Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko označilo médiun Novaja Gazeta za „agenta“

Ruské ministerstvo spravodlivosti označilo nezávislé médium Novaja Gazeta za „zahraničného agenta“. Úrady tvrdia, že redakcia verejne vystupovala proti ruskej invázii na Ukrajinu, šírila údajne nepravdivé informácie o voľbách a spolupracovala s ďalšími „zahraničnými agentmi“, informuje web Moscow Times.

Tento status prináša médiu prísne povinnosti vrátane uvádzania rozsiahleho upozornenia pri verejných vyjadreniach a príspevkoch na sociálnych sieťach.

Moskva pod vedením prezidenta Vladimira Putina zároveň rozšírila zoznam osôb spojených so „zahraničnými agentmi“ o viac ako 100 ľudí napojených na Novaja Gazeta.

Medzi nimi má byť aj predseda strany Jabloko Nikolaj Rybakov. Novaja Gazeta prestala krátko po začiatku invázie v roku 2022 vychádzať v tlačenej podobe pre nové cenzúrne zákony, na internete však pokračovala v publikovaní článkov a videí.

Jej bývalý šéfredaktor Dmitrij Muratov získal v roku 2021 Nobelovu cenu za mier za úsilie o ochranu slobody prejavu.

(mja)

Minúta  |  

Proces s matkou, ktorá zabila tri deti, sa skončil bez verdiktu

Súd v Massachusetts vyhlásil proces s Lindsay Clancyovou za neplatný, keďže porota sa ani po šiestich a pol dňoch a viac ako 36 hodinách rokovania nedokázala jednomyseľne zhodnúť na verdikte, informuje BBC.

Clancyová nespochybňuje, že v januári 2023 usmrtila svoje tri deti – päťročnú Coru, trojročného Dawsona a osemmesačného Callana.

Spor sa počas procesu sústreďoval najmä na jej duševný stav a trestnú zodpovednosť. Obhajoba sa do poslednej chvíle snažila zabrániť ukončeniu procesu a žiadala vylúčenie jedného porotcu, ktorý podľa nej nerešpektoval právne pravidlá týkajúce sa dôvodných pochybností. Sudca William Sullivan to odmietol.

Neúspešné bolo aj mimoriadne odvolanie na Najvyšší súd štátu Massachusetts. Sullivan následne rozpustil porotu a vyhlásil mistrial, teda ukončenie procesu bez verdiktu.

Prokuratúra teraz môže žiadať nový proces, dohodnúť sa s obhajobou alebo obvinenia stiahnuť.

(mja)

Minúta  |  

Ukrajine dochádzajú peniaze. Kyjev varuje pred škrtmi

Ukrajina čelí podľa ministra financií Serhija Marčenka najnapätejšej rozpočtovej situácii od začiatku ruskej invázie v roku 2022, informuje portál Euronews.

Krajina už pociťuje problémy s likviditou a bez ďalšej pomoci spojencov môže byť nútená odložiť niektoré platby nesúvisiace priamo s vojnou. Zasiahnuté by mohli byť napríklad miestne projekty výstavby krytov či infraštruktúry, nie však zahraniční veritelia.

Kyjev pripravuje rozpočet s predpokladom, že vojna bude pokračovať aj v roku 2027, pričom potrebuje pokryť výpadok približne 32,6 miliardy dolárov.

Marčenko zároveň varuje pred náročnou zimou a rastúcou intenzitou ruských útokov. Európskych ministrov preto vyzval, aby hľadali netradičné riešenia. Ukrajina opätovne presadzuje využitie približne 300 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív.

Návrh, ktorý EÚ vlani odmietla, opäť podporuje skupina krajín vedená Švédskom, hoci Francúzsko a Taliansko majú naďalej vážne výhrady.

(mja)

Minúta  |  

OSN podporila novú mapu sveta, proti hlasovali iba USA

Valné zhromaždenie OSN podporilo odklon od Mercatorovej mapy sveta, ktorá sa používa už stáročia, no výrazne skresľuje veľkosť pevniny v blízkosti pólov. Rezolúciu iniciovalo Togo v rámci širšej kampane Africkej únie a za jej prijatie hlasovalo 164 krajín.

Proti boli iba USA, ďalších šesť štátov sa zdržalo. Nová rezolúcia odporúča projekciu Equal Earth, ktorá presnejšie zachytáva vzájomnú veľkosť kontinentov.

Rozdiel dobre ilustruje Afrika a Grónsko – na Mercatorovej mape vyzerajú približne rovnako veľké, hoci Afrika má v skutočnosti asi 14-násobnú rozlohu.

Rozhodnutie nie je právne záväzné a nespochybňuje využívanie Mercatorovej projekcie v námornej či leteckej navigácii.

Togo chce ešte tento rok zmeniť mapy vo svojich školských učebniciach a presviedčať o podobnom kroku ďalšie vlády, školy, medzinárodné organizácie aj technologické spoločnosti.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zapletalová dobehla druhá vo finále Diamantovej ligy

Slovenská atlétka Emma Zapletalová obsadila druhé miesto v behu na 400 m prekážok vo finále Diamantovej ligy. V piatkových pretekoch v Bruseli finišovala v čase 53,10 sekundy a o deväť stotín ju zdolala iba Američanka Anna Cockrellová.

Úradujúca majsterka Európy mala v chladnejších podmienkach v Belgicku pomalší štart, no postupne sa prepracovala dopredu. Na piatej prekážke figurovala na štvrtom mieste, v silnom závere zdolala Belgičanku Paulien Couckuytovú a doťahovala sa aj na Cockrellovú, ktorú však už nepredbehla.

„Nebol to dobrý beh. Prvú polovicu som podľa mňa dosť brzdila pred prekážkami, aby som pri nich nebola príliš blízko, a to ma spomaľovalo. V závere, keď som chcela už do toho dať všetko, tak to už nestačilo. Snažila som sa finišovať, aj sa hodiť do cieľa, zobrať čo najlepšie stotinky, ale už som bola ďaleko, aby som svoju súperku predstihla,“ uviedla v cieli sklamaná Zapletalová akreditovaným slovenským novinárom.

Dvadsaťšesťročná Slovenka vyhrala úvodných päť štandardných mítingov Diamantovej ligy (Rabat, Rím, Oslo, Dauhá, Lausanne) a neuspela iba v poslednom z nich v Zürichu, kde po zakopnutí na predposlednej prekážke obsadila 6. priečku. Vo Švajčiarsku zvíťazila Cockrellová, ktorá vtedy časom 52,13 vzala Zapletalovej svetový výkon roka a v Bruseli bola jej najväčšia súperka, čo aj potvrdila.

Zverenka trénera Brama Petersa tak skončila vo finále Diamantovej ligy rovnako ako vlani na 2. priečke. Pred rokom sa postarala o najlepšie umiestnenie slovenského atléta v histórii podujatia a stačil jej k tomu čas 53,18. Zdolala ju iba Femke Brodersová-Bolová, ktorá si pripísala piaty triumf v sérii. Holanďanka však už zmenila disciplínu na 800 m.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovensko ponúklo Bulharsku spoluprácu s V4

Slovensko ponúklo Bulharsku užšiu spoluprácu s krajinami Vyšehradskej štvorky vo formáte V4+, oznámil počas návštevy Sofie minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Nešlo by pritom o vstup Bulharska do V4, ale o koordináciu na rôznych pracovných a politických úrovniach vrátane tém Európskej únie.

Bratislava a Sofia majú podľa Blanára podobné postoje napríklad v rokovaniach o viacročnom rozpočte EÚ a kohéznej politike.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zároveň vidí priestor na intenzívnejšiu vojenskú spoluprácu. Slovensko sa chce inšpirovať bulharskými skúsenosťami s prevádzkou stíhačiek MiG-29 a F-16, ktoré by podľa neho mohli pomôcť zvýšiť bojaschopnosť slovenského vojenského letectva.

Bulharsko má zároveň záujem o slovenské prenosné technológie využiteľné pri výrobe munície. Obe strany sa preto dohodli na zorganizovaní priemyselného dňa počas budúcej návštevy bulharskej delegácie na Slovensku.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.