Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taraba vracia kauzu Istrochem na začiatok

Konanie o určení zodpovednosti za environmentálnu záťaž v areáli Istrochemu v Bratislave sa začne odznova. Ministerstvo životného prostredia zamietlo odvolania spoločnosti Istrochem Reality a potvrdilo tri rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, ktorý vyhovel protestom prokurátora.

„Vraciame celý proces na začiatok,“ informoval minister životného prostredia Tomáš Taraba. O tom, kto bude za sanáciu záťaže zodpovedný, sa tak bude rozhodovať opätovne.

Krajská prokuratúra v Bratislave podala na jar tri protesty proti pôvodným rozhodnutiam okresného úradu, ktorými bolo konanie zastavené. Tvrdila, že nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na to, aby náklady na odstránenie záťaže namiesto povinnej osoby znášal štát.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka rozhodnutie rezortu privítal a označil postup prokuratúry za ochranu verejného záujmu a práv štátu. Rozhodnutia ministerstva sú podľa bratislavského magistrátu konečné a nie je možné sa proti nim odvolať, možno ich však preskúmať súdom.

Firma Istrochem Reality protesty prokurátora označovala za nedôvodné. Opozičné PS aj Demokrati, naopak, rozhodnutie vítajú. Sanácia environmentálnych záťaží v areáli bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova sa odhaduje na približne 350 až 500 miliónov eur.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Dánsko počíta s dlhšou misiou NATO v Grónsku

Dánsko očakáva, že NATO si dlhodobo zachová posilnenú vojenskú prítomnosť v Grónsku a širšom arktickom regióne. V pondelok to povedal dánsky minister obrany Jeppe Bruus po minulotýždňovej bezpečnostnej dohode so Spojenými štátmi.

NATO tento rok spustilo misiu Arctic Sentry, ktorej cieľom je posilniť vojenské cvičenia a hliadkovanie v Arktíde. Dánsko by podľa Bruusa chcelo, aby misia pokračovala aj po nasledujúcich rokoch a postupne získala trvalý charakter.

„Zatiaľ sme pomerne optimistickí, že zvýšená vojenská prítomnosť v Grónsku, ale aj v Arktíde, bude pokračovať,“ povedal Bruus v rozhovore pre Reuters v Bruseli.

Bezpečnostná dohoda, ktorú minulý týždeň podpísali americký prezident Donald Trump a predstavitelia Dánska a Grónska, počíta s tým, že Spojené štáty vybudujú na poloautonómnom dánskom území ďalšie dve základne. Zároveň predpokladá väčšiu úlohu NATO v regióne.

Bruus zdôraznil, že rastúci význam Arktídy súvisí aj s klimatickými zmenami a otváraním nových námorných trás. „Rastúci záujem o Arktídu aj zo strany Ruska a Číny si vyžaduje väčšiu prítomnosť NATO na ďalekom severe,“ dodal.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Po zadržaní pri základni v Anglicku preverujú iránsku aj ruskú stopu

Britská polícia v pondelok vypočúvala piatich mužov zadržaných pre podozrenie z trestných činov súvisiacich s výbušninami a terorizmom neďaleko leteckej základne RAF Fairford na západe Anglicka. Polícia zasiahla po upozornení na tri veľké biele dodávky smerujúce k základni. Miestna farmárka uviedla, že predtým videla skupinu maskovaných mužov utekať do polí.

Americký prezident Donald Trump povedal, že podozriví chceli spôsobiť „veľké škody“. Britskí vyšetrovatelia motív nezverejnili, podľa zdroja oboznámeného s vyšetrovaním však považujú za najpravdepodobnejší motív spojený s Iránom. Preverujú aj možnú ruskú sabotážnu operáciu či islamistické sprisahanie.

Britská vláda povolila USA využívať Fairford na útoky proti iránskym raketovým pozíciám, z ktorých napádali lode v Hormuzskom prielive. Iránske Revolučné gardy v júli varovali, že základne využívané na takéto útoky budú legitímnym cieľom.

Polícia vytvorila okolo základne 400-metrovú bezpečnostnú zónu a evakuovala obyvateľov 85 domov. Bezpečnostné opatrenia sprísnili aj na ďalších amerických základniach v Británii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ukrajina doručila dronmi potraviny a lieky do okupovaných Olešiek

Ukrajinská armáda pomocou ťažkých dronov doručila potraviny a lieky do Ruskom okupovaného mesta Olešky v Chersonskej oblasti. Podľa oblastného guvernéra Oleksandra Prokudina drony dopravili približne štyri tony potravín a zdravotníckych potrieb súčasne na sto miest v meste.

Olešky ležia na frontovej línii pri rieke Dneper, ktorá oddeľuje ruské a ukrajinské sily, a pod ruskou okupáciou sú od roku 2022. Ukrajinskí predstavitelia upozorňujú na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu.

Prokudin tvrdí, že v meste zostáva takmer dvetisíc ľudí vrátane približne 50 detí bez potravín, elektriny a vody. Ruské sily podľa neho obyvateľom bránia v odchode.

Monitorovacia misia OSN uviedla, že obyvatelia už mesiace čelia nedostatku potravín a veľmi obmedzenému prístupu k základným potrebám. Ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec povedal, že Rusko nesúhlasilo s návrhmi na evakuáciu civilistov.

Kremeľ minulý týždeň priznal vážne problémy so zásobovaním Olešiek potravinami a liekmi, tvrdí však, že ruská armáda pracuje na ich riešení.

(reuters, max)

Minúta  |  

Takáč presadzuje v Bruseli pomoc farmárom pre sucho

Slovensko na pondelňajšom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli podporilo iniciatívu na poskytnutie urgentnej pomoci európskym farmárom postihnutým tohtoročným extrémne suchým počasím.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) po rokovaniach informoval, že členské štáty naliehavo žiadajú Európsku komisiu o dofinancovanie v súčasnosti prázdneho rezervného fondu pre agrosektor.

Takáč upozornil, že kým dlhodobé systémové stratégie sú potrebné, poľnohospodári potrebujú finančnú podporu ihneď. Poukázal najmä na kritickú situáciu v živočíšnej výrobe, kde pre sucho chýbajú krmivá, čo spôsobuje ich niekoľkonásobné zdražovanie v celom stredoeurópskom regióne.

Slovenská vláda síce vyčlenila na odškodnenie vlastné prostriedky v tohtoročnom rozpočte, no podľa agroministra nemôže ležať celá záťaž len na národných rozpočtoch z dôvodu rozdielnej ekonomickej stability krajín.

Popri požiadavke na európske zdroje zdôraznil potrebu centrálneho riešenia poistenia proti suchu, keďže komerčné poisťovne sprísňujú podmienky. Slovensko na zasadnutí zároveň opätovne presadzovalo povinné stropovanie priamych platieb v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky, zníženie byrokracie a posilnenie potravinovej i hnojivovej sebestačnosti EÚ, pričom ocenil plánované rozširovanie výroby podniku Duslo Šaľa.

(tasr, max)

Minúta  |  

Litva chce obmedziť Rusom a Bielorusom nákup nehnuteľností

Litovské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry Delfi predložilo nový návrh zákona o reštriktívnych opatreniach v súvislosti s agresiou voči Ukrajine, ktorý sprísňuje podmienky pre občanov Ruska a Bieloruska.

Podľa návrhu by osoby z týchto dvoch krajín s povolením na trvalý pobyt v Litve, ako aj s nimi spojené právnické osoby nemohli nadobúdať nehnuteľnosti v blízkosti vojenských výcvikových stredísk a iných objektov národnej bezpečnosti.

Obmedzenia sa doteraz vzťahovali najmä na ruských občanov bez trvalého pobytu. Jedinou výnimkou z tohto zákazu by zostal majetok získaný dedením. Rezort zahraničia zdôvodňuje krok snahou eliminovať riziká spojené so spravodajskými aktivitami, sledovaním pohybov vojsk či s organizovaním provokácií.

Okrem majetkových obmedzení návrh zavádza aj reguláciu verejných aktivít v oblastiach vzdelávania, vedy, kultúry, športu a zábavy. Zákaz účasti by sa vzťahoval na fyzické a právnické osoby podporujúce vojenskú agresiu alebo represie.

Občania Ruska a Bieloruska, ktorí spĺňajú zákonné podmienky, by sa na takýchto podujatiach mohli zúčastňovať výhradne v neutrálnom postavení bez reprezentácie svojich domovských štátov. Cieľom týchto opatrení je zamedziť zneužívaniu kultúrnych a vedeckých podujatí na šírenie propagandy a zvýšiť odolnosť spoločnosti voči hybridným a informačným hrozbám.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.