Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA a Čína chystajú dialóg o AI a kyberútokoch

USA a Čína sa podľa zdrojov Reuters pripravujú na prvé oficiálne bilaterálne rokovania venované výlučne umelej inteligencii od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Stretnutie sa predbežne plánuje na polovicu septembra, krátko pred samitom Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Americkú stranu má viesť minister financií Scott Bessent. Washington chce otvoriť najmä otázku kybernetických útokov riadených AI a možnosť, aby americké a čínske laboratóriá zdieľali informácie o bezpečnostných incidentoch.

USA zároveň znepokojuje potenciál budúcich pokročilých čínskych modelov na vykonávanie kybernetických útokov ako aj údajné využívanie amerických modelov čínskymi firmami prostredníctvom takzvanej destilácie.

Čína podľa zdrojov pripisuje dialógu vysokú dôležitosť a chce z neho urobiť jeden z výsledkov samitu lídrov. Konečný program ani zoznam účastníkov však stále nie sú uzavreté.

Odborníci očakávajú skôr obmedzené výsledky, za dôležité však považujú najmä vytvorenie komunikačného kanála pre prípad vážnej AI krízy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nórsko zadržalo ruskú loď, Moskva hovorí o „pirátstve“

Nórske úrady prisľúbili pomoc ruským občanom na Svalbarde po zadržaní lode Professor Molchanov, ktorá zabezpečovala prepravu cestujúcich a zásobovanie na toto arktické súostrovie.

Nórsky súd nariadil zaistenie plavidla na žiadosť ukrajinskej energetickej spoločnosti Naftogaz. Tá sa snaží vymôcť od Ruska náhradu škody 4,22 miliardy dolárov za majetok, ktorý Moskva prevzala po anexii Krymu v roku 2014.

Rusko označilo postup Nórska za „pirátstvo“ a avizovalo, že sa proti rozhodnutiu odvolá. Nórske ministerstvo zahraničných vecí zároveň zdôraznilo, že sa snaží chrániť ruských občanov, ktorí sa pre zadržanie lode dostali do komplikovanej situácie, a plní svoje medzinárodné záväzky.

Plavidlo zostáva v Barentsburgu, jednej z dvoch ruských osád na Svalbarde. Oslo pripomenulo, že ruské spoločnosti pravidelne dostávajú výnimky zo sankcií, aby bolo možné na ostrovy dovážať potraviny a ďalší nevyhnutný tovar.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nemecko varuje pred klimatickým extrémizmom

Za sabotážnymi útokmi, ktoré tento týždeň zasiahli Nemecko, podľa ministra vnútra Alexandra Dobrindta pravdepodobne stojí klimatický extrémizmus.

Minister to uviedol v piatok počas spoločného vystúpenia so šéfom rezortu vnútra spolkovej krajiny Severné Porýnie-Vestfálsko Herbertom Reulom.

Ten oznámil, že bezpečnostné orgány pátrajú po mužovi, ktorý mal napísať list. V ňom sa prihlásil k zodpovednosti za útoky. Podrobnosti o podozrivom ani o obsahu listu zatiaľ nezverejnil.

Situáciu zároveň komplikuje možné riziko ďalších sabotáží. Nemecký denník Bild počas vystúpenia ministrov informoval, že vyšetrovatelia našli dôkazy o údajne pripravovaných nových útokoch na elektrickú sieť v spolkovej krajine Sasko.

Podľa dostupných informácií však zatiaľ nie je jasné, či tieto možné plány priamo súvisia s útokmi, ktoré sa odohrali tento týždeň.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Českému pivu hrozí problém. Sucho ničí úrodu chmeľu

Českí pestovatelia žateckého chmeľu Saaz očakávajú po mimoriadne suchom a horúcom lete výrazný prepad úrody. Zrážok bolo tento rok o 60 percent menej než zvyčajne a teploty prekračujúce 40 stupňov Celzia poškodili porasty.

Podľa predsedu českého Zväzu pestovateľov chmeľu Jiřího Smetanu môže byť výnos odrody Saaz o 25 až 30 percent nižší ako dlhodobý priemer. Horšia úroda má navyše nižší obsah účinných látok a menšiu horkosť, takže pivovary jej budú musieť používať viac.

Tento rok by situáciu mali zvládnuť vďaka zásobám a vopred uzatvoreným kontraktom, ďalšia slabá sezóna by však už mohla priniesť problémy.

Pestovatelia preto skúšajú odolnejšie odrody, napríklad Saaz Shine, a budujú menšie zásobníky vody. Prekážkou je však konzervatívnosť zahraničných zákazníkov, najmä z Číny a Japonska, ktorí na nové odrody zatiaľ pozerajú s nedôverou.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Farage a Bardella uzavreli migračný pakt

Britská Reform UK Nigela Faragea a francúzske Národné združenie (RN) uzavreli dohodu o spoločnom postupe proti nelegálnej migrácii cez Lamanšský prieliv pre prípad, že sa dostanú k moci.

Šéf RN Jordan Bardella sľúbil sprísnenie francúzskych hraníc a obmedzenie odchodov migrantov smerom do Británie. Podľa podpísaného memoranda by ľudí, ktorí sa dostanú z Francúzska do Británie na malých člnoch a požiadajú o azyl, britské úrady zadržali a vrátili do Francúzska.

To by ich následne malo repatriovať do krajín pôvodu. Obe krajiny by sa zároveň delili o náklady na ochranu hraníc. Dohoda prichádza v čase, keď majú obe strany podľa prieskumov silnú podporu.

Reform UK súperí s vládnymi labouristami, zatiaľ čo Marine Le Penová má podľa prieskumov výrazne viesť v prvom kole budúcoročných francúzskych prezidentských volieb.

Od začiatku roka dorazilo do Británie na malých člnoch viac ako 16-tisíc ľudí.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA a spojenci chcú nahlásiť Irán Bezpečnostnej rade OSN

Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko tlačia na ďalšie krajiny v Rade guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), aby budúci týždeň podporili rezolúciu, ktorá by Irán nahlásila Bezpečnostnej rade OSN.

Išlo by o prvý takýto krok za 20 rokov. Spor sa týka najmä prístupu inšpektorov k iránskym jadrovým zariadeniam, ktoré poškodili alebo zničili útoky Izraela a Spojených štátov.

Irán odvtedy neumožnil inšpektorom MAAE návrat na zasiahnuté miesta ani overenie zostávajúcich zásob obohateného uránu. Časť z nich obohatil až na 60 percent, čo je len krátky krok od úrovne používanej v jadrových zbraniach.

MAAE predpokladá, že bombardovanie prežilo výrazne viac ako 200 kilogramov takto obohateného uránu a že sa nachádza v tunelovom komplexe v Isfaháne a v zariadení v Natanze.

Irán tvrdí, že jeho jadrový program slúži na mierové účely a že jadrové zbrane nikdy nebude vyrábať. O presnom znení pripravovanej rezolúcie stále rokujú.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.