Preskočiť na obsah
  |  

Štúdia: Špionáž Stasi podporila ekonomiku východného Nemecka

Nová štúdia odhaduje, že priemyselná špionáž zvýšila v roku 1988 hrubý domáci produkt východného Nemecka o 7,4 percenta oproti scenáru bez týchto operácií. Priemyselná pridaná hodnota bola podľa výskumníkov vyššia až o 22,3 percenta.

Štúdia nadácie Rockwool Foundation Berlin vyčíslila dodatočnú priemyselnú pridanú hodnotu na 20,2 miliardy východonemeckých mariek, čo zodpovedá približne 4,1 miliardy eur v cenách roka 2020.

Výskumníci spojili záznamy tajnej polície Stasi s údajmi o podnikoch a sledovali, ako ukradnuté západné poznatky ovplyvňovali ich výkonnosť. Stasi mala špecializované oddelenie, ktoré získavalo zo Západu technické postupy, návrhy či vzorky a odovzdávalo ich východonemeckému priemyslu. Z poznatkov nepriamo profitovali aj podniky, ktoré ich od tajnej služby nedostávali.

Špionáž podľa štúdie posilnila postavenie východného Nemecka najmä v socialistickom bloku, na západných trhoch však výraznejší úspech nepriniesla. Firmy, ktoré získali viac ukradnutých poznatkov, mali navyše väčšiu šancu prežiť prechod na trhové hospodárstvo po zjednotení Nemecka.

(red)

  |  

Le Penovej strana prvý raz vytvorí frakciu v Senáte

Francúzske Národné združenie (RN) dosiahlo v senátnych voľbách historický výsledok a po prvý raz bude môcť so spojencami vytvoriť vlastnú frakciu v Senáte. Voľby zároveň potvrdili prevahu pravice a stredu v hornej komore parlamentu.

RN získalo deväť nových senátorov, ktorí doplnia troch doterajších. Spolu so zástupcami Únie pravice za republiku (UDR) Érica Ciottiho by mala mať nová frakcia najmenej 14 členov. Na vytvorenie senátnej frakcie je potrebných najmenej desať členov.

Najväčšie zisky zaznamenalo RN na juhovýchode Francúzska, nové mandáty však získalo aj v departementoch Gironde a Seine-Maritime. Vytvorenie frakcie prinesie strane väčšie zdroje, viac priestoru na vystúpenia a prístup do senátnych orgánov a stálych výborov.

Väčšinu v Senáte výsledok výraznejšie nemení. Republikáni si podľa dostupných výsledkov udržali 123 kresiel a centristi 72.

Marine Le Penová označila výsledok za „historické víťazstvo“, Jordan Bardella za ďalšiu fázu „zakoreňovania“ RN. Senátne voľby sa konali sedem mesiacov pred prezidentskými voľbami.

(red)

  |  

Ceny plynu zrejme pôjdu hore, regulačný úrad chystá novú politiku

Obmedzenie dovozu plynu potrubím zvýši závislosť Slovenska od skvapalneného zemného plynu (LNG), čo od roku 2028 pravdepodobne prinesie vyššie ceny pre slovenské domácnosti aj podniky. V pondelok na to upozornil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

Regulačný úrad chce túto skutočnosť zohľadniť aj pri príprave novej regulačnej politiky na roky 2028 až 2032.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík označil závislosť od LNG za kľúčové riziko. Táto alternatíva je podľa neho v porovnaní s doterajším dovozom plynu potrubím nevýhodnejšia z hľadiska ceny aj dostupnosti.

Dodávky LNG sú podľa úradu citlivejšie na vývoj na globálnych trhoch, dostupnosť prepravných kapacít, kapacity terminálov či geopolitické udalosti. Cenu ovplyvňuje aj globálna konkurencia v dopyte, najmä ak sú ázijskí odberatelia ochotní platiť viac.

K rastu trhových cien podľa ÚRSO pravdepodobne prispeje aj úplný zákaz dovozu ruského plynu do EÚ od novembra 2027 v kombinácii s pretrvávajúcim dopytom.

(tasr, max)

  |  

Dron zasiahol Národnú akadémiu vied v Kyjeve, hlásia obete

Ruský dron zasiahol v pondelok popoludní nebytovú budovu v historickom centre Kyjeva, konkrétne v Ševčenkovej štvrti. Podľa informácií starostu hlavného mesta Vitalija Klička a miestnych úradov stála útočná akcia život najmenej jednu ženu a ďalšie štyri osoby utrpeli zranenia, z ktorých tri museli hospitalizovať.

Zásah podľa Ukrajinskej pravdy spôsobil na objekte požiar, pričom na mieste okamžite zasahovali všetky záchranné zložky a pátrajú po prípadných uviaznutých osobách.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti X spresnil, že zasiahnutým objektom bola budova Národnej akadémie vied Ukrajiny. Zároveň upozornil, že v rovnaký deň sa terčom útokov stali aj ďalšie civilné objekty, farmaceutická firma a čerpacie stanice v Kyjeve, ako aj biznis centrum v Dnipre a infraštruktúra v iných regiónoch.

Zelenskyj vyjadril sústrasť pozostalým, prísľubil ruským silám odvetu a opätovne apeloval na medzinárodných partnerov, aby zintenzívnili podporu Ukrajiny a vyvodili voči Rusku reálnu zodpovednosť za terorizovanie civilného obyvateľstva.

(max)

  |  

Po nápore migrantov v Ceute rezignoval prvý politik

Zástupca španielskej vlády v severoafrickej enkláve Ceuta Miguel Ángel Pérez Triano v pondelok odstúpil z funkcie. Ako dôvod uviedol osobné príčiny po týždňoch intenzívnej kritiky súvisiacej so zvládnutím migračnej krízy.

Kríza vypukla koncom júla, keď do Ceuty z Maroka dorazilo viac ako 72-tisíc migrantov a zahltilo tamojšie prijímacie kapacity. Väčšina z nich medzičasom odišla, tisíce však v enkláve zostávajú.

Pérez Triano svoj postup obhajoval, následnú kritiku a podľa jeho slov aj obťažovanie jeho rodiny však označil za neznesiteľné. Čelil urážkam a vyhrážkam, pred jeho kanceláriou niekto dokonca položil pohrebný veniec.

Zdôraznil, že vládna delegácia nemala operatívnu kontrolu nad hranicou ani bezpečnostnými zložkami. Madrid uviedol, že síce dostal varovania pred možnými prechodmi hranice, nič však nenaznačovalo nápor takého rozsahu.

Udalosti vyšetruje španielsky súd. Podľa vlády zostáva v Ceute mimo prijímacích zariadení približne 3 500 migrantov.

(reuters, max)

  |  

Nemecko podporuje Medzinárodný trestný súd napriek tlaku USA

Nemecko v pondelok prisľúbilo pokračujúcu podporu Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu. Vyhlásenie prišlo pred plánovanou návštevou nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula v sídle súdu, ktorý sa ocitol pod tlakom americkej administratívy.

Americký prezident Donald Trump dlhodobo vystupuje proti ICC a nedávno vyzval krajiny, aby z neho vystúpili. Jeho administratíva sa snažila súd postihnúť za vyšetrovanie amerického personálu aj za vydanie zatykača na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Mnohé vlády, najmä európske, naopak, podporujú ICC a označujú ho za pilier medzinárodnej spravodlivosti. Wadephul pripomenul, že Nemecko je po Japonsku druhým najväčším finančným prispievateľom súdu a s partnermi pracuje na zachovaní jeho schopnosti plniť svoj mandát.

Podporu ICC spojil aj s historickou zodpovednosťou Nemecka. „Nemecko z vlastnej histórie vie, kam vedie, keď štátna moc nerešpektuje právo a ľudskosť,“ povedal.

(reuters, max)