Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zapletalová dobehla druhá vo finále Diamantovej ligy

Slovenská atlétka Emma Zapletalová obsadila druhé miesto v behu na 400 m prekážok vo finále Diamantovej ligy. V piatkových pretekoch v Bruseli finišovala v čase 53,10 sekundy a o deväť stotín ju zdolala iba Američanka Anna Cockrellová.

Úradujúca majsterka Európy mala v chladnejších podmienkach v Belgicku pomalší štart, no postupne sa prepracovala dopredu. Na piatej prekážke figurovala na štvrtom mieste, v silnom závere zdolala Belgičanku Paulien Couckuytovú a doťahovala sa aj na Cockrellovú, ktorú však už nepredbehla.

„Nebol to dobrý beh. Prvú polovicu som podľa mňa dosť brzdila pred prekážkami, aby som pri nich nebola príliš blízko, a to ma spomaľovalo. V závere, keď som chcela už do toho dať všetko, tak to už nestačilo. Snažila som sa finišovať, aj sa hodiť do cieľa, zobrať čo najlepšie stotinky, ale už som bola ďaleko, aby som svoju súperku predstihla,“ uviedla v cieli sklamaná Zapletalová akreditovaným slovenským novinárom.

Dvadsaťšesťročná Slovenka vyhrala úvodných päť štandardných mítingov Diamantovej ligy (Rabat, Rím, Oslo, Dauhá, Lausanne) a neuspela iba v poslednom z nich v Zürichu, kde po zakopnutí na predposlednej prekážke obsadila 6. priečku. Vo Švajčiarsku zvíťazila Cockrellová, ktorá vtedy časom 52,13 vzala Zapletalovej svetový výkon roka a v Bruseli bola jej najväčšia súperka, čo aj potvrdila.

Zverenka trénera Brama Petersa tak skončila vo finále Diamantovej ligy rovnako ako vlani na 2. priečke. Pred rokom sa postarala o najlepšie umiestnenie slovenského atléta v histórii podujatia a stačil jej k tomu čas 53,18. Zdolala ju iba Femke Brodersová-Bolová, ktorá si pripísala piaty triumf v sérii. Holanďanka však už zmenila disciplínu na 800 m.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovensko ponúklo Bulharsku spoluprácu s V4

Slovensko ponúklo Bulharsku užšiu spoluprácu s krajinami Vyšehradskej štvorky vo formáte V4+, oznámil počas návštevy Sofie minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer). Nešlo by pritom o vstup Bulharska do V4, ale o koordináciu na rôznych pracovných a politických úrovniach vrátane tém Európskej únie.

Bratislava a Sofia majú podľa Blanára podobné postoje napríklad v rokovaniach o viacročnom rozpočte EÚ a kohéznej politike.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) zároveň vidí priestor na intenzívnejšiu vojenskú spoluprácu. Slovensko sa chce inšpirovať bulharskými skúsenosťami s prevádzkou stíhačiek MiG-29 a F-16, ktoré by podľa neho mohli pomôcť zvýšiť bojaschopnosť slovenského vojenského letectva.

Bulharsko má zároveň záujem o slovenské prenosné technológie využiteľné pri výrobe munície. Obe strany sa preto dohodli na zorganizovaní priemyselného dňa počas budúcej návštevy bulharskej delegácie na Slovensku.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nemecko rozšírilo zatykač na Ukrajinca pre Nord Stream

Nemecké úrady aktualizovali európsky zatykač na ukrajinského občana Volodymyra Žuravľova, podozrivého z účasti na výbuchoch na plynovodoch Nord Stream, informuje portál Ukrajinska Pravda.

Do zatykača podľa jeho právnikov pribudla nová právna kvalifikácia „vojnový zločin“. V dôsledku tohto kroku chorvátsky súd odložil pojednávanie o Žuravľovovej extradícii do Nemecka, ktoré sa malo konať 4. septembra.

Nemecká spolková prokuratúra oznámila jeho zadržanie v Chorvátsku 19. augusta. Podľa médií ho polícia zadržala počas nakrúcania hollywoodskeho filmu o sabotáži plynovodov Nord Streamu s názvom „Ostrov Zmijí“.

Žuravľov sa predtým podľa článku dvakrát vyhol zatknutiu a vydaniu do Nemecka. V nemeckej väzbe sa už nachádza ďalší Ukrajinec spájaný s týmto prípadom, Serhij Kuznecov.

Nemecká prokuratúra pri jeho obvinení uviedla, že on a ďalší členovia skupiny konali ako príslušníci ukrajinských ozbrojených síl.

(mja)

Minúta  |  

Šéf ruskej rozviedky: Na Ukrajine sú vojaci z EÚ

Šéf ruskej zahraničnej rozviedky SVR Sergej Naryškin tvrdí, že ruské jednotky zaznamenali na ukrajinskom bojisku vojenský personál z krajín Európskej únie. Na tlačovej konferencii však nepredložil dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie potvrdzovali, informuje Echo24.

Naryškin zároveň vyhlásil, že štáty EÚ sa priamo zapájajú do bojov na strane Ukrajiny a voči Rusku vedú nepriateľskú politiku. Poukázal pritom na dodávky zbraní, munície a spravodajských informácií pre Kyjev.

Tvrdí tiež, že európski politici využívajú obavy z Ruska na zvyšovanie vojenských výdavkov, modernizáciu ozbrojených síl a prispôsobovanie priemyslu či infraštruktúry vojenským potrebám.

Podľa Naryškina niektoré európske tajné služby očakávajú, že mobilizačné možnosti ukrajinskej armády sa v priebehu roka prakticky vyčerpajú. Európa má preto podľa neho pripravovať „plán B“ v podobe vlastnej militarizácie.

(mja)

Minúta  |  

USA a Čína chystajú dialóg o AI a kyberútokoch

USA a Čína sa podľa zdrojov Reuters pripravujú na prvé oficiálne bilaterálne rokovania venované výlučne umelej inteligencii od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu. Stretnutie sa predbežne plánuje na polovicu septembra, krátko pred samitom Trumpa s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

Americkú stranu má viesť minister financií Scott Bessent. Washington chce otvoriť najmä otázku kybernetických útokov riadených AI a možnosť, aby americké a čínske laboratóriá zdieľali informácie o bezpečnostných incidentoch.

USA zároveň znepokojuje potenciál budúcich pokročilých čínskych modelov na vykonávanie kybernetických útokov ako aj údajné využívanie amerických modelov čínskymi firmami prostredníctvom takzvanej destilácie.

Čína podľa zdrojov pripisuje dialógu vysokú dôležitosť a chce z neho urobiť jeden z výsledkov samitu lídrov. Konečný program ani zoznam účastníkov však stále nie sú uzavreté.

Odborníci očakávajú skôr obmedzené výsledky, za dôležité však považujú najmä vytvorenie komunikačného kanála pre prípad vážnej AI krízy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Nórsko zadržalo ruskú loď, Moskva hovorí o „pirátstve“

Nórske úrady prisľúbili pomoc ruským občanom na Svalbarde po zadržaní lode Professor Molchanov, ktorá zabezpečovala prepravu cestujúcich a zásobovanie na toto arktické súostrovie.

Nórsky súd nariadil zaistenie plavidla na žiadosť ukrajinskej energetickej spoločnosti Naftogaz. Tá sa snaží vymôcť od Ruska náhradu škody 4,22 miliardy dolárov za majetok, ktorý Moskva prevzala po anexii Krymu v roku 2014.

Rusko označilo postup Nórska za „pirátstvo“ a avizovalo, že sa proti rozhodnutiu odvolá. Nórske ministerstvo zahraničných vecí zároveň zdôraznilo, že sa snaží chrániť ruských občanov, ktorí sa pre zadržanie lode dostali do komplikovanej situácie, a plní svoje medzinárodné záväzky.

Plavidlo zostáva v Barentsburgu, jednej z dvoch ruských osád na Svalbarde. Oslo pripomenulo, že ruské spoločnosti pravidelne dostávajú výnimky zo sankcií, aby bolo možné na ostrovy dovážať potraviny a ďalší nevyhnutný tovar.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.