Demografický úpadok v USA by mohol nastať o desaťročia skôr, ako sa predpokladalo

Okrem tohto pochmúrneho záveru však správa prináša nové pohľady na to, ako by politické a kultúrne zmeny mohli viesť k oživeniu, vďaka ktorému by populačný rast pokračoval miernym tempom až do konca storočia.

Medzi ne patria posilňovanie sociálnych väzieb medzi priateľmi a zapojenie celebrít, ako aj cielené ekonomické politiky, ktoré by vyvážili vládne zásahy s fiškálnou zdržanlivosťou.

Rodina ako sila Ameriky

Hoci je Amerika často známa ako národ prisťahovalcov, analýza IFS ukazuje, že základom jej rastu boli rodina a pôrodnosť. Dokonca aj v ére masovej migrácie v rokoch 1840 až 1925 prevyšoval počet narodených detí počet prisťahovalcov v pomere 4,5 ku 1.

Miera plodnosti sa však za viac ako 200 rokov dramaticky znížila, a to z približne siedmich detí na ženu v roku 1800 na menej ako 1,6 dieťaťa na ženu v súčasnosti.

Tento obraz potvrdzujú aj celkové miery plodnosti, ktoré sú menej kolísavé ako ročné miery plodnosti. Tieto ukazovatele merajú počet detí, ktoré žena porodí do konca svojho plodného veku, a poukazujú na prudký pokles u žien, ktoré dosiahli plnoletosť v prvom desaťročí 21. storočia.

Veľkosť rodín sa takisto výrazne zmenšila. Priemerný počet detí na ženu, ktoré prežijú do veku 15 rokov, klesol z približne 3,5 v roku 1800 na približne 1,5 v roku 2025.

Podľa rozboru mier plodnosti v jednotlivých štátoch, ktorý vypracoval IFS, sú tieto miery najnižšie na prevažne liberálnom severovýchode a do určitej miery aj na západnom pobreží.

Napríklad ženy v štáte Massachusetts, ktoré v roku 2025 dosiahli vek 40 rokov, mali konečnú mieru plodnosti iba 1,6 dieťaťa na ženu.

Tým sa tento štát zaradil na úroveň mnohých východoeurópskych krajín, pričom autori sarkasticky poznamenali, že rodinný život v Massachusetts je „približne rovnako úspešný ako rodinný život bezprostredne po páde Sovietskeho zväzu“.

Stav americkej plodnosti zhrnutý IFS je „neuspokojivý“ a hrozí, že sa dostane do „nekonečného poklesu“.

Oživenie, renesancia alebo pokračovanie

Tento think-tank je vo svojich predpovediach oveľa pesimistickejší než OSN a rôzne prognózy americkej vlády. Tento rozdiel pripisuje dvom predpokladom, ktoré sa v takýchto prognózach bežne uvádzajú: že sa plodnosť zotaví a že imigrácia zostane na vysokej úrovni.

S cieľom poskytnúť podľa vlastných slov realistickejší obraz navrhuje IFS tri možné scenáre vývoja americkej populácie: pokračovanie, oživenie alebo renesancia.

V najpesimistickejšom scenári, teda v scenári pokračovania, plodnosť naďalej klesá, čo do konca storočia povedie k tomu, že miera plodnosti v USA bude len tesne nad úrovňou jedného dieťaťa na matku a počet obyvateľov sa bude pohybovať tesne pod hranicou 300 miliónov.

Na druhom konci spektra, v scenári oživenia, sa miera plodnosti do roku 2060 vráti na reprodukčnú úroveň 2,1 dieťaťa na matku a počet obyvateľov USA sa priblíži k pol miliarde.

V prípade scenára renesancie by USA mohli aj naďalej „udržiavať“ pomalé tempo rastu až hlboko do 21. storočia, avšak stále s tempom oveľa nižším, než aké bolo počas väčšiny histórie krajiny.

Bez pozitívneho zásahu sa však USA uberajú smerom, ktorý ich v druhej polovici 21. storočia privedie k „demografickému – a tým pádom aj ekonomickému a politickému – úpadku“.

Voľba rodičov

Hoci IFS vykresľuje pochmúrny obraz, ponúka aj isté dôvody na nádej. Hoci sa nárast používania antikoncepcie a počtu potratov vo všeobecnosti uvádza ako príklad uplatňovania práva rodičov na voľbu, údaje IFS ukazujú, že skutočná plodnosť čoraz viac zaostáva za počtom detí, ktoré Američania uvádzajú, že chcú mať.

Nie je to len otázka voľby. Američania považujú za ideálnu veľkosť rodiny v priemere 2,1 dieťaťa, osobne by však chceli mať priemerne 2,4 dieťaťa.

Niečo bráni Američanom mať toľko detí, koľko si želajú. To naznačuje, že prostredníctvom rozvážnych politických rozhodnutí zameraných na zlepšenie finančnej a kultúrnej situácie môže Amerika ešte zvrátiť svoj demografický osud.

Dôležitosť dobrých priateľov

Jednou z oblastí, na ktoré IFS prináša nový pohľad, je význam ochotných a nápomocných priateľov pri rozhodovaní o rodičovstve. Je to obzvlášť dôležité v čase, keď digitálna revolúcia mení – a podľa niektorých aj oslabuje – podobu medziľudských vzťahov a môže ovplyvňovať pôrodnosť v Spojených štátoch.

Hoci súvislosť medzi religiozitou a túžbou mať deti, ako aj skutočným počtom detí, je už dobre zdokumentovaná, IFS zistil, že vplyv podporných priateľov môže byť ešte výraznejší.

Napríklad medzi Američanmi mladšími ako 30 rokov, ktorí majú najmenej podporných priateľov, je priemerná želaná veľkosť rodiny 1,7 dieťaťa. Naopak, u ľudí patriacich do horných 10 percent z hľadiska sociálnej podpory dosahuje približne 2,8 dieťaťa. To naznačuje, že silná sieť ochotných a podporných priateľov súvisí s túžbou mať približne o jedno dieťa viac.

https://twitter.com/CarterSkeel/status/2079980542691254535

Len 20 až 30 percent ľudí s malou sociálnou podporou zo strany priateľov plánuje mať ďalšie deti, zatiaľ čo medzi tými, ktorí majú najsilnejšiu sociálnu oporu vo svojom okruhu priateľov, je to 40 až 50 percent.

Hoci autori nemôžu úplne vylúčiť opačnú príčinnú súvislosť – teda že ľudia, ktorí chcú mať deti, si cielene vyhľadávajú priateľov s deťmi –, tvrdia, že väčšina ľudí si vytvára priateľstvá ešte predtým, ako sa stane rodičmi.

Zdá sa teda, že kultúra rovesníckych skupín zohráva významnú úlohu pri formovaní túžob a zámerov týkajúcich sa rodičovstva. Tento záver podporuje aj štúdia IFS skúmajúca, ako veľkosť rodín známych osobností ovplyvňuje ich obdivovateľov.

Inštitút zistil, že každé ďalšie dieťa obľúbenej verejne známej osobnosti súviselo s vyšším želaným počtom detí medzi respondentmi jeho prieskumu.

Dôsledky pre politiku

Podľa IFS majú tieto zistenia významné dôsledky pre verejné politiky aj kultúrne prostredie, a to v čase, keď spoločenský život v Spojených štátoch dlhodobo upadá. Američania totiž už roky uvádzajú, že majú menej blízkych priateľov a zároveň s nimi trávia čoraz menej času.

Hoci vlády nemôžu ľuďom prikázať, aby si vytvárali priateľstvá, môžu podľa autorov vytvárať prostredie, ktoré ich vznik podporuje prostredníctvom politík posilňujúcich spoločenské väzby a vhodne nastaveného daňového systému.

Medzi navrhované opatrenia patrí napríklad zavedenie spotrebnej dane na používanie mobilných dát v nedeľu s cieľom obmedziť nepodstatné používanie telefónov alebo nižšie daňové sadzby na jedlo a alkohol konzumované v baroch a reštauráciách namiesto konzumácie jedla doma.

Tieto odporúčania predstavujú len dve z mnohých politických opatrení, o ktorých autori tvrdia, že by mohli motivovať Američanov k tomu, aby mali viac detí.

Hoci správa IFS vykresľuje pochmúrny obraz – podľa ktorého sa niektorí ľudia, ktorí sú dnes ekonomicky aktívni, môžu ešte pred odchodom do dôchodku dožiť začiatku úbytku celkovej populácie –, autori tvrdia, že demografický pokles nie je nevyhnutný. Je výsledkom spoločenských rozhodnutí, a preto ho možno zvrátiť.

Nebude to však jednoduché. Pôrodnosť ovplyvňuje množstvo vzájomne prepojených faktorov vrátane spoločenských a kultúrnych noriem, ktoré vlády len ťažko dokážu zmeniť.

Autori na záver konštatujú, že ak tvorcovia verejných politík prijmú opatrenia „primerané rozsahu problému, ktorému Američania čelia, nemusia sa ničoho obávať“.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.