Tabaková chce jasnejšie pravidlá pre detské knihy. Kto je zodpovedný za ich obsah?

Najmä deti v predškolskom a mladšom školskom veku podľa bývalej poslankyne ešte nemajú schopnosť posudzovať informácie rovnakým spôsobom ako dospelý človek. Ako Tabaková mieni, knihy sú pre ne často autoritou a významne formujú ich chápanie sveta. 

„Preto si myslím, že ochrana dieťaťa a právo rodiča vedieť, s akým obsahom jeho dieťa prichádza do kontaktu, musia byť pri tejto debate na prvom mieste,“ konštatuje. Tabakovej táto téma nie je ľahostajná a preto sa chce bližšie pozrieť na to, čo by bolo potrebné v zákone zmeniť, aby boli rodičia lepšie informovaní o obsahu a vekovej vhodnosti detských publikácií.

„Z toho, čo som si doteraz zisťovala, na Slovensku neexistuje orgán, ktorý by plošne a vopred schvaľoval obsah každej knihy pred jej uvedením do kníhkupectva,“ vraví Tabaková s tým, že zákon o publikáciách stanovuje viaceré povinnosti vydavateľom, ale nejde o systém štátneho obsahového schvaľovania každej knihy.

Na pulty kníhkupectiev sa tak podľa nej dostávajú tituly, ktoré nikto okrem vydavateľstiev nekontroluje. 

Ako informuje Štandard ministerstvo kultúry, Ústava Slovenskej republiky zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie a cenzúru explicitne zakazuje.

„Žiadna kniha vrátane prekladov a detskej literatúry tak podľa našich informácií nepotrebuje pred odchodom do tlačiarne ,úradné odobrenie‘,“ konštatuje pre Štandard Petra Demková, riaditeľka rezortného odboru komunikácie. 

Ako hovorkyňa špecifikuje, podľa ich vedomostí neexistuje žiadna plošná štátna certifikácia ideovej vhodnosti obsahu. „Garanciu kvality a vhodnosti zabezpečujú samotné redakcie vydavateľstiev, eventuálne literárni kritici a v neposlednom rade úsudok samotných kupujúcich,“ dodáva. 

Za obsah teda podľa ministerstva nesú plnú zodpovednosť autor a vydavateľ, ktorí sa rozhodli knihu vydať a uviesť na trh. 

„Ak by kniha porušovala zákon (napríklad podnecovanie k nenávisti, šírenie extrémistických materiálov alebo detská pornografia), rieši sa to výlučne spätne prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní,“ dodáva hovorkyňa.

Kto kontroluje obsah kníh

Ak knihu slovenského alebo zahraničného autora vydáva slovenské vydavateľstvo, rozhoduje o jej redakčnom spracovaní a spolu s autorom nesie zodpovednosť za jej obsah.

Vydavateľstvo IKAR je najväčším slovenským vydavateľstvom pôsobiacim na knižnom trhu viac ako 36 rokov. Aj z tohto dôvodu má podľa PR manažérky Lucie Čarnej dlhodobo a presne nastavené redakčné a výrobné procesy. 

„Každá z publikovaných kníh, nielen detských, prechádza redakčným procesom, má vlastného zodpovedného redaktora, editora aj korektora,“ spresňuje Čarná s tým, že knihy teda prechádzajú niekoľkostupňovou kontrolou a schvaľovaním pred odoslaním do tlače.   

Manažérka vraví, že v redakcii detských kníh pôsobia skúsené redaktorky s dlhoročnou praxou, ktoré tituly vyhľadávajú a odporúčajú. Následne je každý titul vo vydavateľstve schvaľovaný edičnou radou, kde sa v širšom kruhu prerokúvajú potenciál aj vekové zaradenie titulu. 

„Pri zahraničných tituloch je vekové zaradenie často dané, no slúži ako inšpirácia. Vždy sa schvaľuje, prípadne upravuje pre slovenský trh,“ dodáva Čarná. 

Redaktorku Štandardu zaujímalo, či existujú pre vydavateľov záväzné pravidlá, podľa ktorých musia detské knihy prejsť odbornou, psychologickou alebo pedagogickou kontrolou. 

„Takéto pravidlá neexistujú,“ objasňuje Čarná a dodáva, že pri vybraných tituloch zameraných prioritne na duševné zdravie detí, prípadne na problémy, ako sú domáce násilie, šikana, nízke sebavedomie, depresia a podobne, často žiadajú o konzultáciu odborníkov z oblasti detskej psychológie. 

Nie je podľa nej výnimkou, že kniha obsahuje aj doslov psychológa, prípadne krízovú linku, na ktorú sa obrátiť v prípade, ak dieťa zažíva niečo neprimerané. Psychologická konzultácia nie je opodstatnená pri všetkých tituloch.

PR manažérka dodáva, že vydavateľstvo v prípade konkrétnej knihy o morských vílach, na ktorú upozorňovala Tabaková, neevidovalo žiadne sťažnosti rodičov ani čitateľov. 

Medializáciu označila za nešťastnú a zbytočnú, pričom podľa nej vyplynula z nesprávneho pochopenia a interpretácie textu. „Zaznamenali sme len zvýšený záujem o titul, čo znamená, že stúpli jeho predaje,“ dodáva pre Štandard Čarná. 

Kníhkupectvo nemá kapacity kontrolovať obsah každej knihy

Stažnosti od čitateľov alebo rodičov na daný titul nedostalo ani kníhkupectvo, ktoré knihu predáva. „Práve naopak, dostali sme veľmi pozitívnu spätnú väzbu,“ konštatuje pre Štandard marketingový riaditeľ siete kníhkupectiev Panta Rhei Lukáš Bonk, podľa ktorého v prípade tohto titulu ide o detskú rozprávku – fikciu –, nie o odbornú literatúru. 

Obsah publikácií kníhkupectvá nekontrolujú. Preberajú ich od distribútorov na základe obchodného rozhodnutia. 

„V kapacitách nákupného oddelenia kníhkupectva nie je možné kontrolovať obsah každej knihy. Denne sa zalistuje 100 kníh,“ spresňuje Bonk. 

V prípade sťažností postupuje kníhkupectvo individuálne. „Pri nevhodnosti obsahu preverujeme relevantnosť sťažnosti. Ak je podozrenie, že obsah je nevhodný, riešime to s dodávateľom, alebo vydavateľstvom,“ objasňuje Bonk.

Číslo ISBN nie je potvrdením „bezpečnosti“ knihy

Publikácii určenej na verejné sprístupnenie sa prideľuje medzinárodné štandardné číslo knihy (ISBN) bez ohľadu na to, či ju vydáva vydavateľstvo alebo samotný autor na vlastné náklady. 

Toto číslo prideľuje Národná agentúra ISBN pôsobiaca v Slovenskej národnej knižnici (SNK) a jeho hlavnou úlohou je uľahčiť logistiku, distribúciu, predaj a spracovanie záznamov v knižničných informačných systémoch.

Slovenská národná knižnica však pri prideľovaní ISBN knihu obsahovo neposudzuje ani neschvaľuje. „Národná agentúra ISBN neposudzuje obsah knihy ani jej vekovú vhodnosť,“ vraví pre Štandard Katarína Štefanides Mažáriová, hovorkyňa SNK. Ako dodáva, pri prideľovaní čísla ISBN Národná agentúra posudzuje, či daná publikácia patrí do systému ISBN alebo nie (podľa typológie Medzinárodnej agentúry ISBN).

Ako dopĺňa hovorkyňa ministerstva kultúry Demková, pridelenie čísla ISBN je výlučne technický, administratívny a bibliografický proces, pri ktorom sa obsah, ideová vhodnosť ani kvalita textu nijako nehodnotia.

Demková vraví, že pri žiadosti o ISBN vydavateľ nepredkladá ani text knihy. Poskytuje iba základné metadáta (názov, meno autora, typ väzby, formát, rok vydania a podobne). „Slovenská národná knižnica skúma výlučne to, či publikácia spĺňa formálne kritériá na pridelenie ISBN,“ dodáva hovorkyňa rezortu kultúry. 

ISBN je teda evidencia a jednoznačný identifikátor, nie potvrdenie kvality alebo „bezpečnosti“ knihy.

Edukačné publikácie v školách sú pod dozorom

Osobitný režim platí pre učebnice a ďalšie edukačné publikácie používané v školách. Publikácie, ktoré ministerstvo školstva poskytuje školám alebo na ich nákup prideľuje finančné prostriedky, musia prejsť odborným posúdením. To organizačne zabezpečuje Národný inštitút vzdelávania a mládeže. Certifikát edukačnej publikácie následne vydáva ministerstvo školstva.

Školský zákon pritom umožňuje používať aj edukačné publikácie, ktoré ministerstvo neschválilo a nemajú certifikát. Musia však byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania a nesmú odporovať školskému vzdelávaciemu programu. Ich použitie povoľuje riaditeľ školy po predchádzajúcom súhlase pedagogickej rady.

Tento mechanizmus sa nevzťahuje na bežné knihy predávané v kníhkupectvách.

Pri bežných detských knihách teda na Slovensku neexistuje orgán, ktorý by ich obsah pred vydaním plošne schvaľoval, ani záväzný systém vekového označovania. Ak obsah knihy neporušuje zákon, spor o jeho vhodnosti pre deti nie je predmetom štátneho posudzovania. 

V praxi je prvým filtrom vydavateľstvo, kníhkupectvo rozhoduje o zaradení titulu do ponuky a konečné rozhodnutie o jeho kúpe zostáva na rodičovi.

Otázkou tak zostáva, či je tento systém dostatočný alebo by ho mali doplniť jasnejšie pravidlá vekového označovania detských publikácií, o ktorých chce Tabaková otvoriť diskusiu.