Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Farage a Bardella uzavreli migračný pakt

Britská Reform UK Nigela Faragea a francúzske Národné združenie (RN) uzavreli dohodu o spoločnom postupe proti nelegálnej migrácii cez Lamanšský prieliv pre prípad, že sa dostanú k moci.

Šéf RN Jordan Bardella sľúbil sprísnenie francúzskych hraníc a obmedzenie odchodov migrantov smerom do Británie. Podľa podpísaného memoranda by ľudí, ktorí sa dostanú z Francúzska do Británie na malých člnoch a požiadajú o azyl, britské úrady zadržali a vrátili do Francúzska.

To by ich následne malo repatriovať do krajín pôvodu. Obe krajiny by sa zároveň delili o náklady na ochranu hraníc. Dohoda prichádza v čase, keď majú obe strany podľa prieskumov silnú podporu.

Reform UK súperí s vládnymi labouristami, zatiaľ čo Marine Le Penová má podľa prieskumov výrazne viesť v prvom kole budúcoročných francúzskych prezidentských volieb.

Od začiatku roka dorazilo do Británie na malých člnoch viac ako 16-tisíc ľudí.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA a spojenci chcú nahlásiť Irán Bezpečnostnej rade OSN

Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko tlačia na ďalšie krajiny v Rade guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby budúci týždeň podporili rezolúciu, ktorá by Irán nahlásila Bezpečnostnej rade OSN.

Išlo by o prvý takýto krok za 20 rokov. Spor sa týka najmä prístupu inšpektorov k iránskym jadrovým zariadeniam, ktoré poškodili alebo zničili útoky Izraela a Spojených štátov.

Irán odvtedy neumožnil inšpektorom MAAE návrat na zasiahnuté miesta ani overenie zostávajúcich zásob obohateného uránu. Časť z nich obohatil až na 60 percent, čo je len krátky krok od úrovne používanej v jadrových zbraniach.

MAAE predpokladá, že bombardovanie prežilo výrazne viac ako 200 kilogramov takto obohateného uránu a že sa nachádza v tunelovom komplexe v Isfaháne a v zariadení v Natanze.

Irán tvrdí, že jeho jadrový program slúži na mierové účely a že jadrové zbrane nikdy nebude vyrábať. O presnom znení pripravovanej rezolúcie stále rokujú.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kremeľ nevylučuje mierové riešenie vojny

Kremeľ nevylučuje, že vojna na Ukrajine by sa mohla posunúť k mierovému riešeniu, zatiaľ však podľa Moskvy neexistujú konkrétne predpoklady, že sa tak stane. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že práca na možnom urovnaní aj vzájomné kontakty pokračujú, informuje agentúra Interfax.

Na otázku, či sa v poslednom období objavili nové mierové iniciatívy prijateľné pre Rusko alebo nastal v rokovaniach zásadný posun, odpovedal, že je ešte predčasné o tom hovoriť.

Peskov zároveň ocenil pokračujúcu ochotu Spojených štátov pôsobiť ako sprostredkovateľ. Moskva je podľa neho naďalej pripravená prejsť k mierovému spôsobu riešenia konfliktu a dosahovania svojich cieľov.

Zároveň však zdôraznil, že ruská pozícia zostáva nezmenená a vychádza z podmienok, ktoré prezident Vladimir Putin predstavil pred dvoma rokmi na ruskom ministerstve zahraničných vecí. Podľa Peskova sú tieto požiadavky v Kyjeve dobre známe.

(mja)

Minúta  |  

Rezort školstva odmieta kritiku NKÚ za čerpanie eurofondov

Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera (Hlas) odmieta, že zodpovedá za pomalé čerpanie eurofondov na vedu a výskum, na ktoré upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Rezort argumentuje tým, že z Programu Slovensko vo svojej gescii vyčerpal 32,98 percenta z 1,02 miliardy eur, kým národný priemer predstavuje 20,37 percenta.

Zároveň tvrdí, že všetkých 34 aktuálne posudzovaných žiadostí je v stanovenej lehote 90 pracovných dní. Časť zistení NKÚ sa navyše podľa ministerstva týka staršieho obdobia, keď implementáciu zabezpečovala Výskumná agentúra.

NKÚ upozornil aj na nedostatky pri preverovaní konfliktu záujmov. Rezort tvrdí, že prijal nápravné opatrenia a problém nemá systémový charakter. Za niektoré súčasné zdržania kritizuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR.

To má podľa ministerstva zdržiavať podpisy pri piatich projektoch za 67 miliónov eur. Opakované zdržania sa mali týkať celkovo 15 projektov v objeme 170 miliónov eur.

NKÚ napriek tomu hodnotí čerpanie zdrojov na podporu vedy a výskumu ako pomalé.

(tasr, mja)

Minúta  |  

V Peru chcú postaviť sochu pápeža v nadživotnej veľkosti

Peruánske prístavné mesto Callao plánuje postaviť 14 metrov vysokú sochu pápeža Leva XIV., ktorá má pripomenúť jeho sociálne angažovanie v prospech mesta, informuje portál Katholisch.de.

Monument by mal byť hotový ešte pred novembrovou návštevou pápeža v Peru. Robert Francis Prevost, ako znie jeho občianske meno, pôsobil v krajine približne 20 rokov, najskôr ako misionár a neskôr ako biskup.

V rokoch 2020 až 2021 ako biskup Chiclaya dočasne viedol aj diecézu Callao. Počas pandémie COVID-19 tam okrem iného organizoval distribúciu potravín. Nepôjde pritom o prvú sochu Leva XIV. v Peru.

Mesto Chiclayo už vlani v novembri odhalilo približne šesťmetrovú sochu pápeža z bieleho plastu. Lev XIV. sa má do Peru vrátiť počas juhoamerickej cesty od 6. do 17. novembra, v rámci ktorej má navštíviť aj Uruguaj a Argentínu.

(mja)

Minúta  |  

Ruský dron zasiahol budovu tajnej služby SBU v Kyjeve

Ruský dron v piatok zasiahol centrálnu budovu ukrajinskej tajnej služby SBU na Volodymyrskej ulici v centre Kyjeva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že dron mieril priamo na kanceláriu šéfa SBU.

Budova sa nachádza oproti Katedrále svätej Sofie, jednej z najvýznamnejších pamiatok ukrajinskej metropoly.

Podľa kyjevského primátora utrpelo pri útoku zranenia päť ľudí a z miesta po zásahu stúpal hustý čierny dym. Na mieste zasahujú všetky záchranné zložky, uviedol Zelenskyj.

Prezident po rozhovore s úradujúcim šéfom SBU Oleksandrom Pokladom nariadil pripraviť voči Rusku „primeranú a hmatateľnú odpoveď“.

Podľa Zelenského by mala byť odpoveď podľa možností podobná ruskému útoku. Do odvety sa má zapojiť aj ukrajinská armáda.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.