Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Srbsko chce predĺžiť dohodu o dodávkach ruského plynu

Srbsko má záujem o ďalšie predĺženie dohody o dodávkach plynu z Ruska. Oznámil to v sobotu srbský prezident Aleksandar Vučić po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Belehrad sa zároveň usiluje o uzavretie dlhodobejšej zmluvy.

Balkánska krajina je naďalej výrazne závislá od ruského plynu. Od vypršania predchádzajúcej trojročnej dohody v lete 2025 sa jej však nepodarilo uzavrieť dlhodobý kontrakt a dodávky zabezpečuje prostredníctvom krátkodobých predĺžení.

„Dohoda o plyne vyprší 30. septembra. Verím, že po dnešnom rozhovore bude predĺžená a že zabezpečíme stabilné dodávky plynu,“ napísal Vučić na sociálnej sieti.

Srbsko dováža plyn aj z Azerbajdžanu a časť spotreby pokrýva z vlastnej produkcie. Tá však nestačí na nahradenie ruských dodávok.

Belehrad zároveň rieši americké sankcie voči svojej najväčšej ropnej spoločnosti NIS, ktorá je väčšinovo vlastnená Ruskom. Na zrušenie sankcií je potrebné úplné stiahnutie ruského vlastníka. Už niekoľko mesiacov preto prebiehajú rokovania o predaji 56-percentného ruského podielu maďarskej energetickej spoločnosti MOL.

Lídri Srbska a Ruska spolu hovorili aj o prehlbovaní vzťahov v oblasti dopravy a zdravotníctva. Rozoberali aktuálne otázky medzinárodnej agendy vrátane vojny na Ukrajine, informovala agentúra TASS.

Telefonát s Putinom patril medzi posledné Vučićove diplomatické kontakty vo funkcii prezidenta. Oznámil totiž, že v sobotu odstúpi z funkcie a v predčasných voľbách sa bude uchádzať o post premiéra.

(tasr, luc)

Minúta  |  

Európa môže kupovať zbrane inde než v USA, varuje Poľsko

Európske krajiny môžu začať nakupovať zbrane od iných dodávateľov, ak americké firmy rýchlo nerozhodnú o ich spoločnej výrobe v Európe. V piatok to vo Washingtone uviedla námestníčka poľského ministra obrany Magdalena Sobkowiaková-Czarnecká, informuje Rzeczpospolita.

Podľa námestníčky európski spojenci chcú, aby americké zbrojárske firmy vyrábali v spolupráci s miestnym priemyslom. Poľsko sa chce stať centrom takejto výroby. Upozornila však, že americkí výrobcovia nestíhajú pokrývať rastúci dopyt, najmä ak majú prednosť dodávky pre armádu USA.

„Myslím si, že z dlhodobého hľadiska to zmení nákupy európskych partnerov, ktorí začnú kupovať zbrane z Európy, Turecka či Kórey,“ povedala na konferencii Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov. Rozhodnutia podľa nej nemožno odkladať, keďže od dohody po začiatok výroby zbraní môžu uplynúť roky.

Počas návštevy USA rokovala aj so spoločnosťou Lockheed Martin o možnom servisnom centre pre rakety systému Patriot v Poľsku. To by podľa nej mohlo byť prvým krokom k ich spoločnej výrobe.

(rp, luc)

Minúta  |  

Čína oznámila dohodu s USA o znížení ciel za 30 miliárd dolárov

Čína v sobotu oznámila, že sa so Spojenými štátmi dohodla na vzájomnom znížení ciel v hodnote 30 miliárd dolárov. Dohoda je podľa čínskeho ministerstva zahraničia súčasťou osem­bodového konsenzu, ktorý vznikol počas návštevy prezidenta Si Ťin-pchinga vo Washingtone. Americká strana sa k oznámeniu bezprostredne nevyjadrila.

Obe krajiny sa podľa Pekingu dohodli aj na zriadení obchodnej rady a pokračovaní v opatreniach vyplývajúcich z predchádzajúcich rokovaní v Kuala Lumpure. Už skôr predĺžili obchodné prímerie o dva mesiace, aby získali čas na rokovania o širšej dohode.

V novembri sa má uskutočniť ďalšie kolo rozhovorov o prínosoch a rizikách umelej inteligencie. Čína tvrdí, že vznikne aj komunikačný kanál na incidenty súvisiace s touto technológiou.

Podľa čínskeho ministerstva sa prezidenti zhodli aj na tom, že Irán nesmie vyvinúť jadrové zbrane a na medzinárodných vodných cestách sa nemajú vyberať poplatky za tranzit.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Výbuch v Aténach má už dve obete

Po piatkovom výbuchu a zrútení obytnej budovy v aténskej štvrti Plaka našli záchranári telá dvoch ľudí. Ďalší štyria sú nezvestní, uviedol v sobotu predstaviteľ gréckych hasičov.

Výbuch zničil dvojposchodovú budovu neďaleko Akropoly a Diovho chrámu. Zranil troch ľudí, poškodil okolité domy, obchody a autá. Trosky a rozbité sklo sa rozleteli až do vzdialenosti troch blokov.

Záchranári v budove hľadali starší pár, ktorý tam býval, a štyroch turistov ubytovaných v ďalšom byte. Pri odstraňovaní trosiek v sobotu našli telá muža a mladej ženy. Turisti, dva americké páry, sa mali v piatok odhlásiť z ubytovania, aby stihli let z aténskeho letiska o 15.00 h, no nedostavili sa.

„Záchranná operácia nie je jednoduchá, pretože sa zrútila väčšina budovy a ohrozené sú aj susedné domy,“ uviedla hovorkyňa polície Constantina Dimoglidouová. Okolité budovy evakuovali.

Príčina výbuchu zatiaľ nie je známa. Starosta Atén Haris Doukas pripustil súvislosť s plynovou infraštruktúrou.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Na omšu s pápežom sa v Paríži prihlásilo vyše 600-tisíc ľudí

Na sobotňajšiu omšu s pápežom Levom XIV. na bulvári Champs-Élysées začali prichádzať davy už pred svitaním. Bohoslužba sa má začať o 15.00 h a bude najväčším podujatím jeho návštevy Francúzska. Polícia uzavrela okolité ulice, ktorými pápež prejde v otvorenom papamobile.

Počas štvordňovej cesty do troch miest sa Lev usiluje obnoviť postavenie Cirkvi po škandáloch sexuálneho zneužívania. V piatok v parížskom sídle UNESCO varoval pred krízou OSN a ďalších medzinárodných organizácií. Znovu vyzval na prehodnotenie vývoja umelej inteligencie, ktorá by podľa neho mohla viesť k svetu ovládanému strojmi.

Vo Francúzsku dlhodobo ubúda ľudí hlásiacich sa ku Katolíckej cirkvi. Podľa štatistického úradu sa za katolíkov označuje štvrtina ľudí vo veku 18 až 49 rokov, pred desiatimi rokmi to bolo 43 percent.

Biskupi zároveň poukazujú na rast počtu krstov dospelých – vlani na Veľkú noc ich bolo rekordných 21-tisíc. Pri stretnutí s novopokrstenými pápež vyzval Cirkev, aby tento nárast nevnímala „naivne optimisticky“.

V sobotu má odcestovať do Lúrd, kde sa v nedeľu stretne so siedmimi obeťami zneužívania duchovnými.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Aj zľavnené vlakové lístky budú v októbri za polovicu

Cestovné v druhej triede vnútroštátnych vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko sa od 1. do 31. októbra zníži o polovicu. Opatrenie sa týka základných aj platených zľavnených lístkov, jednorazového i časového cestovného. Podmienky cestujúcich so stopercentnou zľavou zostávajú rovnaké.

Zľavy sa nesčítavajú, mení sa priamo cena lístka. Cesta, ktorá dnes stojí napríklad desať eur, bude stáť päť eur. Študent s plateným zľavneným lístkom namiesto piatich eur zaplatí 2,50 eura. Výsledná suma sa zaokrúhli nadol na päť centov.

Zlacnejú aj týždenné a mesačné traťové lístky vrátane žiackych, ako aj jednorazové a časové sieťové cestovné na tatranských elektrických železniciach a ozubnicovej železnici. Opatrenie sa nevzťahuje na prvú triedu, medzinárodné lístky, ročný lístok Maxi Klasik, miestenky, lôžka, ležadlá, príplatky, servisné poplatky ani prepravu psa, bicykla či batožiny.

Nové ceny budú dostupné bežnými predajnými kanálmi vrátane tatranských automatov až od 1. októbra. Skôr kúpené lístky zostávajú platné, spätne sa nepreceňujú. Dopravca neplánuje pridávať vlaky, obsadenosť bude sledovať a podľa možností upravovať kapacitu súprav. Zvýšenie kapacity môžu obmedziť výluky.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.