Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Tomáš: Investori sa menia, nezamestnanosť však klesá

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) v parlamente reagoval na otázku opozičnej poslankyne Simony Petrík (PS) o odchode firiem zo Slovenska a strate pracovných miest. Niektorí investori podľa neho odídu a iní prídu, kľúčový je však vývoj nezamestnanosti. Tá klesla aj v auguste a podľa počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie sa pohybuje okolo štyroch percent. Minister očakáva pokles aj v septembri napriek príchodu stredoškolských absolventov na trh práce.

Tomáš poukázal aj na rast počtu voľných pracovných miest. Od začiatku roka do konca mája ich podľa neho pribudlo takmer 21-tisíc. Rýchlejší rast zaznamenalo Slovensko od roku 2000 iba v roku 2017.

Rezort podľa ministra pomáha predchádzať nezamestnanosti opatreniami na trhu práce. Za obdobie súčasného vedenia sa nimi podľa Tomáša podarilo vytvoriť 17 108 pracovných miest, udržať ďalších 67 379 a preškoliť takmer 170-tisíc ľudí.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Demokrati vinia Trumpa z ústupkov darcom z ropného priemyslu

Dvojica popredných demokratov v americkom Senáte tvrdí, že ropné a plynárenské spoločnosti získali daňové úľavy, dotácie a miernejšie environmentálne pravidlá po tom, ako ich Donald Trump počas kampane v roku 2024 požiadal o miliardu dolárov na politické príspevky.

Správa lídra demokratov v Senáte Chucka Schumera a Sheldona Whitehousea vychádza z vyšetrovaní zmien regulácií vo viacerých federálnych úradoch a preverovania desiatok znečisťovateľov. Autori tvrdia, že po Trumpovej výzve zaznamenali výdavky na volebnú kampaň v stovkách miliónov dolárov.

Následné opatrenia podľa nich priniesli odvetviu daňové úľavy a príjmy v stovkách miliárd dolárov. Náklady podľa senátorov ponesú domácnosti v podobe vyšších cien energií či škôd na zdraví a životnom prostredí.

Biely dom závery odmietol. Jeho hovorkyňa Taylor Rodgersová obvinila demokratov z plytvania peniazmi daňovníkov na podporu zelenej energetiky.

Úrad pre ochranu životného prostredia tento mesiac predstavil pravidlá na zrušenie emisných limitov pre uhoľné a plynové elektrárne zavedených za Joea Bidena. Podľa úradu to priemyslu ušetrí stovky miliónov dolárov. Bidenova administratíva odhadovala prínosy svojich pravidiel vrátane nižších nákladov na zdravotnú starostlivosť na stovky miliárd dolárov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovensko podpísalo dohovor o náhradách škôd na Ukrajine

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok podpísal v Štrasburgu dohovor o vytvorení Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu. Nezávislý orgán má po nadobudnutí platnosti dohovoru posudzovať a rozhodovať o nárokoch na náhradu škôd, strát a ujmy spôsobených medzinárodne protiprávnymi činmi Ruska na území Ukrajiny alebo proti nej.

Vláda podpis schválila 2. septembra. Aby mohlo Slovensko dohovor ratifikovať, musí s ním ešte súhlasiť parlament. Dokument prijali 16. decembra 2025 na konferencii v Haagu, ktorú usporiadali Rada Európy a Holandsko.

Okrem Slovenska ho podpísalo 39 štátov a Európska únia, deväť krajín ho už ratifikovalo. Platiť začne po ratifikácii v 25 krajinách, ktorých spoločné príspevky dosiahnu aspoň polovicu rozpočtu Registra škôd spôsobených agresiou Ruska proti Ukrajine na rok 2025 vo výške 3,692 milióna eur.

Eštok počas pracovnej cesty rokoval aj s predstaviteľmi Rady Európy, Európskeho súdu pre ľudské práva a parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Google chystá prvý test čipov umelej inteligencie vo vesmíre

Google plánuje budúci týždeň vypustiť prototyp družice, na ktorej prvý raz otestuje svoje čipy pre umelú inteligenciu na obežnej dráhe. Projekt Suncatcher skúma, či by vo vesmíre mohli v budúcnosti fungovať rozsiahle výpočtové systémy využívajúce takmer nepretržité slnečné svetlo.

Družicu vynesie SpaceX počas misie Transporter-18 pripravovanej v spolupráci s firmou Planet Labs. Čipy Tensor Processing Units bude Google testovať na nízkej obežnej dráhe.

Výskumníci budú sledovať, ako hardvér znáša zaťaženie pri štarte, kozmické žiarenie a extrémne teploty a či dokáže vo vesmíre spoľahlivo pracovať. Preveria aj chladenie pomocou tepelných trubíc a radiátorov, keďže vo vákuu nemožno využiť bežné prúdenie vzduchu.

Podobné plány majú aj ďalšie firmy, odborníci však upozorňujú na vysoké náklady na štarty a technické prekážky. Prvá misia má podľa Googlu získať údaje a odhaliť možné poruchy, nie predviesť funkčné vesmírne dátové centrum. V roku 2027 chce vypustiť ďalšie dve družice na testovanie laserového spojenia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

SaS chce v parlamente potvrdiť Pellegriniho postoje z OSN

Opozičná SaS predloží uznesenie, ktorým chce vyzvať vládnu koalíciu, aby sa prihlásila k postojom prezidenta Petra Pellegriniho z prejavu na Valnom zhromaždení OSN. Týkajú sa Ukrajiny, dodržiavania medzinárodného práva a ochrany civilistov.

Strana chce uznesením potvrdiť rešpektovanie územnej celistvosti Ukrajiny, neuznanie ruskej anexie Krymu a ďalších ukrajinských území, ako aj zásadu, že hranice nemožno meniť silou. Vychádzať má aj z vyjadrení predstaviteľov súčasnej vládnej koalície z roku 2022.

Podľa SaS sú prezidentove slová v súlade s postavením Slovenska v NATO a Európskej únii, predstavitelia súčasnej koalície však podľa strany tieto postoje doma často spochybňujú. SaS zároveň vláde vyčíta, že napriek varovaniam spojencov neprijíma konkrétne opatrenia na posilnenie bezpečnosti Slovenska.

Pellegrini v stredu odsúdil útoky na civilné oblasti a kritickú infraštruktúru. Prímerie na Ukrajine je podľa neho v nedohľadne, Slovensko však podporuje seriózne diplomatické úsilie o ukončenie vojny a vytvorenie podmienok pre bezpečnú budúcnosť Ukrajiny.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Fico: Žilinka dáva dôvody na zákonné zásahy do prokuratúry

Premiér Robert Fico (Smer) vyhlásil, že generálny prokurátor Maroš Žilinka dáva koalícii dôvody na zásadné zákonné zmeny vo fungovaní prokuratúry. Reagoval tak na závery Generálnej prokuratúry SR, podľa ktorého polícia a bratislavská krajská prokuratúra postupovali v prípadoch darovania vojenskej techniky Ukrajine správne a v súlade so zákonom.

Fico tvrdí, že Žilinka pripravil prokuratúru o dôveru a je „politickou bábkou v rukách opozície“. K téme zvolal na piatkové predpoludnie tlačovú konferenciu.

Generálna prokuratúra preskúmala rozhodnutia týkajúce sa stíhačiek MiG-29, odpaľovacích zariadení KUB a radarovej stanice KUB. Posudzovala zastavenie trestného stíhania políciou z októbra 2025 aj januárové rozhodnutie krajského prokurátora, ktorý zamietol sťažnosť oznamovateľa.

Ministerstvo obrany začiatkom roka avizovalo podnet na preskúmanie týchto rozhodnutí. Krajská prokuratúra na svojich záveroch trvala.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.