Preskočiť na obsah
  |  

Jeseň v Španielsku prepisuje rekordy, teploty atakujú 40 °C

Aj keď oficiálne sa začala jeseň, Španielsko počas víkendu zasiahla v poradí už tretia tohtomesačná vlna extrémnych horúčav. Štátna meteorologická agentúra Aemet vydala žlté varovania pre Andalúziu a Extremaduru, kde teploty dosahovali až 39 °C, pričom hodnoty v celej krajine prevyšovali dlhodobý priemer až o 14 °C.

Ako podotýka portál Olive Press, september 2026 sa zapíše ako najteplejší september v histórii meraní s očakávanou priemernou mesačnou teplotou 22,4 °C, čo je dokonca viac než bežný letný priemer.

Teplotné rekordy zaznamenali aj na Kanárskych ostrovoch, kde tropické noci neklesali pod 30 °C.

(max)

  |  

Švajčiari referendom podporili vládu a spoluprácu s NATO

V nedeľnom referende švajčiarski voliči odmietli návrh na zavedenie prísnejšej formy neutrality. Podľa prognóz štátnej televízie SRF hlasovali viac ako dve tretiny zúčastnených proti iniciatíve, ktorú presadzovala pravicová Švajčiarska ľudová strana.

Zmena ústavy mala krajine trvalo zabrániť v uvalení hospodárskych sankcií, ktoré neboli schválené OSN, ako aj v akejkoľvek obrannej spolupráci či cvičeniach s NATO. Návrh zároveň nezískal potrebnú väčšinu kantonálnych volebných obvodov, čím bol definitívne zamietnutý.

Presadenie striktnej neutrality bolo reakciou strany na sankcie, ktoré Bern uvalil na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu. Podľa pravičiarov tým Švajčiarsko porušilo svoju tradičnú úlohu neutrálneho prostredníka.

Švajčiarska vláda, väčšina parlamentných strán aj predstavitelia Zelených však pred návrhom varovali s tým, že by viedol k medzinárodnej izolácii a ohrozil národnú bezpečnosť.

(reuters, max)

  |  

Žiakom a rodičom v Taliansku hrozia sankcie za burky aj rúška

Talianska rada ministrov schválila nový školský dekrét presadený ministrom školstva Giuseppem Valditarom, ktorý zavádza prísnejšie pravidlá na podporu integrácie a bezpečnosti. Medzi kľúčové opatrenia patrí zákaz účasti na školských aktivitách so zakrytou tvárou, vrátane nosenia burky, nikábu či chirurgických rúšok bez zdravotného dôvodu.

Ako informuje talianska agentúra ANSA, porušenie zákazu bude štát trestať pokutou od dvesto do tisíc eur, pričom pri maloletých nesú finančnú zodpovednosť rodičia.

Zároveň sa majú zaviesť povinné bezplatné kurzy talianskeho jazyka pre cudzincov a ich rodiny v prípade výrazných jazykových bariér. Ich ignorovanie bude rovnako sankcionované pokutou.

Dekrét stanovuje aj 30-percentný strop pre žiakov bez občianstva Talianska a s nedostatočnou znalosťou jazyka v prvých ročníkoch tried. Pravidlo sa vzťahuje najmä na študentov, ktorí neabsolvovali predškolskú dochádzku alebo aspoň tri roky v talianskom vzdelávacom systéme.

Na vyrovnanie kapacít a podporu škôl, ktoré limit z objektívnych dôvodov nevedia dodržať, štát vyčlenil špeciálny fond vo výške 17,5 milióna eur. Súčasťou balíka je aj posilnenie fondu proti kyberšikane.

(max)

  |  

Nekontrolovaná AI v zlých rukách spôsobí miliardu úmrtí, vraví Gates

Spoluzakladateľ Microsoftu a filantrop Bill Gates v rozhovore pre NBC podľa Guardianu vyzval amerických zákonodarcov a orgány činné v trestnom konaní na povinnú reguláciu umelej inteligencie. Varoval, že nekontrolovaná technológia v kombinácii s ľuďmi so zlými úmyslami by mohla predstavovať najsilnejšiu zbraň v histórii a spôsobiť až miliardu úmrtí.

Samoreguláciu zo strany technologických firiem považuje za nedostatočnú a presadzuje zavedenie povinných ochranných opatrení a monitoringu. Gates sa tak pripojil k ďalším technologickým lídrom, ako Sam Altman či Elon Musk, ktorí upozorňujú na riziká biologických zbraní či masívneho ničenia.

Výzva prichádza v čase, keď čelí Microsoft kritike za využívanie AI nástrojov izraelskou a americkou armádou či bezpečnostnými zložkami.

Pre Gatesa išlo o jedno z prvých väčších vystúpení od zverejnenia správy o jeho stretnutiach s Jeffreym Epsteinom, ktoré spätne oľutoval. V odľahčenom závere rozhovoru s úsmevom poznamenal, že umelú inteligenciu zásadne nevyužíva na riešenie svojich osobných a rodinných vzťahov.

(max)

  |  

Taraba privítal rozhodnutie Fica vziať návrh na odvolanie späť

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) privítal krok premiéra Roberta Fica (Smer) vziať späť návrh na jeho odvolanie z funkcie. Podľa jeho statusu na Facebook-u je toto rozhodnutie jednoznačným dôkazom, že na jeho odchod nikdy neexistovali žiadne vecné dôvody ani pochybenia pri riadení rezortu.

Deklaroval, že je aj naďalej pripravený konštruktívne spolupracovať s celou vládnu koalíciou na presadzovaní legislatívy a projektov v prospech Slovenska, pričom sa nehodlá vyhýbať ani otvorenej diskusii o témach, ktoré si vyžadujú zlepšenie.

Taraba sa zároveň ostro ohradil voči kritickým vyhláseniam predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka. Zdôraznil, že pre seba nikdy nežiadal žiadne politické funkcie a ani to neplánuje robiť, preto sa necíti byť adresátom posledných výčitiek.

Lídera SNS zároveň verejne vyzval, aby namiesto neustálej konfrontácie s vlastnou vládou, premiérom a prezidentom radšej prešiel ku konštruktívnej politike zameranej na reálne potreby občanov.

Fico v nedeľu oznámil, že ustupuje zo sporu Danka a enviroministra, požiada prezidenta o vrátenie návrhu na odvolanie Tarabu a pripustil aj predčasné voľby v januári. Podľa vlastných slov riadi najkomplikovanejšiu vládnu zostavu.

(max)

  |  

Na najstráženejšej hranici sveta zranila nášľapná mína vojakov

Juhokórejská armáda v spolupráci s Veliteľstvom OSN spustila spoločné vyšetrovanie výbuchu nášľapnej míny v blízkosti demilitarizovanej zóny, ktorá oddeľuje Južnú a Severnú Kóreu.

Incident sa stal 21. septembra v západnom sektore tejto silne opevnenej hraničnej oblasti, kedy traja juhokórejskí vojaci utrpeli zranenia pri čistení hliadkovej trasy. Prezident I Če-mjong potvrdil, že príčinou explózie bola nášľapná mína.

Vyšetrovací tím zložený zo štyridsiatich odborníkov podrobne prehľadal miesto incidentu. Zbor náčelníkov štábov v Soule prísľubil zverejnenie výsledkov vyšetrovania v reakcii na tlak opozičných zákonodarcov, ktorí požadujú maximálnu transparentnosť a poukazujú na podozrenia, že mína mohla pochádzať zo Severnej Kórey.

Prípady spojené so starou muníciou či zatúlanými mínami predstavujú v demilitarizovanej zóne trvalé riziko. Bezpečnostné obavy navyše zvyšuje fakt, že severokórejské sily od marca tohto roka intenzívne obnovujú opevňovacie práce pozdĺž hraníc, vrátane opätovného kladenia nových mín a výstavby zátarás.

(reuters, max)