Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Krajiny OPEC+ sa dohodli, produkciu ropy nebudú meniť

Štáty ropného zoskupenia OPEC+ sa v nedeľu dohodli, že produkciu v nasledujúcom mesiaci meniť nebudú. Dôvodom je, že členské štáty sa najskôr musia dohodnúť na nových produkčných kvótach a až potom rozhodovať o ťažobnej politike.

Sedem kľúčových členov OPEC+ (Saudská Arábia, Rusko, Irak, Kuvajt, Alžírsko, Kazachstan a Omán) rozhodovalo v období, keď vojna v Iráne naďalej komplikuje dodávky komodity cez kľúčový Hormuzský prieliv. To limituje vplyv OPEC+ na ceny a podiel na trhu. Zoskupenie OPEC+ tvoria členské štáty Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a ďalší veľkí producenti na čele s Ruskom.

Začiatkom augusta sa hlavní členovia OPEC+ dohodli na zvýšení ťažby na mesiac september. Urobili tak rovnaký krok ako v mesiacoch predtým, napriek tomu je ťažba v rámci OPEC+ naďalej nižšia, než sa pôvodne plánovalo. Dôvodom je pokračujúca vojna na Blízkom východe, ktorá komplikuje objem vývozu ropy z regiónu.

„Vplyv OPEC+ na fyzický trh s ropou je momentálne veľmi obmedzený,“ povedal Jorge Leon zo spoločnosti Rystad Energy. „Zoskupenie síce môže meniť svoje produkčné zámery na papieri, nemôže však garantovať, že tento objem suroviny aj reálne vyťaží, prípadne sa dostane na svetové trhy,“ dodal. Nasledujúca schôdzka kľúčových členov OPEC+ sa najbližšie uskutoční 4. októbra.

(reuters, tasr, sak)

Minúta  |  

Zelenskyj dúfa v obnovenie rokovaní s USA a Ruskom

Americký vyslanec Steve Witkoff v nedeľu uviedol, že má dobrý pocit z mierových rokovaní v Moskve aj Kyjeve. Dodal, že Spojené štáty dúfajú, že sa im podarí nájsť diplomatické riešenie vojny.

„Viedli sme veľmi zmysluplnú, vecnú a dôležitú diskusiu, veľmi nás to povzbudilo,“ uviedol Witkoff po trojhodinových rozhovoroch so Zelenským a jeho tímom. Pokračovať budú podľa neho „tak dlho, ako to bude treba“.

Witkoff pricestoval z Moskvy, kde v sobotu spoločne so zaťom prezidenta Donalda Trumpa Jaredom Kushnerom tri hodiny rokovali s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. 

Kushner vyjadril nádej, že terajšia prvá návšteva amerických vyslancov v Kyjeve povedie k „novým cestám, ako pokročiť vpred“ v snahe ukončiť vojnu Ruska a Ukrajiny. „Myslím si, že sme sa na tejto ceste veľa dozvedeli,“ vyhlásil.

Vecnosť a konštruktívnosť rokovaní potvrdil aj samotný Zelenskyj či poradca Kremľa Jurij Ušakov.

Ukrajinský prezident novinárom povedal, že diskutovali o bezpečnostných a ekonomických zárukách pre Ukrajinu, ako aj o dodávkach rakiet pre protivzdušnú obranu a balíku pomoci na nadchádzajúcu zimu.

Vyjadril tiež nádej, že sa čoskoro obnovia trojstranné rokovania za účasti Ukrajiny, Ruska a Spojených štátov.

Napriek tomu však podľa neho bude vojna s Ruskom pravdepodobne pokračovať aj najbližšiu zimu.

„Veľmi dúfame, že dokážeme dosiahnuť dohody s našimi americkými partnermi, a rátame s podporou európskych partnerov – ak bude vojna pokračovať v zime, ako to momentálne vyzerá – no napriek tomu dnes naše tímy hodnotia budúce vyhliadky pozitívne,“ povedal ukrajinský prezident.

(reuters, tasr, sak)

Minúta  |  

Nemecké exit polly: AfD ovládla Sasko-Anhaltsko s 44,5 percenta hlasov

Po zatvorení volebných miestností v nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko ukazujú exit polly na výrazné víťazstvo euroskeptickej a národnekonzervatívnej pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Tá podľa nich získala 44,5 percenta hlasov, zatiaľ čo druhá stredopravicová CDU len 18,5 percenta.

Ak sa tieto čísla potvrdia, išlo by o ešte výraznejší náskok AfD, než naznačovali posledné predvolebné prieskumy. Kľúčové však bude rozdelenie mandátov. To, či by AfD mohla získať absolútnu väčšinu v krajinskom parlamente, závisí aj od toho, koľko menších strán prekoná päťpercentnú hranicu. Jasne ju podľa exit pollov prekonali okrem AfD a CDU len tri ďalšie strany - SPD (8 %), Zelení (9 %) a Ľavica (9,5 %).

(dw)

Minúta  |  

PS, SaS a KDH chcú hľadať riešenia pre pôdohospodárstvo

PS, SaS a KDH chcú v oblasti pôdohospodárstva prekročiť bežné politické spory a hľadať spoločné riešenia. Opozičné strany upozorňujú, že sektor čelí náročnej situácii, ktorú ešte zhoršuje pretrvávajúce sucho.

Alojz Hlina z SaS zdôraznil potrebu ukázať, že stredopravé opozičné strany dokážu spolupracovať tam, kde majú spoločný záujem. Marián Čaučík z KDH pripomenul, že pôdohospodárstvo potrebuje najmä predvídateľné podmienky, funkčné pravidlá a dlhodobú perspektívu.

Cieľom má byť aj vyšší podiel slovenských potravín na pultoch obchodov. Opozícia chce pokračovať v spoločných iniciatívach a už na septembrovej schôdzi Národnej rady plánuje otvoriť tému závlah a dôsledkov extrémneho sucha.

Hlina zároveň tvrdí, že existuje alternatíva k súčasnej vláde aj vedeniu rezortu pôdohospodárstva a že opozičné strany chcú ukázať schopnosť spolupracovať na konkrétnych témach.

(tasr, mja)

Minúta  |  

V Nepále našli ženu desať dní po katastrofe živú. Rodina už smútila

Rodina Čandiky Kumari Šresthovej bola presvedčená, že staršia žena zahynula pri ničivých povodniach v Nepále, a začala za ňu tradičné 11-dňové obdobie smútku.

Desať dní po katastrofe však prišla nečakaná správa. Záchranári začuli hlas spod trosiek jej štvorposchodového domu v ťažko zasiahnutej obci Betrawati.

Šresthová prežila v úzkom priestore s prístupom vzduchu, obklopená vodou a bahnom. Policajti ju počas 45-minútovej operácie vyslobodili a previezli do vojenskej nemocnice. Jej prípad priniesol dávku optimizmu v čase, keď záchranári naďalej nachádzajú desiatky tiel.

Povodne vyvolané kolapsom ľadovca zabili v Nepále viac ako 1 300 ľudí a takmer 5-tisíc zostáva nezvestných.

Záchranné tímy napriek ubúdajúcej nádeji pokračujú v prehľadávaní tunelov a budov pochovaných pod stvrdnutými nánosmi bahna. V uplynulých dňoch sa im podarilo nájsť živých aj ďalších ľudí.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Palivá v ČR dražejú. Babiš zvažuje reguláciu marží, spotrebnú daň nezníži

Česká vláda môže pre pokračujúce zdražovanie benzínu a nafty opäť pristúpiť k regulácii marží na čerpacích staniciach. Premiér Andrej Babiš túto možnosť nevylúčil, zároveň však zdôraznil, že kabinet tentoraz neplánuje znižovať spotrebnú daň.

Priemerná cena nafty sa v Česku približuje k 46 korunám za liter, benzín Natural 95 stojí viac ako 42 korún a analytici očakávajú ďalší rast pre napätie na Blízkom východe.

Vláda už podobný mechanizmus využívala počas 103 dní, keď určovala maximálnu maržu čerpacích staníc.

Babiš teraz upozorňuje na rafinérie, ktorým podľa neho pre pokles spracovateľských kapacít extrémne rastú marže. Takýto vývoj označil za neprijateľný a avizoval, že vláda sa naň pozrie. Poukázal pritom na dominantné postavenie dvoch veľkých hráčov v regióne, pričom narážal na poľský Orlen a maďarský MOL.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.