sociálne balíčky ľuďom, pričom nemá v rukách žiadne reálne prorastové opatrenia.
Križo je pritom presvedčený, že školstvo je vo vyspelých krajinách jednou z kľúčových oblastí, kde sa dajú presadiť takéto opatrenia podporujúce dlhodobý rast ekonomiky.
„My tento záujem nevidíme desaťročia. Politici (zas) nevidia v školstve tento potenciál, lebo výsledky zväčša presahujú jedno volebné obdobie,“ uzatvára.
