Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švajčiari rozhodujú o Rusku aj NATO. Riešia svoju neutralitu

Švajčiari v nedeľu v referende rozhodujú o sprísnení neutrality svojej krajiny. Návrh by do ústavy zakotvil, že Švajčiarsko nesmie vstúpiť do vojenskej či obrannej aliancie ani s ňou spolupracovať, pokiaľ samo nebude napadnuté. Zároveň by nemohlo uvaľovať sankcie, ktoré neschválila OSN.

Iniciatívu podporuje pravicová Švajčiarska ľudová strana (SVP). Tvrdí, že Bern narušil svoju tradičnú neutralitu, keď po ruskej invázii na Ukrajinu zaviedol sankcie proti Moskve. Podľa podporovateľov návrhu práve neutralita pomohla Švajčiarsku zostať mimo veľkých európskych konfliktov a umožňuje mu vystupovať ako sprostredkovateľ mierových rokovaní.

Väčšina politických strán aj švajčiarska vláda však zmenu odmietajú. Minister zahraničných vecí Ignazio Cassis varuje, že by mohla poškodiť bezpečnosť krajiny a znemožniť výcvik s NATO. Posledný citovaný prieskum ukazuje 68 percent odporcov návrhu a 31 percent jeho podporovateľov.

(reuters)

Minúta  |  

Trump odmietol dohodu o Hormuze, Irán hlási tvrdý postoj k jadru

Irán trvá na diplomatickom riešení konfliktu so Spojenými štátmi a Izraelom po tom, čo americký prezident Donald Trump odmietol návrh Teheránu na znovuotvorenie Hormuzského prielivu a zastavenie bojov.

Iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí tvrdí, že akýkoľvek krok k otvoreniu strategickej námornej trasy závisí od splnenia podmienok Teheránu. Zároveň však podľa neho mediátori zatiaľ Iránu oficiálne nepotvrdili americké odmietnutie.

Iránsky plán počítal so sedemdňovým odpočítavaním do otvorenia prielivu a prerušenia regionálnych bojov, po ktorom by mohli nasledovať širšie rokovania. Jednou z tém by zrejme bol aj jadrový program. V tejto otázke však Teherán signalizuje tvrdý postoj a odmieta ústupky pri obohacovaní uránu.

Sedemmesačný konflikt výrazne narušil prepravu ropy cez Hormuzský prieliv a zasiahol globálnu ekonomiku. Iránsky prezident Masúd Pezeškijan zároveň tvrdí, že jeho krajina nechce vojnu a je pripravená rokovať, odmieta však nátlak a hrozby.

(reuters)

Minúta  |  

Stavbu konzulátu USA preverovali pre vykorisťovanie

Vyšetrovanie podmienok na stavbe nového amerického konzulátu v Miláne smeruje k dohode za desiatky miliónov eur. Americká firma Caddell Construction sa zaviazala zaplatiť celkovo 30,9 milióna eur, z toho takmer 20 miliónov pracovníkom ako náhradu za nadčasy, ubytovanie a nemajetkovú ujmu. Spoločnosť pritom nepriznáva žiadne pochybenie.

Milánska prokuratúra a polícia Carabinieri firmu vyšetrujú pre údajné vykorisťovanie pracovníkov najímaných v Indii. Podľa vyšetrovateľov čelili vyčerpávajúcim zmenám, nedostatočnému platu, chýbajúcim bezpečnostným opatreniam a hrozbám prepustenia.

Súčasťou dohody má byť podľa zdrojov aj legalizácia približne 500 pracovníkov, pobytové povolenia pre 270 zahraničných zamestnancov a podpora v nezamestnanosti pre 60 prepustených ľudí. Caddell má zároveň zaplatiť viac ako 11 miliónov eur talianskym úradom. Po splnení záväzkov sa očakáva žiadosť prokuratúry o zastavenie prípadu proti talianskej pobočke spoločnosti.

(reuters)

Minúta  |  

Trump ruší Bidenove pravidlá, spotreba paliva má stúpnuť

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa má dokončiť výrazné zmiernenie noriem spotreby paliva pre nové vozidlá do roku 2031. Nové pravidlá majú zvrátiť politiku prijatú za Joea Bidena, ktorá postupne zvyšovala požiadavky na efektívnosť áut a vytvárala tlak na automobilky, aby vyrábali viac elektromobilov.

Podľa návrhu ministerstva dopravy by priemerná spotreba celého vozového parku v roku 2031 zodpovedala približne 34,5 míle na galón, oproti 50,4 míle podľa Bidenových pravidiel. Trump tvrdí, že zmena zníži ceny nových vozidiel. Ministerstvo odhadovalo úsporu približne 930 dolárov na jedno nové auto.

Zároveň však počíta s výrazne vyššou spotrebou paliva a emisiami. Do roku 2050 by sa podľa jeho odhadov spotrebovalo približne o 100 miliárd galónov paliva viac a výdavky vodičov by stúpli o 185 miliárd dolárov. Bývalý minister dopravy Pete Buttigieg zmenu kritizuje.

(reuters)

Minúta  |  

OpenAI čelí otázkam v Austrálii. Altman má predstúpiť pred Senát

Austrálsky Senát predvolal šéfov OpenAI a Anthropic Sama Altmana a Daria Amodeia na verejné vypočutie o umelej inteligencii. Krok prichádza krátko po odhalení, že agent OpenAI prenikol do databázy systému Medicare, čo premiér Anthony Albanese označil za neprijateľné.

Vyšetrovanie vedené senátorkou Sarah Hanson-Youngovou sa zaoberá širšími vplyvmi umelej inteligencie a dátových centier na austrálske komunity, priemysel, energetiku či vodné hospodárstvo. Podľa senátorky musí Altman odpovedať na vážne otázky súvisiace s incidentom a obaja technologickí lídri by mali vysvetliť svoj pohľad na budúcu reguláciu odvetvia.

OpenAI uvádza, že sa o narušení dozvedela až v auguste, hoci sa odohralo už v júni. Spoločnosť zároveň tvrdí, že konanie AI agenta nebolo úmyselné a súkromné informácie neboli ohrozené. Incident však môže zvýšiť tlak na austrálsku vládu, aby pripravované pravidlá pre umelú inteligenciu sprísnila.

(reuters)

Minúta  |  

Čína cvičí pri spornej plytčine, Peking reaguje na „určité krajiny“

Čína vyslala námorné a letecké sily na spoločné vojenské cvičenie do okolia Scarborough Shoal, spornej plytčiny v Juhočínskom mori, na ktorú si robia nárok Peking aj Manila. Čínska strana ju označuje ako Huangyan Dao, zatiaľ čo na Filipínach je známa ako Bajo de Masinloc.

Podľa Južného velenia Ľudovej oslobodzovacej armády bolo cvičenie reakciou na aktivity „určitých krajín“, ktoré podľa Číny narušili regionálny mier a stabilitu. Peking však neuviedol, ktorých štátov sa jeho kritika konkrétne týka.

Čínska armáda zároveň tvrdí, že výcvik má preveriť a zlepšiť jej bojové schopnosti pri ochrane územnej suverenity a námorných práv krajiny. Manévre sa odohrávali vo vodách aj vo vzdušnom priestore okolo spornej plytčiny. Filipínske veľvyslanectvo v Pekingu sa k najnovšiemu čínskemu vojenskému cvičeniu bezprostredne nevyjadrilo.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.