Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Drucker chce presvedčiť koalíciu o platovom automate v školstve

Ministerstvo školstva pripravuje so školskými odborármi zákon, ktorý by zaviedol automatické zvyšovanie miezd zamestnancov podľa vývoja priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Návrh má predstaviť do konca roka.

Tomáš Drucker považuje za svoju úlohu získať na opatrenie podporu koaličných partnerov. Samotnú prípravu legislatívy nepovažuje za náročnú, problémom však môže byť financovanie v čase konsolidácie verejných financií.

Podľa ministra je školstvo prioritou vlády a investície do detí môžu v budúcnosti znížiť ekonomické problémy krajiny. Pripomenul, že platy pedagogických pracovníkov sa v tomto aj minulom roku zvýšili zhodne o sedem percent.

Rezort je pripravený rokovať s ministerstvom financií. Cieľom je dostať odmeňovanie učiteľov na úroveň porovnateľnú s podobnými profesiami v zahraničí a zatraktívniť ich povolanie.

Školskí odborári žiadajú pravidelný rast platov pedagogických a odborných pracovníkov, vysokoškolských učiteľov, vedcov aj nepedagogických zamestnancov. Zároveň požadujú, aby sa výdavky na vzdelávanie priblížili podielu hrubého domáceho produktu vo vyspelých štátoch Európskej únie. Návrh očakávajú najneskôr do 18. decembra, pričom automat by mali spustiť v roku 2028.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Európa stojí pred nízkymi zásobami plynu

Do splnenia aspoň minimálneho cieľa 75-percentnej naplnenosti zásobníkov chýba Európe viac než 100 terawatthodín v hodnote viac ako sedem miliárd eur. Potrebné tempo dopĺňania sa pritom v tejto časti roka naposledy objavilo počas energetickej krízy v roku 2022.

Vojna v Iráne zvýšila ceny a obmedzila dodávky z Perzského zálivu. Preprava skvapalneného plynu cez Hormuzský prieliv zostáva takmer zastavená.

Vlády a energetické spoločnosti odkladali nákupy v nádeji na zlacnenie, to však neprišlo. Zimné kontrakty preto môžu prekročiť 100 eur za megawatthodinu, varuje agentúra Bloomberg.

Vyššie náklady by podľa Oxford Economics mohli vytlačiť infláciu nad šesť percent a priniesť náročnú zimu domácnostiam aj priemyslu. Situáciu môžu zhoršiť chladné počasie, silnejší čínsky dopyt, výpadky v Nórsku alebo americký hurikán.

Pripravenosť jednotlivých krajín sa výrazne líši. Taliansko naplnilo kapacity približne na 83 percent, zatiaľ čo nemecké zásoby, najväčšie v Európe, sú len mierne nad polovicou. Nízke stavy hlásia aj Holandsko a Belgicko.

Od januára 2027 navyše začne platiť zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu, ktorý pokrýva približne päť percent spotreby Európskej únie.

Ani rýchle otvorenie Hormuzu by neprinieslo okamžitú úľavu, keďže Katar potrebuje na plné obnovenie výroby asi 12 týždňov.

(bloomberg, bak)

Minúta  |  

Niektoré občianske preukazy z rokov 2021 a 2022 treba vymeniť

Niektoré občianske preukazy a doklady o pobyte cudzinca je potrebné vymeniť. Týka sa to dokladov vydaných medzi júnom 2021 a novembrom 2022, ktorých držitelia potrebujú využívať kvalifikovaný elektronický podpis (KEP).

O nový občiansky preukaz sa dá požiadať na ktoromkoľvek oddelení dokladov, cudzinci majú o nové doklady požiadať na príslušnom oddelení cudzineckej polície po rezervovaní termínu.

„Ide o doklady s čipom s CardOS v5.4, ktoré ministerstvo vydávalo od 21. júna 2021 do 30. novembra 2022. Dňom 28. septembra 2026 automaticky uplynie platnosť certifikátov na tomto type čipu. Zároveň však vydavateľ certifikátov umožňuje od 27. augusta 2026 na tieto doklady vydať kvalifikovaný certifikát pre uznaný spôsob autorizácie,“ uviedla polícia.

KEP je elektronickým ekvivalentom úradne osvedčeného podpisu. „Pri podaniach, pri ktorých sa v papierovej podobe vyžaduje úradne osvedčený podpis, možno použiť iba KEP, ktorý má právny účinok vlastnoručného podpisu. Uznaný spôsob autorizácie, zavedený ako riešenie pre staršie typy dokladov, známy aj ako zdokonalený elektronický podpis, toto neumožňuje,“ varovala polícia.

Za vydanie nového dokladu sa platí poplatok.

(tasr, est)

Minúta  |  

Po prestrelke v Kyjeve ohlásil prezident vyšetrovanie

Vyšetrovanie má objasniť spor medzi Ukrajinskou bezpečnostnou službou (SBU) a vojenskou spravodajskou službou ministerstva obrany (HUR), ktorý v utorok prerástol do streľby v centre Kyjeva. Zranenia utrpeli traja členovia vojenskej jednotky.

Incident súvisí s deväťdňovým zmiznutím ruského nacionalistického aktivistu bojujúceho po boku ukrajinských síl. Tvrdí, že ho zadržala SBU a prinútila podpísať priznanie o spolupráci s ruskými spravodajskými orgánmi. Výpoveď neskôr odvolal.

K ozbrojenému stretu došlo po prehliadke jeho kyjevského bytu. Príslušníci SBU spustili paľbu na členov HUR. Svoj zásah vysvetlili snahou prekaziť údajný Moskvou inšpirovaný plán na vraždenie ruských protikremeľských aktivistov v hlavnom meste.

Prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že pravda musí vyjsť najavo a podobné situácie sa nesmú opakovať. Výsledky interného vyšetrovania rozhodnú aj o posúdení zodpovednosti šéfov oboch inštitúcií. Podľa hlavy štátu konali neprípustne obe strany.

V súvislosti s prípadom dostali oznámenie o podozrení dvaja príslušníci. Zelenskyj zároveň odvolal Oleha Chramova, vedúceho oddelenia SBU na ochranu štátneho tajomstva.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zranenú medvedicu odstrelili 300 metrov od Mošoviec

Zásahový tím Fatra vo štvrtok vystopoval a eliminoval zranenú medvedicu, ktorá sa pohybovala v blízkosti Mošoviec v okrese Turčianske Teplice.

Obec Mošovce na sociálnej sieti uviedla, že zásahový tím sa vo štvrtok vo večerných hodinách vrátil do okolia obce s dronom a odborne okolie prehľadal, najmä priľahlé polia s kukuricou.

„Zranené zviera v kukuričnom poli vystopovali a eliminovali približne 300 metrov od obce a asi 20 metrov od panelovej cesty,“ priblížila.

Podľa obce išlo o medvedicu, ktorá mala neošetrené zranenia staršieho dáta, rôzne zápaly iného charakteru, vykazovala dehydratáciu či iné znaky toho, že by v krátkom čase sama uhynula.

(tasr, est)

Minúta  |  

Meloniovej kabinet vládne najdlhšie od druhej svetovej vojny

Talianska premiérka Giorgia Meloniová dosiahla historický míľnik. Jej pravicová vláda je od piatka najdlhšie nepretržite pôsobiacim kabinetom od vzniku Talianskej republiky v roku 1946, píše agentúra DPA.

Meloniová je vo funkcii 1 413 dní, čím prekonala druhú vládu Silvia Berlusconiho z rokov 2001 až 2005, ktorá vydržala 1 412 dní. Do funkcie nastúpila 22. októbra 2022 ako prvá žena na čele talianskej vlády.

Rekord je výrazný najmä vzhľadom na tradičnú politickú nestabilitu krajiny. Za 80 rokov existencie republiky sa v Taliansku vystriedalo 68 vlád. Priemerná dĺžka ich pôsobenia bola okolo 13 mesiacov.

Rekord sa týka jedného kabinetu bez prerušenia. Pri súčte všetkých funkčných období jednotlivých premiérov zostáva na čele Berlusconi, ktorý krajinu viedol viac ako deväť rokov. Meloniová je v tomto rebríčku zatiaľ siedma.

Premiérka označuje stabilitu vlády za jeden zo svojich úspechov. Jej strana Bratia Talianska plánuje míľnik osláviť piatkovým zhromaždením v Bari. Kritici však vláde vyčítajú politickú stagnáciu.

(dpa, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.