Venovanie v jej spomienkach bolo nedávno citované ako prípadová štúdia o tom, prečo je široký prístup k potratom mimoriadne dôležitý, pričom z toho vyplýva, že Steinemová by sa možno nikdy nestala vplyvnou verejnou osobnosťou – a v širšom zmysle by nikdy nepodporila politický vývoj, ktorý feministky dnes oceňujú –, keby dieťa donosila.

Existuje však aj alternatívny výklad tej istej pasáže: odhaľuje sebecký morálny rámec, v ktorom profesionálne ambície ženy, pocit osobného naplnenia a požadovaný životný štýl napokon prevážia nad právami a záujmami dieťaťa v maternici.

Sloboda bez zodpovednosti

Steinemová opäť vyjadrila túto myšlienku v rozhovore pre New York Times v roku 2008, ktorý bol verejnosti sprístupnený až nedávno: „Som hlboko presvedčená, že moje rozhodnutie podstúpiť potrat bolo etickým a morálnym rozhodnutím, pretože to bolo pre mňa prvýkrát v živote, čo som odmietla byť pasívna a prevzala som zodpovednosť za svoj vlastný život.“

Je pozoruhodné, že toto tehotenstvo neopisovala ako výsledok zneužívania alebo nátlaku, čo naznačuje, že bolo skôr výsledkom dobrovoľného sexu. A tento záver nás vedie k prehodnoteniu oprávnenosti označovania samotného potratu za akt „zodpovednosti“.

Podstúpenie potratu – najmä ak nie je z medicínskeho hľadiska nevyhnutné na záchranu života matky – je pokusom o elimináciu predvídateľného výsledku sexu a napokon vedie k smrti nevinnej ľudskej bytosti.

Naopak, skutočne zodpovedným správaním by bolo pristupovať k intimite uvážlivejšie a zdržiavať sa pohlavného styku počas plodných dní, ak je tehotenstvo následkom, na ktorý žena nie je pripravená.

Od individuálneho činu k spoločenskej norme

Steinemovej aktivizmus vytvoril kultúru, v ktorej sa neplánované tehotenstvo považuje za prekážku, ktorú treba zvládnuť, a nie za zraniteľný život, ktorý treba chrániť. Steinemová a jej intelektuálni nasledovníci, žiaľ, podporovali väčšiu telesnú autonómiu a reprodukčnú slobodu, pričom odmietali myšlienku, že ženy by mali byť považované za zodpovedné za svoje rozhodnutia.

Hoci feministky, ktoré agresívne obhajujú potraty, často nejasne hovoria o tom, že ženy by mali rozhodovať o svojom vlastnom tele, veľmi zriedka – ak vôbec – povzbudzujú ženy k väčšej disciplíne v ich intímnom živote, čo by zabránilo nežiaducim tehotenstvám a tým by vylúčilo údajnú potrebu rozsiahleho potratového priemyslu.

Aktivistky niekedy prezentujú prístup k potratom ako boj proti zasahujúcej vládnej moci, ktorá núti ženy rodiť deti, no zabúdajú, že vláda ženy nenútila otehotnieť.

Druhý život v rovnici

Najdôležitejšie však je, že feministky ako Steinemová, ktoré charakterizujú potrat ako súkromné rozhodnutie ženy o jej vlastnom tele, sa snažia poprieť zrejmú skutočnosť, že potrat nevyhnutne zahŕňa dve osoby – matku a jej dieťa. V dôsledku toho nemožno tento smrteľný zákrok jednoducho zredukovať na otázku súkromného rozhodnutia ženy v oblasti zdravotnej starostlivosti.

V skutočnosti by sa potrat nemal považovať za zdravotnú starostlivosť, pretože podkopáva samotný účel medicíny tým, že z liečiteľov robí vrahov.

Mnohé úvahy o Steinemovej živote, ktoré budú v blízkej budúcnosti uverejnené, ju budú oslavovať ako priekopníčku v oblasti ženských práv bez toho, aby uznali, že realizácia jej myšlienok a popularizácia jej rétoriky si vyžiadali veľkú ľudskú daň.

Keď však budeme pokračovať v čítaní článkov o Steinemovej pestrom živote, mali by sme mať na pamäti, že kvetnaté a zavádzajúce slogany o autonómii a voľbe majú za cieľ zakryť skutočný cieľ feministického hnutia, konkrétne oslobodenie žien od dôsledkov ich vlastných rozhodnutí.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.