Cena ropy zatiaľ nevystrelila. Zachraňuje ju slabnúci dopyt
Biely dom chce lacné peniaze, realita však mieri opačným smerom. Vojna, drahá ropa a vysoká inflácia tlačia rozdelený Fed do toho, aby znovu zvýšil úrokové sadzby.
Rafinéria ropy a petrochemikálií. Foto: Andrew Holt/Construction Photography/Avalon/Getty Images
Čaká nás jeden z kľúčových týždňov na svetových trhoch. V najbližších dňoch zasadnú dve centrálne banky – americký Fed a Bank of Japan –, aby diskutovali o zvýšení sadzieb. Trhy prakticky očakávajú jedinú možnosť: že sadzby pôjdu hore.
Podľa futures trhov je približne 87-percentná pravdepodobnosť, že Fed zvýši sadzby o 0,25 percentuálneho bodu. V prípade japonskej centrálnej banky je pravdepodobnosť ešte väčšia, pretože americký minister financií Scott Bessent sa vo svojom nedávnom vystúpení úplne nepatrične pochválil, že vie, čo urobí japonská centrálna banka.
Dokonca sa v tejto situácii vyžíval, pretože ako finančný žralok vždy sníval o tom, že bude mať asymetrické informácie. Následne všetkých vyzval, aby si skúsili staviť proti nemu. Inak povedané, zvýšenie japonských úrokových sadzieb vyzerá byť ako hotová vec.
Reaguje na to aj vývoj na menovom páre americký dolár/japonský jen, pričom japonská mena posilnila na svoje polročné maximum. V prípade Fedu je situácia oveľa komplikovanejšia.
Dôležitým rozmerom je politické zadanie. Donald Trump nedávno znovu pripomenul, že by Fed mal držať sadzby výrazne nižšie, a tým pomôcť aj americkej vláde. Podľa neho stojí každý percentuálny bod úrokových sadzieb Spojené štáty približne 650 miliárd dolárov a americké sadzby by mali byť niekde okolo 0,5 až jedného percenta. „Nemali by sme byť na štyroch percentách,“ vyhlásil začiatkom septembra.
Nový šéf americkej centrálnej banky Kevin Warsh bol vymenovaný za nerozhodného Jeroma Powella, ktorého Trump nazýval Mr. Too Late, práve preto, aby sadzby znížil. Lenže nikto nepočítal s tým, že vojna v Iráne bude trvať tak dlho a ceny energií budú vysoko.
Posledné údaje o americkej inflácii za august, zverejnené v piatok 11. septembra, ukázali práve tento problém. Spotrebiteľské ceny medzimesačne vzrástli o 0,4 percenta, zatiaľ čo v júli iba o 0,1 percenta. Medziročná inflácia zostala na úrovni 3,4 percenta. Jadrová inflácia síce medziročne spomalila z 2,5 na 2,4 percenta, ale medzimesačne vzrástla o 0,3 percenta, teda viac ako očakávaných 0,2 percenta. Na základe týchto dát trhy nadobudli presvedčenie, že zvýšenie sadzieb je nevyhnutné.
Zdroj: tradingeconomics.com | U.S. Bureau of Labor Statistics
Problém je však v tom, že Warsh sa teraz čoraz jasnejšie prezentuje ako jastrab, ktorý považuje za prioritnú úlohu riešiť práve infláciu. Vo svojom poňatí je veľmi blízko Miltonovi Friedmanovi, ktorý považoval infláciu za menový fenomén, inak povedané, za infláciu môže predovšetkým menová politika.
A tak centrálna banka môže zraziť infláciu pod dvojpercentný inflačný cieľ radikálnymi prostriedkami. Warsh teda zostáva veľmi jastrabí, ale chýbajú mu činy. Vo všetkých prejavoch je značne opatrný, aby vopred neavizoval žiadne kroky ani nenaznačoval nič, čo by sa mohlo brať ako záväzok. A práve na septembrovom zasadnutí sa už nebude môcť vyhovárať a bude záležať predovšetkým na ňom, či sa sadzby zdvihnú alebo nie.
Situácia je pikantná v tom, že sa očakáva, že hlasovanie bude veľmi tesné. Z dvanástich členov by malo byť šesť za zvýšenie a šesť za stabilitu sadzieb. Ak by sa hlasy skutočne rozdelili šesť ku šiestim, zvýšenie sadzieb by nemalo potrebnú väčšinu a sadzby by zostali bez zmeny.
Warsh by preto musel presvedčiť aspoň jedného z odporcov zvýšenia, aby sa vytvorila väčšina siedmich hlasov. Ak k tomu dôjde a sadzby sa zdvihnú, bude za to zodpovedný predovšetkým šéf Fedu. V tomto prípade budú všetci pozorne sledovať, ako sa zachová Biely dom. Warsh totiž riskuje, že jeho mandát bude ešte problematickejší ako Powellov.
A tu sa to nekončí. Všetci si totiž uvedomujú, že jedno zvýšenie sadzieb o 25 bázických bodov nič nerieši. Dôležité bude pozerať sa do budúcnosti. Trump už teraz pripúšťa, že najskoršie možné ukončenie krízy vidí až po novembrových voľbách. Vzhľadom na to, aká je jeho administratíva pružná v posúvaní dát, je pravdepodobné, že konflikt bude trvať dlhšie.
Teraz sa konflikt rozšíril aj do ďalšieho strategicky dôležitého priestoru. Húsíovia 10. septembra prevzali kontrolu nad jemenským prístavným mestom Mokka, ktoré leží približne 80 kilometrov od prielivu Báb el-Mandeb. Následne obsadili aj ostrov Majún priamo v prielive a teraz postupujú aj na ďalšie ostrovy v Červenom mori. Ich pozícia pri jednej z najdôležitejších svetových námorných trás sa tak výrazne posilnila.
Súčasne prišiel ďalší problém pre Saudskú Arábiu. Jej ropovod East-West bol 10. septembra na niekoľkých miestach v oblastiach Rijádu a Mediny napadnutý dronmi. Saudské úrady tvrdia, že drony prileteli z Iraku. Ropovod následne preventívne odstavili a technické tímy teraz zisťujú rozsah škôd.
Ako dlho bude mimo prevádzky, zatiaľ nikto presne nevie. Saudská vláda žiadny termín obnovenia činnosti nezverejnila. Odhady sa pohybujú od niekoľkých dní až po šesť týždňov podľa rozsahu poškodenia. Satelitné snímky pritom ukazujú vážne poškodenie najmenej jedného zariadenia na trase ropovodu.
Drahá ropa lieči drahú ropu
Čakalo sa, že cena ropy po víkende vystrelí nahor, našťastie sa to nestalo. Ropa síce rástla, ale zatiaľ len veľmi málo. Brent dosahoval 107 dolárov za barel s denným prírastkom 0,43 percenta. Teda žiadna katastrofa. Len na pripomenutie, na jar nám vývoj ukázal, že prah bolesti pre Trumpovu administratívu je niekde okolo 130 dolárov za barel. Takže ešte je tu pomerne značná rezerva. Existuje vysvetlenie, prečo ropa raketovo nerástla?
Zdroj: TradingView
Áno, je ním projekcia Medzinárodnej energetickej agentúry. Tá minulý týždeň výrazne znížila svoj odhad svetovej spotreby ropy. V roku 2026 má globálny dopyt klesnúť o 2,5 milióna barelov denne. Ešte o mesiac skôr pritom agentúra očakávala pokles iba o 1,6 milióna barelov denne.
Prognóza sa teda počas jediného mesiaca zhoršila o ďalších 940-tisíc barelov denne. Ide o klasickú deštrukciu dopytu na základe vysokej ceny. Trhy síce upokojené boli, ale je to zlá správa pre svetovú ekonomiku. Menší dopyt po rope znamená aj menší ekonomický rast.
Rovnako správa upozorňovala na klesajúce zásoby ropy vo svete. A to môže byť v budúcnosti problém. Hlavným dôvodom, prečo ceny ropy po začatí útoku na jar 2026 nevystrelili a prečo tento stav pretrváva dodnes, je to, že ekonomicky silné štáty rozpúšťajú svoje rezervy. Lenže tie nie sú nekonečné. Čas je v tomto konflikte výhodou predovšetkým pre Irán.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.