Lenže ako sa ukázalo, samotná bariéra tieto správy o svojej smrti akosi nečítala.

V roku 2021 bolo množstvo koralov vyššie než hocikedy od začiatku pravidelných meraní v roku 1986. Na rekordnej úrovni zostalo aj v rokoch 2022 a 2023 a v roku 2024 dosiahlo nové historické maximum. Veľká koralová bariéra tak na dve desaťročia predpovedí o svojom zániku odpovedala po svojom: má viac koralov, než sa kedy podarilo zmerať.

Vedci dokonca prestali zverejňovať jeden spoločný údaj za celú Veľkú koralovú bariéru. Bežný čitateľ tak už nemal k dispozícii jednoduchý spôsob, ako si overiť, že vývoj bariéry sa stále nezhoduje s predchádzajúcimi katastrofickými predpoveďami. Vedci však naďalej zverejňovali údaje za jednotlivé časti bariéry. Z nich sa dal celkový priemer opäť vypočítať – a ukazoval, že množstvo koralov stále rástlo.

To predstavovalo problém.

Proroci skazy na scéne

Tí, ktorí predpovedali katastrofu, ho vyriešili novým každoročným rituálom: dobrú správu najprv oznámiť, a vzápätí ju zatieniť varovaniami.

Keď sa v roku 2021 koraly výrazne obnovili, inštitúcia, ktorá stav bariéry sleduje, síce potvrdila ich nárast, ale zároveň tvrdila, že situácia zostáva „veľmi zlá“. V roku 2022 množstvo koralov opäť prekonalo rekord. BBC uznala, že pokrytie korálmi bolo najvyššie za posledných 36 rokov, no zároveň upozornila, že bariéra je „mimoriadne zraniteľná“. V roku 2023 boli koraly stále blízko rekordných hodnôt. Oficiálna správa však hovorila o „prerušení“ ich obnovy. A v roku 2024, keď množstvo koralov dosiahlo vôbec najvyššiu zaznamenanú úroveň, vedci varovali, že stačí jedna ďalšia vážna udalosť a bariéra môže prísť o všetko.

Katastrofa mala prísť vždy až o rok. Ďalší rok stále prichádzal. A s ním prichádzali aj ďalšie koraly.

V roku 2025 sa médiá rozhodli, že tentoraz už katastrofa naozaj prišla. BBC priniesla titulok: „Veľká koralová bariéra zaznamenala najväčší úbytok koralov v histórii meraní.“ CNN zase oznámila, že bariéra bola „spustošená“. V titulkoch však chýbala jedna dôležitá vec: úbytok prišiel po tom, ako množstvo koralov v predchádzajúcom roku dosiahlo historické maximum.

Navyše bol rok 2025 aj napriek poklesu štvrtým najlepším rokom za celé štyri desaťročia meraní. Keby išlo o akýkoľvek iný odbor, výsledok, ktorý je štvrtý najlepší v celej histórii, by sme považovali za veľký úspech.

Proroci skazy sa však nedali odradiť a pokračovali ďalej. Dvaja známi morskí biológovia nedávno varovali, že útesu hrozí mimoriadne vysoké riziko „kolapsu ekosystému“.

O niekoľko týždňov neskôr tu máme reálne dáta: koraly opäť rastú na severe a v strede, na juhu sú stabilné a pomohol im aj neskorý monzún, ktorý ochladil vodu. Takže aj tentoraz sa predpovedaný kolaps odkladá.

Vládne peniaze nevysvetľujú zotavenie útesu

Keď katastrofa nepríde, zostáva ešte jedna možnosť: vyhlásiť úspech za vlastnú zásluhu a vystaviť účet.

Austrálska vláda a vláda štátu Queensland od roku 2014 minuli na ochranu Veľkej koralovej bariéry viac ako päť miliárd austrálskych dolárov. Keď UNESCO v júli odmietlo zaradiť bariéru na zoznam lokalít „v ohrození“, austrálski ministri to označili za dôkaz, že Austrália patrí medzi svetových lídrov v starostlivosti o bariéru.

Roky predpovedať zánik ekosystému a potom si pripísať zásluhy za jeho dobrý stav si vyžaduje odvahu.

Zmeny v stave bariéry však majú s vládnymi výdavkami len málo spoločného. Jedným z mála opatrení, pri ktorých sa podarilo preukázať konkrétny vplyv na množstvo koralov, je boj proti hviezdiciam, ktoré koraly požierajú. Keď sa ich počet výrazne zvýši, dokážu zlikvidovať obrovské množstvo tvrdých koralov. Odhaduje sa, že peniaze, ktoré Austrália vynakladá na likvidáciu týchto hviezdic, pomohli zvýšiť množstvo koralov približne o 0,5 percentuálneho bodu.

To však ani zďaleka nevysvetľuje celkové zotavenie bariéry. Jej pokrytie koralmi sa totiž zvýšilo o 10 až 25 percentuálnych bodov.

Koralov ubúda, keď bariéru zasiahnu cyklóny, vlny horúčav alebo keď sa premnožia hviezdice, ktoré ich požierajú. Keď tieto problémy ustúpia, koraly sa dokážu pomerne rýchlo obnoviť. Niektoré druhy rastú veľmi rýchlo a jednoducho pokračujú v tom, čo robili už tisíce rokov.

Vládne peniaze však monzún nespôsobujú. Ak teda miliardy dolárov, ktoré vlády do ochrany bariéry investovali, skutočne vysvetľujú jej rekordné výsledky, ako potom vysvetliť pokles v roku 2025? Prestali tie peniaze zrazu fungovať?

Koraly nie sú úplne v bezpečí, no s hrozbami to netreba preháňať

To, samozrejme, neznamená, že Veľkej koralovej bariére nič nehrozí. Od roku 2016 ju už šesťkrát zasiahlo rozsiahle blednutie koralov. Ich množstvo sa prirodzene mení a je možné, že merania v budúcom roku opäť ukážu pokles.

Pokles však nie je to isté ako zánik. Ekosystém, ktorý má za sebou päť najlepších rokov za posledných 40 rokov meraní, rozhodne nevyzerá ako ekosystém na pokraji smrti.

Každý august prichádza nová správa o stave Veľkej koralovej bariéry. Predpovedaná katastrofa však stále neprichádza. Napriek tomu tí, ktorí jej zánik roky predpovedajú, zostávajú prakticky bez kritiky. To by sa malo zmeniť. Preháňať nebezpečenstvo totiž nie je neškodné. Keď niekto príliš často kričí „vlk“, ľudia mu napokon prestanú veriť.

A tak zatiaľ čo svetové médiá už roky hrajú pohrebnú hudbu za Veľkú koralovú bariéru, ona je stále tu – a stále sa jej darí.