Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Danko po odvolaní Tarabu: Koaličnú zmluvu sme hrubo neporušili my

Líder koaličnej SNS Andrej Danko odmieta, že by strana v súvislosti s utorkovým parlamentným hlasovaním o odvolaní ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) porušila koaličnú zmluvu. Tú podľa neho hrubo porušil koaličný partner.

„Smer musí chápať, že SNS vyčerpala všetky možnosti výmeny svojho ministra. Neexistuje politická strana, ktorá by rovnako ako my neodvolala ministra, ak stratil dôveru strany,“ poznamenal predseda národniarov.

Poslanci Národnej rady SR v utorok 77 hlasmi odvolali z funkcie podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS). Návrh na odvolanie Tarabu sa podarilo presadiť opozícii spolu s takmer všetkými poslancami klubu SNS.

Koaličný Smer v tejto súvislosti zvolal na stredu predsedníctvo strany, aby rozhodlo o ďalšom postupe. Zvolanie predsedníctva zdôvodňuje konaním SNS.

(tasr, max)

Minúta  |  

Merz reaguje na Lavrova a varuje Rusko pred následkami

Nemecký kancelár Friedrich Merz ostro skritizoval Rusko za jeho prístup k diplomacii po tom, ako sa v New Yorku uskutočnilo prekvapivé stretnutie nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula s jeho ruským partnerom Sergejom Lavrovom. Šlo o prvé osobné rokovanie ministrov oboch krajín od invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Lavrov však po stretnutí rozhovory dehonestoval s tým, že Wadephul len prečítal známe oficiálne stanoviská Berlína a stretnutie označil za zbytočné.

Kancelár Merz podľa Politica reagoval vyhlásením, že Ruská federácia týmto jednoznačne dokázala, že nemá záujem o seriózny dialóg, a zdôraznil, že Nemecko bude naďalej intenzívne podporovať Ukrajinu vo vojenskej, finančnej aj v politickej oblasti.

Minister Wadephul vysvetlil, že sa o stretnutie sa usiloval s cieľom varovať Moskvu po spozorovaní výbušných dronov na nemeckom letisku a otvoriť otázku obilnej dohody. Merz pritom potvrdil podmienky Berlína na ukončenie konfliktu: zastavenie agresie, účasť Európy na mierových rokovaniach a otvorenie cesty Ukrajiny do Únie.

Zároveň varoval, že Rusko túto vojnu nevyhrá a zaplatí za ňu vysokú ekonomickú cenu.

(max)

Minúta  |  

Po útoku žiaka v Staškove preveruje inšpekcia postup polície

Úrad inšpekčnej služby začal z úradnej povinnosti preverovať postup a konanie policajtov po tom, ako Základná škola v Staškove v okrese Čadca podala vo štvrtok 24. septembra 2026 trestné oznámenie. Preverovanie potvrdila hovorkyňa inšpekcie Andrea Dobiášová s tým, že oznámenie priamo súvisí s tragickým incidentom, ktorý sa stal na škole v utorok.

Na škole zaútočil nožom 13-ročný žiak ôsmeho ročníka. Útok si vyžiadal život 61-ročnej učiteľky, pričom jedna žiačka zostáva v kritickom stave. Do nemocnice previezli aj 44-ročnú pedagogičku s bodným poranením hrudníka, ktorá je momentálne v stabilizovanom stave a mimo ohrozenia života.

Polícia podozrivého mladíka na mieste zadržala a celý prípad prevzal Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, ktorý vo veci vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vojna v Iráne už stála Úniu sto miliárd na dovoz energií

Členské štáty Európskej únie minuli od vypuknutia vojny v Iráne dodatočných 100 miliárd eur na dovoz energií, pričom nezískali žiadne dodatočné objemy ropy ani plynu. Vyhlásil to európsky komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen na neformálnom stretnutí ministrov energetiky v Dubline. Informuje Balkan Green Energy News.

Hlavnou príčinou dramatického nárastu cien bolo uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý za normálnych okolností prúdi pätina svetovej produkcie ropy. Výpadok spôsobil, že ceny palív na európskych čerpacích staniciach vzrástli takmer o 50 percent, pričom cena ropy Brent vzrástla z predvojnových 70 dolárov až k hranici 110 dolárov za barel.

Jørgensen zdôraznil, že obrovské dodatočné výdavky jasne ukazujú neudržateľnosť energetickej závislosti Únie od zahraničných dodávateľov. Pripomenul, že aj keď sa podarilo znížiť závislosť od Ruska, globálne cenové výkyvy naďalej priamo poškodzujú európske domácnosti aj priemyselnú konkurencieschopnosť.

Jediným trvalým riešením je podľa neho nahradenie drahých a znečisťujúcich fosílnych palív domácimi obnoviteľnými zdrojmi. Európska únia v tejto súvislosti už začiatkom roka predložila akčný plán elektrifikácie a v súčasnosti rokuje o posilnení energetických sietí.

(max)

Minúta  |  

Po 23 rokoch sa americkí vojaci stiahli z Iraku

Americké ozbrojené sily sa v stredu definitívne stiahli zo svojich posledných základní v Iraku, čím ukončili 23-ročnú vojenskú prítomnosť, spustenú inváziou v roku 2003. Odchod, ktorý v roku 2024 dohodol prezident Joe Biden a zrealizovala administratíva Donalda Trumpa, vyvolal vážne obavy zo vzniku bezpečnostného vákua.

Teherán a jeho spojenci označujú tento krok za triumf svojej „osi odporu“. Analytici varujú, že neprítomnosť západných síl ešte viac posilní šíitské milície podporované Iránom, ktoré sa pokúsia upevniť svoj vplyv v štátnych inštitúciách a rozšíriť politickú moc v krajine.

Okrem narastajúceho vplyvu Iránu varujú irackí aj kurdskí bezpečnostní predstavitelia pred rizikom opätovného vzostupu teroristickej skupiny Islamský štát. I keď bol jej kalifát porazený, v krajine stále funguje sieť spiacich buniek.

Irackým silám po odchode koalície budú chýbať kľúčové americké spravodajské informácie, letecký prieskum a protivzdušná obrana, čo vytvára zraniteľnosť najmä voči hrozbe armádnych či improvizovaných dronov. Počas viac ako dvoch desaťročí konfliktu zahynulo v Iraku viac ako 4 500 amerických vojakov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Dôveryhodnosť politikov: Uhrík druhý, Gröhling predbehol Šimečku

Najdôveryhodnejším slovenským politikom zostáva prezident Peter Pellegrini, ktorému vyjadrilo dôveru 41 percent opýtaných. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka, ktorý sa uskutočnil v dňoch od 1. do 7. septembra na vzorke 1 012 respondentov.

Na druhom a treťom mieste sa so zhodným ziskom 29 percent umiestnili predseda hnutia Republika Milan Uhrík a šéf opozičnej SaS Branislav Gröhling. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka a premiér Robert Fico (Smer) dosiahli zhodne 28-percentnú dôveryhodnosť.

Prvú polovicu rebríčka uzatvárajú lídri s rovnakým výsledkom 26 percent, a to predseda KDH Milan Majerský a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas).

Nasledujú predseda mimoparlamentnej strany Demokrati Jaroslav Naď (20 percent), šéf SNS Andrej Danko (20 percent) a predseda hnutia Sme rodina a Sulíkovci Boris Kollár (19 percent). Na konci rebríčka dôveryhodnosti sa umiestnil predseda Maďarskej aliancie László Gubík, ktorému vyjadrilo dôveru desať percent respondentov.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.