Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po 23 rokoch sa americkí vojaci stiahli z Iraku

Americké ozbrojené sily sa v stredu definitívne stiahli zo svojich posledných základní v Iraku, čím ukončili 23-ročnú vojenskú prítomnosť, spustenú inváziou v roku 2003. Odchod, ktorý v roku 2024 dohodol prezident Joe Biden a zrealizovala administratíva Donalda Trumpa, vyvolal vážne obavy zo vzniku bezpečnostného vákua.

Teherán a jeho spojenci označujú tento krok za triumf svojej „osi odporu“. Analytici varujú, že neprítomnosť západných síl ešte viac posilní šíitské milície podporované Iránom, ktoré sa pokúsia upevniť svoj vplyv v štátnych inštitúciách a rozšíriť politickú moc v krajine.

Okrem narastajúceho vplyvu Iránu varujú irackí aj kurdskí bezpečnostní predstavitelia pred rizikom opätovného vzostupu teroristickej skupiny Islamský štát. I keď bol jej kalifát porazený, v krajine stále funguje sieť spiacich buniek.

Irackým silám po odchode koalície budú chýbať kľúčové americké spravodajské informácie, letecký prieskum a protivzdušná obrana, čo vytvára zraniteľnosť najmä voči hrozbe armádnych či improvizovaných dronov. Počas viac ako dvoch desaťročí konfliktu zahynulo v Iraku viac ako 4 500 amerických vojakov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dôveryhodnosť politikov: Uhrík druhý, Gröhling predbehol Šimečku

Najdôveryhodnejším slovenským politikom zostáva prezident Peter Pellegrini, ktorému vyjadrilo dôveru 41 percent opýtaných. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka, ktorý sa uskutočnil v dňoch od 1. do 7. septembra na vzorke 1 012 respondentov.

Na druhom a treťom mieste sa so zhodným ziskom 29 percent umiestnili predseda hnutia Republika Milan Uhrík a šéf opozičnej SaS Branislav Gröhling. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a premiér Robert Fico (Smer) dosiahli zhodne 28-percentnú dôveryhodnosť.

Prvú polovicu rebríčka uzatvárajú lídri s rovnakým výsledkom 26 percent, a to predseda KDH Milan Majerský a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Nasledujú predseda mimoparlamentnej strany Demokrati Jaroslav Naď (20 percent), šéf SNS Andrej Danko (20 percent) a predseda hnutia Sme rodina a Sulíkovci Boris Kollár (19 percent). Na konci rebríčka dôveryhodnosti sa umiestnil predseda Maďarskej aliancie László Gubík, ktorému vyjadrilo dôveru desať percent respondentov.

(max)

Minúta  |  

Odchod Guterresa zatieňujú predchodcovia i globálne konflikty

Generálny tajomník OSN António Guterres sa vo svojom rozlúčkovom prejave pred Valným zhromaždením ohradil voči opovrhnutia hodnej krutosti aktuálnych vojen a porušovaniu medzinárodného práva. Pri jeho odchode z funkcie na konci roka vyvoláva jeho desaťročné pôsobenie rozporuplné hodnotenia, informuje Conversation.

Aj keď čelil extrémnej geopolitickej situácii so 65 aktívnymi konfliktami na svete a nástupu umelej inteligencie, v porovnaní s predchodcami ako Dag Hammarskjöld, Kofi Annan či Pan Ki-mun zanecháva menej výraznú stopu.

Medzi jeho svetlé momenty patria podľa citovaného portálu sprostredkovanie Čiernomorskej obilnej iniciatívy v roku 2022, presadzovanie rodovej rovnosti vo vedení OSN a aktívna klimatická diplomacia.

Negatíva jeho mandátu však výrazne prevládajú. Guterres musel zaviesť ochromujúce rozpočtové škrty, posilnené výpadkom štyroch miliárd dolárov zo strany USA. Jeho reformný proces „OSN80“ priniesol prepúšťanie a zníženie humanitárneho financovania.

Najväčšou kritikou zostáva jeho zlyhanie pri ukončovaní konfliktov na Ukrajine, v Gaze, Sudáne či Mjanmarsku. Napriek skúsenostiam z čela úradu pre utečencov nedokázal zabrániť zdvojnásobeniu počtu vysídlených osôb na 118 miliónov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Útoky na Kyjev zabili dieťa a zranili stovku ľudí

Ruské letecké útoky v stredu skoro ráno zasiahli ukrajinské hlavné mesto Kyjev a okolitý región, pričom pripravili o život troch ľudí vrátane jedného dieťaťa a ďalších približne 100 osôb zranili. Podľa informácií kyjevskej mestskej vojenskej správy a starostu Vitalija Klička zahynuli priamo v hlavnom meste dve osoby a štyri utrpeli zranenia.

Útoky spôsobili aj rozsiahle požiare, ktoré zasiahli a poškodili súkromné rodinné domy, obchodné priestory a skladové objekty.

Kyjevský regionálny guvernér Tymur Tkačenko spresnil, že kombinovaný útok rakiet a dronov v širšom regióne usmrtil dieťa, zranil tri ďalšie osoby a spôsobil vážne škody na civilnej infraštruktúre, domoch a vozidlách.

V reakcii na intenzívne bombardovanie vyslali susedné štáty Poľsko a Rumunsko, členovia Európskej únie a NATO, svoje vojenské lietadlá na ochranu vlastných vzdušných priestorov. Paralelne s tým ukrajinské drony zasiahli ruskú Samarskú oblasť vzdialenú 1 100 kilometrov od Moskvy, kde poškodili domy.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA a NATO čaká veľké cvičenie s využitím ukrajinských skúseností

Spojené štáty a Severoatlantická aliancia pripravujú rozsiahle cvičenie Avenger Triad, ktoré od 6. do 15. októbra preverí spoločné velenie a koordináciu spojeneckých armád v pásme od severného Nórska až po Čierne more. Na podujatí organizovanom veliteľstvom armády USA pre Európu a Afriku sa zúčastní približne dvetisíc vojakov z viacerých členských krajín.

Cvičenie je kľúčovou súčasťou iniciatívy EFDI zameranej na posilnenie kolektívnej obrany na východnom krídle Aliancie, čo v utorok na základni vo Wiesbadene potvrdil nemecký generálmajor Björn F. Schulz.

Namiesto tradičných terénnych manévrov sa cvičenie zameria na pokročilé simulácie a využitie umelej inteligencie. Cieľom je zefektívniť cezhraničnú súčinnosť ozbrojených síl v prípade potenciálneho útoku. Západní spojenci pritom priamo vychádzajú z bojových skúseností Ukrajiny, predovšetkým v oblasti rýchlej integrácie bezpilotných systémov.

V rámci siete EFDI prepoja prieskumné drony, pozemné senzory, radary a zbraňové systémy do jedného digitálneho celku, čo umožní zdieľanie dát v reálnom čase a počas niekoľkých sekúnd naprieč celou Alianciou.

(tasr, max)

Minúta  |  

Čína hrozí Únii odvetou za protidumpingové nástroje

Čínske ministerstvo obchodu varovalo Európsku úniu, že Peking pristúpi k rozhodnej reakcii na ochranu svojho priemyslu, ak Brusel zavedie nové obmedzenia zamerané proti čínskym spoločnostiam a produktom. Reakcia čínskej strany prichádza po správach o spoločnej iniciatíve Nemecka a Francúzska, ktoré dokončujú návrh vyzývajúci Európsku komisiu na urýchlené vytvorenie legislatívneho nástroja proti nečestným obchodným praktikám.

Tento mechanizmus sa inšpiruje americkým zákonom o obchode a jeho cieľom je zamedziť priamemu vstupu neférovo dotovaných čínskych výrobkov na európsky trh.

Ministerstvo v Pekingu označilo pripravované opatrenie za prejav jednostranného protekcionizmu, ktorý vážne ohrozuje stabilitu vzájomného obchodu a narúša dôveru počas bilaterálnych konzultácií. Podľa správ štátnych médií Global Times má Čína k dispozícii široký súbor politických a právnych nástrojov.

V prípade presadenia európskych obmedzení môžu spustiť napríklad antidiskriminačné vyšetrovania, preverovanie bezpečnosti dodávateľských reťazcov či cielené previerky zamerané na vplyv zahraničných dotácií.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.