Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ sankcionovala bývalú manažérku RT France za propagandu

Členské štáty Európskej únie sa dohodli na sankciách voči Xenii Fedorovovej, bývalej vysokej predstaviteľke francúzskej pobočky ruskej televízie Russia Today. Podľa Únie sa podieľala na manipulácii informácií a zasahovaní zo zahraničia.

Európska únia jej vyčíta účasť na presadzovaní a šírení redakčnej línie RT France vrátane proruských naratívov o vojne na Ukrajine. Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot rozhodnutie podporil a vyhlásil, že nepriateľské zásahy proti demokracii nezostanú bez následkov.

Francúzske ministerstvo vnútra už v júli vydalo voči Fedorovovej príkaz na vyhostenie. Označilo ju za propagandistku Kremľa a tvrdilo, že predstavuje hrozbu pre záujmy Francúzska a verejný poriadok. Jej právnik na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.

Fedorovovú predtým angažovali televízia CNews a rádio Europe 1. RT France oznámila ukončenie činnosti začiatkom roka 2023 po zaradení do sankčného balíka Únie. Jej webová stránka je však stále aktívna a vysiela videoobsah.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ráž: Bratislava, rezort a Verejné prístavy pripravia memorandum

Hlavné mesto, ministerstvo dopravy a spoločnosť Verejné prístavy pripravia memorandum, ktoré upraví ich vzťahy aj pravidlá pre pontóny. Po štvrtkovom rokovaní o bratislavskom prístave to oznámil minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru). Podľa neho všetci účastníci chcú, aby bol postup transparentný.

Minister sa stretol s primátorom Matúšom Vallom a vedením Verejných prístavov. Rozvoj prístavu označil za spoločný záujem. Výsledky medzinárodnej súťaže, ktorá má určiť jeho budúcu podobu, očakáva v novembri.

Na spoločné rokovanie vyzvalo minulý týždeň aj mestské zastupiteľstvo. Upozornilo, že nové prístavné polohy a plávajúce zariadenia by mohli vzniknúť bez dostatočnej koordinácie s mestom a bez komplexného posúdenia vplyvu na okolitý verejný priestor.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Tomáš: Investori sa menia, nezamestnanosť však klesá

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) v parlamente reagoval na otázku opozičnej poslankyne Simony Petrík (PS) o odchode firiem zo Slovenska a strate pracovných miest. Niektorí investori podľa neho odídu a iní prídu, kľúčový je však vývoj nezamestnanosti. Tá klesla aj v auguste a podľa počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie sa pohybuje okolo štyroch percent. Minister očakáva pokles aj v septembri napriek príchodu stredoškolských absolventov na trh práce.

Tomáš poukázal aj na rast počtu voľných pracovných miest. Od začiatku roka do konca mája ich podľa neho pribudlo takmer 21-tisíc. Rýchlejší rast zaznamenalo Slovensko od roku 2000 iba v roku 2017.

Rezort podľa ministra pomáha predchádzať nezamestnanosti opatreniami na trhu práce. Za obdobie súčasného vedenia sa nimi podľa Tomáša podarilo vytvoriť 17 108 pracovných miest, udržať ďalších 67 379 a preškoliť takmer 170-tisíc ľudí.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Demokrati vinia Trumpa z ústupkov darcom z ropného priemyslu

Dvojica popredných demokratov v americkom Senáte tvrdí, že ropné a plynárenské spoločnosti získali daňové úľavy, dotácie a miernejšie environmentálne pravidlá po tom, ako ich Donald Trump počas kampane v roku 2024 požiadal o miliardu dolárov na politické príspevky.

Správa lídra demokratov v Senáte Chucka Schumera a Sheldona Whitehousea vychádza z vyšetrovaní zmien regulácií vo viacerých federálnych úradoch a preverovania desiatok znečisťovateľov. Autori tvrdia, že po Trumpovej výzve zaznamenali výdavky na volebnú kampaň v stovkách miliónov dolárov.

Následné opatrenia podľa nich priniesli odvetviu daňové úľavy a príjmy v stovkách miliárd dolárov. Náklady podľa senátorov ponesú domácnosti v podobe vyšších cien energií či škôd na zdraví a životnom prostredí.

Biely dom závery odmietol. Jeho hovorkyňa Taylor Rodgersová obvinila demokratov z plytvania peniazmi daňovníkov na podporu zelenej energetiky.

Úrad pre ochranu životného prostredia tento mesiac predstavil pravidlá na zrušenie emisných limitov pre uhoľné a plynové elektrárne zavedených za Joea Bidena. Podľa úradu to priemyslu ušetrí stovky miliónov dolárov. Bidenova administratíva odhadovala prínosy svojich pravidiel vrátane nižších nákladov na zdravotnú starostlivosť na stovky miliárd dolárov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovensko podpísalo dohovor o náhradách škôd na Ukrajine

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok podpísal v Štrasburgu dohovor o vytvorení Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu. Nezávislý orgán má po nadobudnutí platnosti dohovoru posudzovať a rozhodovať o nárokoch na náhradu škôd, strát a ujmy spôsobených medzinárodne protiprávnymi činmi Ruska na území Ukrajiny alebo proti nej.

Vláda podpis schválila 2. septembra. Aby mohlo Slovensko dohovor ratifikovať, musí s ním ešte súhlasiť parlament. Dokument prijali 16. decembra 2025 na konferencii v Haagu, ktorú usporiadali Rada Európy a Holandsko.

Okrem Slovenska ho podpísalo 39 štátov a Európska únia, deväť krajín ho už ratifikovalo. Platiť začne po ratifikácii v 25 krajinách, ktorých spoločné príspevky dosiahnu aspoň polovicu rozpočtu Registra škôd spôsobených agresiou Ruska proti Ukrajine na rok 2025 vo výške 3,692 milióna eur.

Eštok počas pracovnej cesty rokoval aj s predstaviteľmi Rady Európy, Európskeho súdu pre ľudské práva a parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Google chystá prvý test čipov umelej inteligencie vo vesmíre

Google plánuje budúci týždeň vypustiť prototyp družice, na ktorej prvý raz otestuje svoje čipy pre umelú inteligenciu na obežnej dráhe. Projekt Suncatcher skúma, či by vo vesmíre mohli v budúcnosti fungovať rozsiahle výpočtové systémy využívajúce takmer nepretržité slnečné svetlo.

Družicu vynesie SpaceX počas misie Transporter-18 pripravovanej v spolupráci s firmou Planet Labs. Čipy Tensor Processing Units bude Google testovať na nízkej obežnej dráhe.

Výskumníci budú sledovať, ako hardvér znáša zaťaženie pri štarte, kozmické žiarenie a extrémne teploty a či dokáže vo vesmíre spoľahlivo pracovať. Preveria aj chladenie pomocou tepelných trubíc a radiátorov, keďže vo vákuu nemožno využiť bežné prúdenie vzduchu.

Podobné plány majú aj ďalšie firmy, odborníci však upozorňujú na vysoké náklady na štarty a technické prekážky. Prvá misia má podľa Googlu získať údaje a odhaliť možné poruchy, nie predviesť funkčné vesmírne dátové centrum. V roku 2027 chce vypustiť ďalšie dve družice na testovanie laserového spojenia.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.