Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko schválilo zníženie dane z benzínu a nafty

Nemecko v piatok schválilo dočasné zníženie dane z benzínu a nafty, ktorým chce zmierniť dosahy vysokých cien pohonných hmôt. Opatrenie bude stáť spolkovú vládu a jednotlivé krajiny približne 2,5 miliardy eur.

Zákon schválil Spolkový snem a Spolková rada voči nemu nevzniesla námietky, takže opatrenie môže vstúpiť do platnosti. Od októbra do konca decembra vláda zníži daň z benzínu a nafty o 17 centov na liter.

Kabinet kancelára Friedricha Merza reaguje na prudký rast cien palív spôsobený vojnou s Iránom. Keďže konflikt na Blízkom východe nevykazuje známky zmiernenia, vláda obnovuje dočasné úľavy pre spotrebiteľov a firmy. Podľa Reuters sa pritom snaží tlmiť nespokojnosť verejnosti a rast podpory pravice.

Nemecko podobnú daňovú úľavu zaviedlo už na máj a jún tohto roka. Opatrenie stálo 1,6 miliardy eur a počas dvoch mesiacov jeho platnosti sa inflácia dočasne zmiernila.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Trump varoval Čínu pred spoluprácou s Iránom

Americký prezident Donald Trump počas rokovania s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom vo Washingtone zopakoval, že akákoľvek čínska pomoc Iránu je pre Spojené štáty neprijateľná. Uviedol to v piatok americký veľvyslanec v Číne David Perdue.

Washington podľa neho už pred niekoľkými týždňami Pekingu oznámil, že za neprijateľnú považuje priamu aj nepriamu pomoc Teheránu vrátane spravodajských informácií, vojenského vybavenia či súčiastok.

„Prezident Trump to včera opäť veľmi jasne povedal,“ uviedol Perdue v rozhovore pre CNBC. Zdôraznil, že Spojené štáty tento postoj Číne opakovane pripomínajú.

Rozhovor oboch prezidentov označil za veľmi otvorený a úprimný. Podľa Perdueho si Trump a Si postupne vytvárajú vzťah založený na určitej miere dôvery a pri každom ďalšom rozhovore dokážu otvorenejšie diskutovať o zložitých otázkach vo vzájomných vzťahoch.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pápež odmietol jadrové zbrane aj náhradné materstvo

Pápež Lev XIV. v piatok počas návštevy Francúzska opätovne zdôraznil odmietavý postoj Katolíckej cirkvi k asistovanému umieraniu, náhradnému materstvu a genetickým manipuláciám. Vo svojom prejave v Elyzejskom paláci zároveň vyzval na ochranu ľudského života a odmietnutie jadrových zbraní.

„Ochrana práva na život predstavuje nevyhnutný základ každého ďalšieho ľudského práva,“ povedal pápež pred francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ďalšími predstaviteľmi.

Jeho slová prišli približne mesiac po tom, ako Francúzsko prijalo zákon zavádzajúci právo na pomoc pri umieraní. Za stanovených podmienok umožňuje pacientovi požiadať o smrtiacu látku, ktorú si podá sám, prípadne mu ju pri fyzickej neschopnosti môžu podať lekár alebo zdravotná sestra.

Lev XIV. kritizoval aj komerčné využívanie náhradného materstva, obchodovanie s ľudskými orgánmi a genetické zásahy.

V prejave sa venoval aj vojnám a rastúcemu zbrojeniu. Francúzsko vyzval, aby zostalo „neúnavným zástancom mieru a multilateralizmu“, najmä v Európe. Odmietol zároveň predstavu, že vlastníctvo jadrových zbraní zaručuje bezpečnosť, a varoval pred novými pretekmi v zbrojení.

Macron pritom v uplynulom období presadzuje posilnenie francúzskeho jadrového odstrašenia v reakcii na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ uvoľní miliardy eur z fondu vojenskej pomoci Ukrajine

Členské štáty Európskej únie sa dohodli na uvoľnení 6,6 miliardy eur z Európskeho mierového nástroja, ktoré súvisia s vojenskou pomocou Ukrajine. V piatok to oznámila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Peniaze boli vo fonde zablokované niekoľko mesiacov, pôvodne pre nesúhlas predchádzajúcej maďarskej vlády premiéra Viktora Orbána.

Z celkovej sumy má 900 miliónov eur smerovať na vojenskú výcvikovú misiu EÚ pre Ukrajinu a ďalšia miliarda na spoločné nákupy vybavenia. Zvyšných 4,7 miliardy eur použijú na refundáciu členských štátov.

Niektoré krajiny už podľa Kallasovej avizovali, že peniaze získané späť z fondu opätovne použijú na podporu Ukrajiny. Nie je preto zatiaľ jasné, aká časť z celkových 6,6 miliardy eur napokon priamo poslúži Ukrajine. O použití refundovaných peňazí rozhodnú jednotlivé vlády.

„Je to dobrá správa pre Ukrajinu a zlá správa pre Rusko,“ uviedla Kallasová. EÚ podľa nej nebude v reakcii na ruské hybridné aktivity svoju podporu Kyjevu obmedzovať.

Európsky mierový nástroj slúži na financovanie vojenskej pomoci krajinám mimo EÚ a na refundáciu vojenskej pomoci poskytnutej členskými štátmi.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Hlavná stanica má nové toalety aj bezbariérový priechod

Železnice Slovenskej republiky v piatok sprístupnili cestujúcim nové toalety na prízemí bratislavskej hlavnej stanice. Hotový je aj priechod medzi vstupnou halou a výstupným koridorom, ktorý má zlepšiť bezbariérový pohyb cestujúcich.

Práce sú súčasťou menšej rekonštrukcie stanice, ktorá trvá od júna. Toalety na prízemí dokončili päť dní pred plánovaným termínom. V auguste pribudla klimatizácia v čakárňach.

Rekonštrukcia sociálnych zariadení v suteréne sa však predĺži. Pôvodne mala byť hotová do 30. septembra, podľa železníc sa práce skončia o niekoľko týždňov neskôr.

Minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru) označil súčasné úpravy za odstránenie havarijného stavu. Zároveň priznal, že hlavná stanica zostáva problémom a potrebuje rozsiahlejšiu rekonštrukciu.

Projektovú dokumentáciu veľkej obnovy chcú predložiť začiatkom budúceho roka. Následne budú potrebné povoľovacie procesy vrátane súhlasu pamiatkarov a výber zhotoviteľa. Železnice majú podľa ministra za úlohu veľkú rekonštrukciu aj zmluvne zabezpečiť.

(tasr, lud)

Minúta  |  

USA navrhli rokovanie s Ruskom a Ukrajinou

Spojené štáty navrhli uskutočniť trojstranné rokovanie s Ukrajinou a Ruskom na technickej úrovni v Spojených arabských emirátoch (SAE). V piatok to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Americká strana navrhla stretnutie na technickej úrovni v trojstrannom formáte,“ povedal Zelenskyj. Kyjev podľa neho teraz čaká na návrh konkrétneho termínu. Ako možné miesto rokovaní Washington navrhol SAE.

Zelenskyj tento týždeň rokoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Následne sa stretli aj ukrajinskí a americkí vyjednávači, ktorí diskutovali o konkrétnych detailoch ďalšieho diplomatického úsilia.

Ukrajinský prezident uviedol, že Kyjev tieto otázky prerokuje s európskymi partnermi, zatiaľ čo Spojené štáty budú rokovať s Ruskom. „O desať dní sa vrátime buď s novou perspektívou, alebo s výsledkom,“ povedal Zelenskyj.

Kremeľ v piatok pripustil, že trojstranné rokovanie USA, Ruska a Ukrajiny by sa mohlo uskutočniť čoskoro. Zelenskyj zároveň požiadal Trumpa, aby vojnu na Ukrajine otvoril aj počas rokovaní s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.