Preskočiť na obsah

Straty a šance Cirkvi v Európe očami svätého Františka

František pripomína nepríjemnú pravdu: Kristus niekedy čaká práve tam, kam sa Cirkev radšej nechce pozerať. Možno preto musí ísť tam, kde sa končia jej dôverne známe istoty – k osamelým a hľadajúcim, k mladým ľuďom, ktorí už nepoznajú náboženský jazyk.

Františkán na prechádzke.

Františkán na prechádzke. Foto: Nikki Kahn/The Washington Post/Getty Images

Publikované: 

Večer 3. októbra 1226 zomiera v Porciunkule pri Assisi muž, ktorý nemá ani 44 rokov. Choroba poznačila jeho telo, oslabila mu zrak a jeho sily sú takmer vyčerpané. Spoločenstvo, ktoré vzniklo z jeho nadšenia pre Krista, sa už dávno rozrástlo natoľko, že ho nedokáže obsiahnuť. Niektoré zmeny v jeho reholi ho hlboko zranili.

A predsa tu nezomiera človek, ktorý prehral. František sa nechá položiť na holú zem, počúva evanjelium o umývaní nôh a kráča v ústrety smrti, ktorú vo svojom Chválospeve stvorenia nazval „sestrou smrťou“. Jeho zomieranie sa stáva Transitus – prechodom.

O osemsto rokov neskôr, v roku 2026, si kresťanstvo tento prechod pripomína. Možno prichádza Františkov rok pre Európu práve v správnom čase. Pretože aj európske kresťanstvo sa nachádza v prechode, ktorého cieľ zatiaľ nepoznáme.

Podoba Cirkvi, ktorá bola celé stáročia samozrejmosťou, sa vytráca. Kostoly sú prázdnejšie, kláštory sa zatvárajú, kňazov a pastoračných pracovníkov ubúda, farnosti sa spájajú. Cirkevné prostredie sa rozpadáva, kresťanský jazyk a poznanie viery sa mnohým stávajú cudzími.

Prémiový obsah je dostupný iba pre predplatiteľov. Prihláste sa, alebo si kúpte predplatné.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.