Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko varuje pred klimatickým extrémizmom

Za sabotážnymi útokmi, ktoré tento týždeň zasiahli Nemecko, podľa ministra vnútra Alexandra Dobrindta pravdepodobne stojí klimatický extrémizmus.

Minister to uviedol v piatok počas spoločného vystúpenia so šéfom rezortu vnútra spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Herbertom Reulom.

Ten oznámil, že bezpečnostné orgány pátrajú po mužovi, ktorý mal napísať list. V ňom sa prihlásil k zodpovednosti za útoky. Podrobnosti o podozrivom ani o obsahu listu zatiaľ nezverejnil.

Situáciu zároveň komplikuje možné riziko ďalších sabotáží. Nemecký denník Bild počas vystúpenia ministrov informoval, že vyšetrovatelia našli dôkazy o údajne pripravovaných nových útokoch na elektrickú sieť v spolkovej krajine Sasko.

Podľa dostupných informácií však zatiaľ nie je jasné, či tieto možné plány priamo súvisia s útokmi, ktoré sa odohrali tento týždeň.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Českému pivu hrozí problém. Sucho ničí úrodu chmeľu

Českí pestovatelia žateckého chmeľu Saaz očakávajú po mimoriadne suchom a horúcom lete výrazný prepad úrody. Zrážok bolo tento rok o 60 percent menej než zvyčajne a teploty prekračujúce 40 stupňov Celzia poškodili porasty.

Podľa predsedu českého Zväzu pestovateľov chmeľu Jiřího Smetanu môže byť výnos odrody Saaz o 25 až 30 percent nižší ako dlhodobý priemer. Horšia úroda má navyše nižší obsah účinných látok a menšiu horkosť, takže pivovary jej budú musieť používať viac.

Tento rok by situáciu mali zvládnuť vďaka zásobám a vopred uzatvoreným kontraktom, ďalšia slabá sezóna by však už mohla priniesť problémy.

Pestovatelia preto skúšajú odolnejšie odrody, napríklad Saaz Shine, a budujú menšie zásobníky vody. Prekážkou je však konzervatívnosť zahraničných zákazníkov, najmä z Číny a Japonska, ktorí na nové odrody zatiaľ pozerajú s nedôverou.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Farage a Bardella uzavreli migračný pakt

Britská Reform UK Nigela Faragea a francúzske Národné združenie (RN) uzavreli dohodu o spoločnom postupe proti nelegálnej migrácii cez Lamanšský prieliv pre prípad, že sa dostanú k moci.

Šéf RN Jordan Bardella sľúbil sprísnenie francúzskych hraníc a obmedzenie odchodov migrantov smerom do Británie. Podľa podpísaného memoranda by ľudí, ktorí sa dostanú z Francúzska do Británie na malých člnoch a požiadajú o azyl, britské úrady zadržali a vrátili do Francúzska.

To by ich následne malo repatriovať do krajín pôvodu. Obe krajiny by sa zároveň delili o náklady na ochranu hraníc. Dohoda prichádza v čase, keď majú obe strany podľa prieskumov silnú podporu.

Reform UK súperí s vládnymi labouristami, zatiaľ čo Marine Le Penová má podľa prieskumov výrazne viesť v prvom kole budúcoročných francúzskych prezidentských volieb.

Od začiatku roka dorazilo do Británie na malých člnoch viac ako 16-tisíc ľudí.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA a spojenci chcú nahlásiť Irán Bezpečnostnej rade OSN

Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko tlačia na ďalšie krajiny v Rade guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby budúci týždeň podporili rezolúciu, ktorá by Irán nahlásila Bezpečnostnej rade OSN.

Išlo by o prvý takýto krok za 20 rokov. Spor sa týka najmä prístupu inšpektorov k iránskym jadrovým zariadeniam, ktoré poškodili alebo zničili útoky Izraela a Spojených štátov.

Irán odvtedy neumožnil inšpektorom MAAE návrat na zasiahnuté miesta ani overenie zostávajúcich zásob obohateného uránu. Časť z nich obohatil až na 60 percent, čo je len krátky krok od úrovne používanej v jadrových zbraniach.

MAAE predpokladá, že bombardovanie prežilo výrazne viac ako 200 kilogramov takto obohateného uránu a že sa nachádza v tunelovom komplexe v Isfaháne a v zariadení v Natanze.

Irán tvrdí, že jeho jadrový program slúži na mierové účely a že jadrové zbrane nikdy nebude vyrábať. O presnom znení pripravovanej rezolúcie stále rokujú.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kremeľ nevylučuje mierové riešenie vojny

Kremeľ nevylučuje, že vojna na Ukrajine by sa mohla posunúť k mierovému riešeniu, zatiaľ však podľa Moskvy neexistujú konkrétne predpoklady, že sa tak stane. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov uviedol, že práca na možnom urovnaní aj vzájomné kontakty pokračujú, informuje agentúra Interfax.

Na otázku, či sa v poslednom období objavili nové mierové iniciatívy prijateľné pre Rusko alebo nastal v rokovaniach zásadný posun, odpovedal, že je ešte predčasné o tom hovoriť.

Peskov zároveň ocenil pokračujúcu ochotu Spojených štátov pôsobiť ako sprostredkovateľ. Moskva je podľa neho naďalej pripravená prejsť k mierovému spôsobu riešenia konfliktu a dosahovania svojich cieľov.

Zároveň však zdôraznil, že ruská pozícia zostáva nezmenená a vychádza z podmienok, ktoré prezident Vladimir Putin predstavil pred dvoma rokmi na ruskom ministerstve zahraničných vecí. Podľa Peskova sú tieto požiadavky v Kyjeve dobre známe.

(mja)

Minúta  |  

Rezort školstva odmieta kritiku NKÚ za čerpanie eurofondov

Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera (Hlas) odmieta, že zodpovedá za pomalé čerpanie eurofondov na vedu a výskum, na ktoré upozornil Najvyšší kontrolný úrad. Rezort argumentuje tým, že z Programu Slovensko vo svojej gescii vyčerpal 32,98 percenta z 1,02 miliardy eur, kým národný priemer predstavuje 20,37 percenta.

Zároveň tvrdí, že všetkých 34 aktuálne posudzovaných žiadostí je v stanovenej lehote 90 pracovných dní. Časť zistení NKÚ sa navyše podľa ministerstva týka staršieho obdobia, keď implementáciu zabezpečovala Výskumná agentúra.

NKÚ upozornil aj na nedostatky pri preverovaní konfliktu záujmov. Rezort tvrdí, že prijal nápravné opatrenia a problém nemá systémový charakter. Za niektoré súčasné zdržania kritizuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR.

To má podľa ministerstva zdržiavať podpisy pri piatich projektoch za 67 miliónov eur. Opakované zdržania sa mali týkať celkovo 15 projektov v objeme 170 miliónov eur.

NKÚ napriek tomu hodnotí čerpanie zdrojov na podporu vedy a výskumu ako pomalé.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.