Trump používa Taiwan ako rokovací žetón proti Pekingu

Trump opísal plán predaja zbraní ako zdroj vplyvu voči Číne. Po svojom májovom samite so Si Ťin-pchingom v Pekingu priznal, že o dohode diskutoval s čínskym lídrom. „Úprimne povedané, je to pre nás veľmi dobrý rokovací tromf,“ povedal vtedy.

Trump odvtedy odkladá schválenie balíka rakiet, protidronových zbraní a systémov protivzdušnej obrany. Jeho administratíva zároveň utlmila verejné zmienky o Taiwane: úradníci vrátane ministra obrany Petea Hegsetha sa v prejavoch nápadne vyhýbajú spomínaniu Taiwanu.

Pre Peking je už samotná Trumpova ochota odložiť predaj zbraní výhrou. Vo Washingtone by Si mohol naznačiť možné dôsledky v prípade, že Trump predaj schváli, vrátane ďalších obmedzení vývozu čínskych vzácnych zemín. Mohol by predstaviť aj scenár, že by sa nezúčastnil na decembrovom samite skupiny G20 v Miami, ktorému bude predsedať Trump.

Americký líder by zase mohol chcieť, aby Čína zvýšila tlak na Irán s cieľom opätovného otvorenia Hormuzského prielivu, kľúčovej vodnej trasy na globálne dodávky ropy a plynu, ktorú Teherán od začiatku vojny vo februári efektívne blokuje.

„Myslím si, že v Pekingu sme boli svedkami úvodného ťahu v rámci sofistikovanej hry, ktorej cieľom je prinútiť Trumpovu administratívu, aby obmedzila podporu Taiwanu,“ povedal pre Times výskumný pracovník Rady pre zahraničné vzťahy (CFR) David Sacks, ktorý sa zaoberá vzťahmi USA s Taiwanom a Čínou. „Si Ťin-pching využije svoje stretnutia s Trumpom vo Washingtone na to, aby pokračoval v realizácii tejto stratégie,“ poznamenal. [Medzi analytikom a Trumpovým AI poradcom Davidom Sacksom je len zhoda mien, pozn. red.]

Kde sa v rebríčku Trumpových hodnôt nachádza Taiwan

Oneskorené predaje zbraní predstavujú pre taiwanského prezidenta Laj Čching-teho politický problém. Ten totiž presadzoval zvýšenie vojenských výdavkov a nákupy amerických zbraní, čiastočne aj s cieľom vyhovieť požiadavkám Trumpovej administratívy, aby americkí spojenci viac investovali do svojej obrany. Trumpovo zdržiavanie by mohlo Lajovi sťažiť obhajobu jeho programu.

Niektorí experti uvádzajú, že dlhšie zdržania by mohli spomaliť dosahovanie vojenských cieľov ostrova čiastočne tým, že by Taiwan posunuli ďalej v poradí na objednávky vzácneho vojenského vybavenia.

„V konečnom dôsledku ide o hru Číňanov, ktorí sa snažia tento proces čo najviac predĺžiť, a to s myšlienkou, že ak Čína dokáže dosiahnuť zisky rýchlejšie, než Taiwan získa potrebné kapacity, rovnováha sa bude naďalej nakláňať v prospech Pekingu,“ povedal bývalý riaditeľ pre Čínu v Rade Bieleho domu pre národnú bezpečnosť a vedúci výskumník v Brookings Institution Ryan Hass.

Niektorí experti uviedli, že očakávajú, že Trump bude naďalej odkladať schválenie akéhokoľvek predaja zbraní pre Taiwan aspoň do konca tohto roka. Iní uviedli, že zelená pre niektoré zbrane by mohla prísť skôr. Republikáni i demokrati v Kongrese pravdepodobne po samite zvýšia tlak na administratívu, aby schválila navrhovaný predaj zbraní, podotkol Sacks.

Otázka zbraní poukázala na ťažkosti, s ktorými sa Taiwan borí pri snahe udržať si Trumpovu priazeň. Taiwan nemá s USA formálne diplomatické vzťahy a experti sa zhodujú, že Trumpov vysoko osobný voľnomyšlienkársky štýl sťažuje ostrovnému štátu pochopenie a ovplyvňovanie rozhodovacieho procesu v USA.

„Vzhľadom na to, že táto administratíva funguje striktne vertikálne, myslím si, že to bráni Taiwancom v tom, aby si vytvorili dostatočne dobrý prehľad o tom, čo sa deje, a aby mohli tento vývoj formovať a ovplyvňovať,“ povedala pre Times Laura Rosenbergerová, bývalá úradníčka Bidenovej administratívy, ktorá dohliadala na politiku USA voči Číne a Taiwanu.

Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump schválil predaj zbraní pre Taiwan v hodnote približne 18 miliárd dolárov a jastrabí členovia jeho vlády sa zameriavali na Peking ako na dlhodobú hrozbu. V druhom funkčnom období však Trump kládol dôraz na pragmatické vzťahy s Čínou a do veľkej miery ustúpil od obchodnej vojny po tom, ako Peking obmedzil vývoz vzácnych zemín, ktoré sú kľúčové pre smartfóny a pokročilé technológie.

Taiwan sa snažil udržať si vplyv budovaním vzťahov s Trumpovým najbližším okruhom, hlavne najímaním lobistov a organizovaním návštev ostrova pre prominentných stúpencov prezidenta.

Niektorým taiwanským predstaviteľom, ktorí cestovali do Spojených štátov, však predstavitelia Trumpovej administratívy nariadili, aby obmedzili svoje návštevy výskumných skupín vo Washingtone, pripomenul Hass.

„Všetko toto len svedčí o jasnej preferencii prezidenta Trumpa zabezpečiť, aby sa Taiwan nestal prekážkou jeho ambícií vo vzťahu k Číne,“ povedal.

Vojenské a obchodné vzťahy stále fungujú

Bezpečnostné vzťahy Taiwanu so Spojenými štátmi však naďalej zostávajú pevné. Úradníci aj experti zhodne tvrdia, že pracovné vzťahy medzi vládnymi rezortmi zostali stabilné a v niektorých prípadoch sa dokonca prehĺbili.

Počas každoročných taiwanských vojenských cvičení Han Kuang, ktoré sa konali v auguste, boli americkí poradcovia viditeľnejší ako v minulých rokoch. Na nedávnej tlačovej konferencii taiwanský minister obrany Wellington Koo zdržanlivo hovoril o rastúcom počte „amerických učiteľov angličtiny“, čo je eufemizmus pre amerických vojenských poradcov, ktorých prítomnosť dráždi Peking.

„Naši priatelia v americkej vláde chápu, aký dôležitý je pre obranu Taiwanu pokračujúci predaj zbraní,“ vysvetlil v rozhovore námestník ministra zahraničných vecí Taiwanu zodpovedný za vzťahy so Spojenými štátmi Čchen Ming-čchi.

Význam Taiwanu ako amerického obchodného partnera tiež prudko vzrástol. Podľa amerických údajov tento rok predbehol Čínu a stal sa tretím najväčším zdrojom dovozu do USA hneď po Mexiku a Kanade. Väčšinu tohto dovozu tvoria polovodiče a iné high-tech zariadenia, ktoré podporujú rozmach umelej inteligencie v Spojených štátoch. Taiwanskí predstavitelia dúfajú, že tento rast napokon pomôže upevniť americkú podporu.

„Sme asi najlepšie spolupracujúcim partnerom na celom svete, pokiaľ ide o clá a investície v Spojených štátoch,“ poznamenal Čchen.

Trump sa často sťažuje na dominantné postavenie Taiwanu vo výrobe pokročilých polovodičov a opakuje svoje dlhodobo zastávané a všeobecne vyvrátené obvinenie, že ostrov ukradol know-how v oblasti výroby čipov zo Spojených štátov. „Ukradli nám ich a preniesli na Taiwan,“ vyhlásil minulý mesiac v rozhlasovom rozhovore.

Odstránenie Taiwanu z pozície hlavného zdroja pokročilých čipov je však podľa odborníkov nepravdepodobné, aj keď spoločnosť Taiwan Semiconductor Manufacturing Company (TSMC), hlavný svetový výrobca čipov, rozširuje výrobu v Spojených štátoch. Firma pritom oznámila, že na svoje závody v Arizone vynaloží 265 miliárd dolárov. Hustá sieť dodávateľov a technických odborníkov na Taiwane však naďalej zostáva ťažko napodobiteľná.

„Vytvorenie štrukturálnej vzájomnej závislosti s naším najdôležitejším spojencom poskytuje maximálnu záruku našej národnej bezpečnosti,“ povedal Jeremy Chih-Cheng Chang, riaditeľ oddelenia štúdií ekonomickej bezpečnosti vo Výskumnom inštitúte pre demokraciu, spoločnosť a nové technológie v Tchaj-peji, ktorý je financovaný taiwanskou vládou.

„Prezidenti prichádzajú a odchádzajú, ale Silicon Valley a Wall Street zostávajú nemenné,“ uzavrel.

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Spoluautorka Amy Chang Chien. Vychádza so súhlasom redakcie.