Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok: Predčasné voľby by pomohli len nepripravenej opozícii

Predseda strany Hlas a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok reagoval na aktuálnu politickú situáciu a pred výjazdovým rokovaním vlády vyhlásil, že eventuálne predčasné parlamentné voľby by v súčasnosti pomohli výhradne opozícii, ktorú považuje za úplne nepripravenú na vládnutie.

Vyjadril hlboké poľutovanie nad udalosťami v Národnej rade SR, pričom skritizoval správanie niektorých poslancov a zdôraznil, že parlament sa v krízových momentoch nezachoval dostatočne ľudsky.

„V prvom rade mali v utorok prerokovať zákon, ktorý rieši aktuálne problémy a mohli súvisieť aj s tragédiou v Staškove, a teda deradikalizáciu mladých ľudí. To, že to nepochopil Šimečka, mi je jasné. Ale že aj kolegovia z vládnej koalície museli v prvom rade riešiť mocenské boje, je pre mňa nepochopiteľné,“ okomentoval.

Na margo poslanca z klubu Hlasu Petra Slyška, ktorý bližšie spolupracuje s dnes už odvolaným ministrom životného prostredia Tomášom Tarabom (nominant SNS), Šutaj Eštok poznamenal, že ho Slyško ubezpečil o podpore vládnej koalície, ako aj o podpore štátneho rozpočtu v parlamente.

(max)

Minúta  |  

USA vstupujú do sporu o X. Brusel žiada od Muska 120 miliónov eur

Spojené štáty požiadali o vstup do dvoch súdnych konaní, v ktorých spoločnosti X a Elon Musk napádajú pokutu 120 miliónov eur uloženú Európskou komisiou. Washington podporuje ich snahu o zrušenie rozhodnutia a namieta proti tomu, aby Brusel rozširoval zodpovednosť aj na americké firmy, ktoré platformu v EÚ neprevádzkujú.

Komisia potrestala X v decembri 2025 za tri porušenia zákona o digitálnych službách. Išlo o zavádzajúce používanie modrej značky pri „overených“ účtoch, nedostatky v archíve reklám a obmedzovanie prístupu výskumníkov k verejným údajom.

Jadrom sporu je však aj osobná zodpovednosť Elona Muska. Komisia považuje X a jej materské spoločnosti za jednu hospodársku jednotku, ktorú Musk v konečnom dôsledku kontroluje.

USA varujú, že potvrdenie takéhoto výkladu by mohlo mať širšie dôsledky pre americké technologické spoločnosti pôsobiace na európskom trhu. O žiadosti Washingtonu aj žalobách ešte rozhodne Všeobecný súd EÚ.

(justice)

Minúta  |  

Danko po odvolaní Tarabu: Koaličnú zmluvu sme hrubo neporušili my

Líder koaličnej SNS Andrej Danko odmieta, že by strana v súvislosti s utorkovým parlamentným hlasovaním o odvolaní ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) porušila koaličnú zmluvu. Tú podľa neho hrubo porušil koaličný partner.

„Smer musí chápať, že SNS vyčerpala všetky možnosti výmeny svojho ministra. Neexistuje politická strana, ktorá by rovnako ako my neodvolala ministra, ak stratil dôveru strany,“ poznamenal predseda národniarov.

Poslanci Národnej rady SR v utorok 77 hlasmi odvolali z funkcie podpredsedu vlády a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS). Návrh na odvolanie Tarabu sa podarilo presadiť opozícii spolu s takmer všetkými poslancami klubu SNS.

Koaličný Smer v tejto súvislosti zvolal na stredu predsedníctvo strany, aby rozhodlo o ďalšom postupe. Zvolanie predsedníctva zdôvodňuje konaním SNS.

(tasr, max)

Minúta  |  

Merz reaguje na Lavrova a varuje Rusko pred následkami

Nemecký kancelár Friedrich Merz ostro skritizoval Rusko za jeho prístup k diplomacii po tom, ako sa v New Yorku uskutočnilo prekvapivé stretnutie nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula s jeho ruským partnerom Sergejom Lavrovom. Šlo o prvé osobné rokovanie ministrov oboch krajín od invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Lavrov však po stretnutí rozhovory dehonestoval s tým, že Wadephul len prečítal známe oficiálne stanoviská Berlína a stretnutie označil za zbytočné.

Kancelár Merz podľa Politica reagoval vyhlásením, že Ruská federácia týmto jednoznačne dokázala, že nemá záujem o seriózny dialóg, a zdôraznil, že Nemecko bude naďalej intenzívne podporovať Ukrajinu vo vojenskej, finančnej aj v politickej oblasti.

Minister Wadephul vysvetlil, že sa o stretnutie sa usiloval s cieľom varovať Moskvu po spozorovaní výbušných dronov na nemeckom letisku a otvoriť otázku obilnej dohody. Merz pritom potvrdil podmienky Berlína na ukončenie konfliktu: zastavenie agresie, účasť Európy na mierových rokovaniach a otvorenie cesty Ukrajiny do Únie.

Zároveň varoval, že Rusko túto vojnu nevyhrá a zaplatí za ňu vysokú ekonomickú cenu.

(max)

Minúta  |  

Po útoku žiaka v Staškove preveruje inšpekcia postup polície

Úrad inšpekčnej služby začal z úradnej povinnosti preverovať postup a konanie policajtov po tom, ako Základná škola v Staškove v okrese Čadca podala vo štvrtok 24. septembra 2026 trestné oznámenie. Preverovanie potvrdila hovorkyňa inšpekcie Andrea Dobiášová s tým, že oznámenie priamo súvisí s tragickým incidentom, ktorý sa stal na škole v utorok.

Na škole zaútočil nožom 13-ročný žiak ôsmeho ročníka. Útok si vyžiadal život 61-ročnej učiteľky, pričom jedna žiačka zostáva v kritickom stave. Do nemocnice previezli aj 44-ročnú pedagogičku s bodným poranením hrudníka, ktorá je momentálne v stabilizovanom stave a mimo ohrozenia života.

Polícia podozrivého mladíka na mieste zadržala a celý prípad prevzal Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, ktorý vo veci vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vojna v Iráne už stála Úniu sto miliárd na dovoz energií

Členské štáty Európskej únie minuli od vypuknutia vojny v Iráne dodatočných 100 miliárd eur na dovoz energií, pričom nezískali žiadne dodatočné objemy ropy ani plynu. Vyhlásil to európsky komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen na neformálnom stretnutí ministrov energetiky v Dubline. Informuje Balkan Green Energy News.

Hlavnou príčinou dramatického nárastu cien bolo uzavretie Hormuzského prielivu, cez ktorý za normálnych okolností prúdi pätina svetovej produkcie ropy. Výpadok spôsobil, že ceny palív na európskych čerpacích staniciach vzrástli takmer o 50 percent, pričom cena ropy Brent vzrástla z predvojnových 70 dolárov až k hranici 110 dolárov za barel.

Jørgensen zdôraznil, že obrovské dodatočné výdavky jasne ukazujú neudržateľnosť energetickej závislosti Únie od zahraničných dodávateľov. Pripomenul, že aj keď sa podarilo znížiť závislosť od Ruska, globálne cenové výkyvy naďalej priamo poškodzujú európske domácnosti aj priemyselnú konkurencieschopnosť.

Jediným trvalým riešením je podľa neho nahradenie drahých a znečisťujúcich fosílnych palív domácimi obnoviteľnými zdrojmi. Európska únia v tejto súvislosti už začiatkom roka predložila akčný plán elektrifikácie a v súčasnosti rokuje o posilnení energetických sietí.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.