Preskočiť na obsah
  |  

Dobrindt žiada rýchle deportácie pri príleve migrantov

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt navrhuje nový európsky postup pre prípady, keď hranice vo veľkom počte prekročia migranti. Na sobotnom stretnutí v Mníchove s predstaviteľmi členských štátov Európskej únie a eurokomisárom pre migráciu Magnusom Brunnerom žiadal možnosť urýchliť ich návrat.

Ako príklad spomenul júlový príchod viac než 72-tisíc ľudí z Maroka do španielskej enklávy Ceuta. Väčšina neskôr odišla, podľa odhadov Španielska tam zostáva približne 12-tisíc migrantov vrátane maloletých.

Podobné situácie sa podľa Dobrindta na vonkajších hraniciach Únie opakujú. Tvrdí, že takéto vlny spôsobujú dezinformácie, nie humanitárna núdza. Zrýchlený postup pri návratoch preto navrhuje použiť vtedy, keď úrady vyhodnotia situáciu ako mimoriadnu a zároveň nesúvisiacu s humanitárnou krízou.

Európska agentúra Frontex by podľa neho mala dotknutému štátu pomôcť vyslaním jednotky rýchlej reakcie do 24 hodín.

(reuters, bak)

  |  

Trump nechce s Čínou spolupracovať na AI

Prezident Donald Trump v sobotu vyhlásil, že hoci sa tento týždeň s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom rozprával o umelej inteligencii, Spojené štáty by s Čínou na tejto technológii nemali spolupracovať.

„Viedli sme veľký rozhovor o SI,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. Použil pritom svoju obľúbenú skratku pre superinteligenciu – SI.

„Chcú zastaviť náš pokrok, pretože máme pred Čínou veľký náskok, a my si ho udržíme. Nevenovali sme tomu veľa času,“ dodal.

Trump uviedol, že vzhľadom na americký náskok nechce iniciatívy v oblasti umelej inteligencie s Čínou „prepájať“.

„Keď ste vo vedení, neotvárate si navzájom prístup,“ dodal.

(reuters, luc)

  |  

Nemecký minister zahraničia sa v New Yorku stretol s Lavrovom

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul sa v sobotu v New Yorku na okraj všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN stretol so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Išlo o ich prvé bilaterálne stretnutie po niekoľkých rokoch. Píše DPA.

Schôdzka sa konala v zasadacej miestnosti, ktorú v budove OSN poskytla ruská strana. O stretnutie požiadalo Nemecko, uviedla podľa agentúry TASS hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

Ide o prvé priame rokovanie šéfov diplomacií oboch krajín od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine v roku 2022. Nemeckí a ruskí predstavitelia sa odvtedy zúčastnili na viacerých spoločných medzinárodných podujatiach, ministri zahraničných vecí však spolu priamo nerokovali.

Stretnutie sa uskutočnilo v čase pokračujúcich snáh o ukončenie vojny na Ukrajine. Zatiaľ nie je známe, o akých konkrétnych otázkach Wadephul a Lavrov hovorili.

(dpa, luc)

  |  

Trump odmietol iránsky návrh na otvorenie Hormuzu

Americký prezident Donald Trump v sobotu odmietol návrh Iránu na opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a zastavenie bojov na Blízkom východe. „Odmietam ich návrh. Odmietol som ich dohodu,“ povedal novinárom v Bielom dome.

Teherán predstavil plán počas Valného zhromaždenia OSN a podľa iránskych predstaviteľov ho USA sprostredkoval Katar. Po dosiahnutí dohody by sa začalo sedemdňové odpočítavanie do otvorenia prielivu a boje v regióne by sa pozastavili. Následne by sa podľa iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího mohli začať širšie rokovania o témach, na ktorých by sa obe strany dohodli.

Trump tvrdí, že Irán chce prieliv otvoriť, pretože v dôsledku jeho uzavretia prichádza o príjmy.

Doprava touto významnou trasou na prepravu ropy je počas sedemmesačnej vojny výrazne obmedzená. Spojené štáty zároveň uvalili hospodársku blokádu na Irán, aby ho prinútili obnoviť plavbu prielivom.

(reuters, luc)

  |  

Čína v OSN kritizovala postup USA voči Kube a Iránu

Čínsky viceprezident Chan Čeng na sobotňajšom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN vyzval na rešpektovanie suverenity krajín Blízkeho východu a na zrušenie blokády Kuby. Spojené štáty priamo nemenoval, hovoril však o oblastiach, v ktorých Washington vedie vojenské operácie alebo vyvíja hospodársky tlak.

„Veľké krajiny by mali niesť osobitnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Mali by ísť príkladom v dodržiavaní pravidiel, presadzovaní právneho štátu a v konaní, ktoré je správne,“ povedal Chan. Podľa neho treba rešpektovať „suverenitu a bezpečnosť krajín Blízkeho východu vrátane štátov Perzského zálivu“.

Donald Trump počas tohtotýždňových rokovaní vo Washingtone varoval čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga pred podporou Teheránu. Americký veľvyslanec v Číne v piatok uviedol, že Washington dostal uistenie, podľa ktorého Peking Iránu takúto podporu neposkytne. Predtým sa objavili správy o údajných čínskych dodávkach prenosných protilietadlových zbraní Iránu a o čínskej pomoci pri obchádzaní sankcií na jeho ropu.

Chan sa osobitne venoval Kube. „Čína vyzýva príslušnú krajinu, aby okamžite prestala hroziť Kube použitím sily a bezodkladne a úplne zrušila blokádu a sankcie voči nej,“ vyhlásil. Americké opatrenia, ktoré od januára výrazne obmedzujú dodávky ropy na ostrov, zhoršili jeho dlhodobú energetickú krízu.

Prejav nasledoval len deň po skončení trojdňového samitu Trumpa a Si Ťin-pchinga vo Washingtone. Čínsky viceprezident v OSN zároveň označil svoju krajinu za spoľahlivého partnera rozvojových štátov a zdôraznil, že o svetových otázkach by mali všetky krajiny rozhodovať spoločne.

(reuters, luc)

  |  

KDH žiada vysvetliť vysoké odmeny vedenia Slovenskej pošty

Opozičné KDH vyzvalo ministerstvo dopravy, ktoré zastupuje jediného akcionára Slovenskej pošty, aby zverejnilo pravidlá odmeňovania jej vedenia za rok 2025. Žiada vysvetliť kritériá ročných odmien aj spôsob posúdenia ich primeranosti.

Hnutie tvrdí, že si údaje vyžiadalo po podnetoch zamestnancov o pracovných podmienkach, nedostatku personálu a odmeňovaní. Obrátilo sa aj na Národný inšpektorát práce. Podľa získaných informácií dosahovali mesačné zárobky členov predstavenstva až 13 973 eur a ročné odmeny predstavovali desiatky tisíc eur. Jeden člen predstavenstva údajne dostal za rok spolu približne 223 459 eur.

Podpredseda KDH Igor Janckulík upozornil, že šetrenie pri transformácii pošty nemôže znamenať iba menej zamestnancov a pobočiek. Primeranosť odmien treba podľa neho posudzovať aj vo vedení.

KDH pripomína, že pošta podľa vlastných údajov znížila stratu za rok 2025 z plánovaných 25 miliónov na 1,7 milióna eur a prvý polrok 2026 ukončila v zisku. Hnutie žiada transparentné hospodárenie a transformáciu, ktorá nepoškodí zamestnancov ani dostupnosť služieb v regiónoch.

(tasr, bak)