Preskočiť na obsah
  |  

Dron zasiahol Národnú akadémiu vied v Kyjeve, hlásia obete

Ruský dron zasiahol v pondelok popoludní nebytovú budovu v historickom centre Kyjeva, konkrétne v Ševčenkovej štvrti. Podľa informácií starostu hlavného mesta Vitalija Klička a miestnych úradov stála útočná akcia život najmenej jednu ženu a ďalšie štyri osoby utrpeli zranenia, z ktorých tri museli hospitalizovať.

Zásah podľa Ukrajinskej pravdy spôsobil na objekte požiar, pričom na mieste okamžite zasahovali všetky záchranné zložky a pátrajú po prípadných uviaznutých osobách.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X spresnil, že zasiahnutým objektom bola budova Národnej akadémie vied Ukrajiny. Zároveň upozornil, že v rovnaký deň sa terčom útokov stali aj ďalšie civilné objekty, farmaceutická firma a čerpacie stanice v Kyjeve, ako aj biznis centrum v Dnipre a infraštruktúra v iných regiónoch.

Zelenskyj vyjadril sústrasť pozostalým, prísľubil ruským silám odvetu a opätovne apeloval na medzinárodných partnerov, aby zintenzívnili podporu Ukrajiny a vyvodili voči Rusku reálnu zodpovednosť za terorizovanie civilného obyvateľstva.

(max)

  |  

Po nápore migrantov v Ceute rezignoval prvý politik

Zástupca španielskej vlády v severoafrickej enkláve Ceuta Miguel Ángel Pérez Triano v pondelok odstúpil z funkcie. Ako dôvod uviedol osobné príčiny po týždňoch intenzívnej kritiky súvisiacej so zvládnutím migračnej krízy.

Kríza vypukla koncom júla, keď do Ceuty z Maroka dorazilo viac ako 72-tisíc migrantov a zahltilo tamojšie prijímacie kapacity. Väčšina z nich medzičasom odišla, tisíce však v enkláve zostávajú.

Pérez Triano svoj postup obhajoval, následnú kritiku a podľa jeho slov aj obťažovanie jeho rodiny však označil za neznesiteľné. Čelil urážkam a vyhrážkam, pred jeho kanceláriou niekto dokonca položil pohrebný veniec.

Zdôraznil, že vládna delegácia nemala operatívnu kontrolu nad hranicou ani bezpečnostnými zložkami. Madrid uviedol, že síce dostal varovania pred možnými prechodmi hranice, nič však nenaznačovalo nápor takého rozsahu.

Udalosti vyšetruje španielsky súd. Podľa vlády zostáva v Ceute mimo prijímacích zariadení približne 3 500 migrantov.

(reuters, max)

  |  

Nemecko podporuje Medzinárodný trestný súd napriek tlaku USA

Nemecko v pondelok prisľúbilo pokračujúcu podporu Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu. Vyhlásenie prišlo pred plánovanou návštevou nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula v sídle súdu, ktorý sa ocitol pod tlakom americkej administratívy.

Americký prezident Donald Trump dlhodobo vystupuje proti ICC a nedávno vyzval krajiny, aby z neho vystúpili. Jeho administratíva sa snažila súd postihnúť za vyšetrovanie amerického personálu aj za vydanie zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Mnohé vlády, najmä európske, naopak, podporujú ICC a označujú ho za pilier medzinárodnej spravodlivosti. Wadephul pripomenul, že Nemecko je po Japonsku druhým najväčším finančným prispievateľom súdu a s partnermi pracuje na zachovaní jeho schopnosti plniť svoj mandát.

Podporu ICC spojil aj s historickou zodpovednosťou Nemecka. „Nemecko z vlastnej histórie vie, kam vedie, keď štátna moc nerešpektuje právo a ľudskosť,“ povedal.

(reuters, max)

  |  

Parlament pozastavil imunitu Magyarovi pre podozrenie z krádeže

Maďarské Národné zhromaždenie hlasovaním v pomere 139 hlasov za – pri žiadnych hlasoch proti či zdržaniach sa – pozastavilo poslaneckú imunitu predsedovi vlády Péterovi Magyarovi. Krok nadväzuje na obnovené vyšetrovanie pre podozrenie z trestného činu krádeže. Informuje Telex.

Incident sa stal v júni 2024 v budapeštianskom klube Ötkert, kde Magyar, v tom čase europoslanec, po potýčke s mužom, ktorý ho natáčal, vytrhol dotyčnému mobilný telefón z ruky a neskôr ho hodil do Dunaja. Európsky parlament v minulosti žiadosť o zbavenie jeho imunity zamietol, avšak po májovom nadobudnutí mandátu v maďarskom parlamente prokuratúra konanie obnovila.

Magyar sám požiadal členov svojej frakcie, aby hlasovali za pozastavenie jeho imunity, pričom naďalej trvá na tom, že sa nedopustil žiadneho trestného činu.

Celý prípad označuje za politicky motivovanú provokáciu zo strany vládnych zložiek viazaných na éru bývalého režimu, ktorej cieľom je jeho diskreditácia a odvedenie pozornosti od masívneho spreneverovania verejných zdrojov.

Napriek tomu opakovane zdôraznil, že sa vyšetrovateľom postaví a svoju opodstatnenosť pri incidentoch v klube obháji.

(max)

  |  

Brusel uvalil sankcie za únosy detí z Ukrajiny aj na tábor v KĽDR

Rada Európskej únie prijala sankcie voči ďalším 10 jednotlivcom a 17 subjektom zodpovedným za konanie, ktoré narúša alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny. Opatrenia sa zameriavajú na aktérov zapojených do nezákonných deportácií a násilných presunov ukrajinských detí, ich nútenej asimilácie, indoktrinácie a militarizovaného vzdelávania. Inštitúcia o tom informovala na svojom webe.

Medzi sankcionovanými sú Moskovský mestský výbor pre cestovný ruch, dve ruské spoločnosti pôsobiace v oblasti detskej rekreácie, cestovného ruchu a zábavy, ako aj detské tábory a športové centrá v Rusku a na okupovaných územiach Ukrajiny.

Na zoznam pribudol aj štátny Medzinárodný detský tábor Songdowon v KĽDR, ktorý sa podľa EÚ podieľa na programoch zahŕňajúcich presun ukrajinských detí z okupovaných území a propagáciu proruských naratívov.

Sankcie sa vzťahujú aj na prezidenta Tatárska Rustama Minnichanova a predstaviteľov okupovaných území. Zahŕňajú zmrazenie majetku a zákaz sprístupňovania finančných či hospodárskych zdrojov. Fyzické osoby majú zakázaný vstup do EÚ a tranzit cez jej územie.

Podľa EÚ Rusko od začiatku invázie deportovalo alebo násilne presunulo viac ako 20 500 ukrajinských detí.

(max)

  |  

Tesla postavená na robotoch čelí odporu zamestnancov

Snaha Tesly transformovať sa z výrobcu elektromobilov na firmu zameranú na umelú inteligenciu a robotiku čelí komplikáciám. Elon Musk označil humanoidného robota Optimus za potenciálne „najväčší produkt v histórii“, jeho masová výroba však naráža na technické problémy.

Podľa zistení portálu The Information, o ktorých píše Ars Technica, Tesla vo Fremonte zastavila výrobu modelov S a X a pracovníkov presunula na projekt Optimus. Firma už údajne vyrába stovky robotov týždenne a do konca roka chce prekročiť 1 000 kusov týždenne.

Problémom je najmä výroba rúk a predlaktí z viac ako sto drobných súčiastok. Manuálne náročný proces vedie k tomu, že niektoré nové roboty vyžadujú okamžité opravy.

Optimus má zatiaľ obmedzené schopnosti umelej inteligencie. Tesla preto zbiera tréningové dáta aj zaznamenávaním pohybov pracovníkov. Niektorí sa však sťažovali, keďže roboty ich majú v budúcnosti nahradiť.

Tesla je zároveň závislá od čínskych dodávateľov a čelí konkurencii Toyoty, Hyundai či robotických spoločností ako Agility Robotics.

(max)