Preskočiť na obsah
  |  

Reuters: EÚ sa na obranu pred Ruskom pripravuje príliš pomaly

Plány členských štátov Európskej únie podľa Európskej obrannej agentúry zatiaľ nestačia na splnenie cieľa, aby sa kontinent do roku 2030 dokázal brániť. Vyplýva to zo súhrnu jej prvej výročnej správy o obrannej pripravenosti, ktorý získala agentúra Reuters.

Nedostatky pretrvávajú v protivzdušnej a protiraketovej obrane, pozemných a námorných silách, zásobách munície aj dronoch. Hoci štáty zvýšili výdavky, rozvíjajú vojenské kapacity a prehlbujú spoluprácu najmä s Ukrajinou, podľa správy sa tento pokrok zatiaľ nepremieta do dostatočne nasaditeľných a navzájom spolupracujúcich síl.

Lídri Únie si hodnotenie objednali vlani v reakcii na vojnu na Ukrajine a výzvy amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za svoju bezpečnosť. Rusko popiera zámer napadnúť členský štát Únie; európski lídri jeho ubezpečeniam nedôverujú.

Ministri obrany majú o správe rokovať v pondelok v Bruseli, následne ju dostanú lídri členských krajín. Podľa agentúry sú doterajšie výsledky bezprecedentné, ale na pripravenosť do roku 2030 treba postupovať podstatne rýchlejšie.

(reuters, bak)

  |  

Vodiči si za diaľničné známky v roku 2027 nepriplatia

Minister dopravy Jozef Ráž oznámil, že ceny diaľničných známok sa v roku 2027 zvyšovať nebudú. Vodiči tak za ne zaplatia rovnako ako v súčasnosti. Ráž rozhodnutie vysvetlil rastúcimi nákladmi motoristov a poukázal aj na situáciu s cenami na čerpacích staniciach. Rezort dopravy podľa neho nechce vodičom pridávať ďalšie výdavky.

Ročná, presnejšie 365-dňová diaľničná známka tak zostane na úrovni 90 eur. Za 30-dňovú známku motoristi zaplatia 17,10 eura, desaťdňová bude naďalej stáť 10,80 eura a jednodňová 8,10 eura. Ceny sa naposledy výraznejšie menili pri známkach na rok 2025. Vtedy 365-dňová známka zdražela o 30 eur.

Zvýšenie ceny bolo súčasťou konsolidačných opatrení.

(tasr)

  |  

Meloniová sprísňuje pravidlá pre zahraničných žiakov

Talianska vláda schválila pravidlá, podľa ktorých by od školského roka 2027/2028 mohlo v triedach základných škôl tvoriť najviac 30 percent žiakov bez talianskeho občianstva narodených mimo krajiny alebo detí, ktoré v Taliansku nenavštevovali materskú školu aspoň dva roky. Návrh ešte musí podpísať prezident Sergio Mattarella.

Ak by počet detí presiahol stanovenú hranicu, školské úrady ich majú rozmiestniť do blízkych škôl so zreteľom na potreby rodín a dostupnosť vzdelania. Riaditelia upozorňujú, že v oblastiach s početnou prisťahovaleckou komunitou bude postup ťažké uplatniť.

Vláda chce tiež zakázať zakrývanie tváre v školách pod hrozbou pokuty do tisíc eur. Premiérka Giorgia Meloniová označila opatrenia za pomoc pri integrácii. Avizovala aj jazykové kurzy pre rodičov detí, ktoré nehovoria po taliansky.

Opozícia návrh kritizuje ako ideologický krok pred budúcoročnými voľbami. Vláda čelí rastúcej podpore strany Národná budúcnosť Roberta Vannacciho, ktorá v prieskumoch dosahuje približne osem percent. Mattarella vyjadril obavy z prekážok v prístupe k vzdelaniu. Talianske školy navštevuje približne 900-tisíc zahraničných žiakov, teda 11,6 percenta všetkých študentov.

(reuters, bak)

  |  

Blanár: Slovensko podporuje Medzinárodný trestný súd

Ochrana nezávislosti, integrity a dôveryhodnosti Medzinárodného trestného súdu bola témou neformálneho ministerského rokovania v New Yorku. Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár na ňom zdôraznil, že Slovensko dlhodobo podporuje súd aj Rímsky štatút, na základe ktorého vznikol.

Slovensko kandiduje do Byra Zhromaždenia zmluvných strán súdu aj za nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Podľa Blanára chce byť aktívnym partnerom pri ochrane medzinárodného práva a vyvodzovaní zodpovednosti za najzávažnejšie zločiny, a to aj v čase rastúceho politického tlaku.

Za dôležitý považuje výber nového prokurátora súdu. Kandidát musí podľa neho spĺňať vysoké nároky na odbornosť, nezávislosť a morálnu integritu, aby pomohol obnoviť dôveru v úrad. Doterajšieho prokurátora Karima Khana členské štáty v júli odvolali po vyšetrovaní nevhodného správania voči podriadenej.

Blanár prisľúbil ďalšiu spoluprácu pri ochrane súdu. Neformálna ministerská skupina sa schádza každoročne počas Valného zhromaždenia OSN. Vznikla v roku 2012 na posilnenie politickej podpory medzinárodného trestného súdnictva.

(tasr, bak)

  |  

Žilinka varuje, že Ficove výroky môžu viesť k tragédii

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmietol štvrtkové vyjadrenia premiéra Roberta Fica o Generálnej prokuratúre. Označil ich za nedôstojný a mimoriadne nebezpečný útok na orgán ochrany práva. „Presne takéto štvavé výroky môžu skončiť veľkou tragédiou,“ odkázal predsedovi vlády vo videu na sociálnej sieti.

Fico reagoval na záver prokuratúry, podľa ktorého polícia a krajská prokuratúra postupovali v prípade darovania vojenskej techniky Ukrajine v súlade so zákonom. Na sociálnej sieti napísal, že je čas „darovať“ Žilinku Ukrajine, pretože pre ňu podľa neho urobil „špinavú robotu“.

Premiér zároveň tvrdí, že generálny prokurátor je poplatný opozícii, a naznačil možné zásadné zákonné zmeny vo fungovaní prokuratúry. Na piatkové predpoludnie zvolal k téme tlačovú konferenciu.

(tasr, bak)

  |  

USA a Irán rokujú o otvorení Hormuzu

Vyjednávači v New Yorku skúmajú postupnú dohodu, ktorá by ukončila takmer sedemmesačný konflikt. Teherán by obnovil plavbu strategickým prielivom a Washington by zrušil hospodársku blokádu. Irán by podľa vysokopostaveného predstaviteľa mohol získať aj prístup k zmrazeným aktívam.

Prekážkou zostáva poradie ústupkov: ani jedna strana sa nechce vzdať svojej vyjednávacej páky ako prvá. Zdroje oboznámené s rokovaniami upozorňujú aj na potrebu záruk, keďže predchádzajúca dohoda sa v júli rozpadla. Iránsky predstaviteľ označil šance na diplomatické riešenie za veľmi nízke a povedal, že krajina sa pripravuje aj na obnovenie bojov.

Podľa regionálnych zdrojov by Teherán mohol presunúť požiadavku na poplatky za plavbu cez prieliv do vedľajšieho dokumentu. Štáty Perzského zálivu poplatky aj iránsku kontrolu nad vodnou cestou odmietajú, zároveň žiadajú zmiernenie napätia.

Bývalý americký vyjednávač Dennis Ross odhaduje šancu na dohodu pred novembrovými voľbami do Kongresu na 30 percent. Otvorenie prielivu by mohlo pomôcť znížiť ceny ropy a palív. Biely dom ani americké ministerstvo zahraničných vecí na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovali.

(reuters, bak)