Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Paríž ukončí migračnú dohodu „jeden dnu, jeden von“ s Londýnom

Pilotná migračná dohoda medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom z júla 2025, známa ako „jeden dnu, jeden von“, sa k 1. októbru definitívne končí. Aj keď britský premiér Andy Burnham pri stretnutí s prezidentom Emmanuelom Macronom naliehal na jej predĺženie, francúzske ministerstvo vnútra potvrdilo diskusie o podmienkach jej odstúpenia, píše Le Monde.

Výmenný mechanizmus mal odrádzať od nelegálnych prechodov Lamanšským prielivom na malých člnoch tým, že Londýn poslal nelegálnych migrantov späť do Francúzska výmenou za prijatie iných žiadateľov o azyl legálnou cestou. Program však nepriniesol očakávané výsledky.

Francúzsky minister vnútra Laurent Nuñez aj britská ministerka Shabana Mahmoodová priznali vysoké náklady a nízku efektivitu. Návrat jedného migranta stál Britániu v priemere 56-tisíc libier, pričom z približne 1 400 vrátených osôb sa desiatky opätovne pokúsili o prechod na člnoch.

Dohoda navyše čelila súdnym žalobám zo strany 15 mimovládnych organizácií.

Ukončenie dohody síce uzatvára jedinú legálnu imigračnú cestu do Spojeného kráľovstva zavedenú po brexite, no britská labouristická vláda čelí pre nepoľavujúce vylodenia na anglickom pobreží varovnému tlaku zo strany opozičných a pravicových strán.

(max)

Minúta  |  

Spustiť štvrtý blok Mochoviec by mali už o pár dní

Štvrtý blok Atómovej elektrárne Mochovce sa už čoskoro plnohodnotne zapojí do slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy. Slovenská elektrizačná prenosová sústava predpokladá prifázovanie nového jadrového bloku k sieti v prvej polovici októbra.

Informoval o tom vrchný riaditeľ Slovenského elektroenergetického dispečingu Marián Širanec, ktorý spresnil, že k pripojeniu dôjde bezprostredne po tom, ako reaktor na základe povolenia Úradu jadrového dozoru dosiahne 20 percent svojho nominálneho výkonu.

Samotnému prifázovaniu štvrtého bloku predchádzali mesiace náročných technických a administratívnych príprav. Slovenská elektrizačná prenosová sústava musela prepracovať kompletnú prevádzkovú dokumentáciu, upraviť výpočtové aj obchodné softvérové systémy a realizovať zásadné technické úpravy priamo v kľúčovej elektrickej stanici Veľký Ďur.

Ako doplnil výkonný riaditeľ elektroenergetického dispečingu Stanislav Prieložný, v rozvodni vykonali rekonštrukciu, vymenili prístrojové transformátory prúdu či natlakovali vypínače.

Investície do prenosovej infraštruktúry v tejto lokalite budú pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, pričom je v pláne implementácia špeciálnych snímačov na zvýšenie prenosovej schopnosti vedení podľa aktuálnych klimatických podmienok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kremeľ varuje NATO pred útokmi na rozhodovacie centrá

Rusko prostredníctvom neoficiálneho diplomatického dokumentu adresovaného Severoatlantickej aliancii varovalo, že je pripravené použiť celý svoj vojenský arzenál vrátane jadrových zbraní, ak sa NATO pokúsi izolovať alebo odrezať Kaliningradskú oblasť od zvyšku krajiny.

Moskva v texte obvinila Alianciu z bezohľadného postupu vyvolávajúceho vysoké riziko priameho ozbrojeného konfliktu a naznačila možnosť úderov na rozhodovacie centrá v členských štátoch NATO hneď od začiatku prípadnej eskalácie.

Paralelne s tým ruské veľvyslanectvá v európskych krajinách obvinili Západ z provokácií vojenskými cvičeniami v blízkosti Kaliningradu. Kremeľ naďalej odmieta obvinenia, že plánuje útok na krajiny NATO či vedenie hybridnej vojny.

Hovorkyňa NATO Allison Hartová potvrdila doručenie dokumentu a podotkla, že Aliancia odoslala rozhodnú odpoveď. Zdôraznila, že NATO je výlučne obranné zoskupenie, jeho cvičenia nepredstavujú žiadnu hrozbu pre ruské územie a ostrá jadrová rétorika Moskvy je úplne neadekvátna.

Predstavitelia európskych rezortov obrany a diplomati NATO označili ruské vyhrážky za najvážnejšie od obdobia studenej vojny, pričom zhodne potvrdili, že zastrašovanie neovplyvní odhodlanie Aliancie pokračovať v podporovaní Ukrajiny.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zľava na cestovné vyjde štát na takmer trinásť miliónov eur

Vláda v stredu schválila uvoľnenie dotácie v celkovej výške takmer 12,85 milióna eur pre vyššie územné celky a krajské mestá. Získané finančné prostriedky poslúžia na kompenzáciu 50-percentného zníženia ceny cestovného pre plne platiacich cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave a v mestskej hromadnej doprave.

Zľava bude platiť na obdobie 30 dní od 12. októbra. Opatrenie sa nevzťahuje na skupiny cestujúcich, ktoré už v súčasnosti využívajú iné zľavy, a pri časových lístkoch platí výhradne na mesačné lístky zakúpené najneskôr do 15 dní od začiatku platnosti opatrenia.

Spomedzi samosprávnych krajov získa najvyššiu finančnú dotáciu Banskobystrický kraj (1,08 milióna eur), za ktorým nasledujú Žilinský a Košický kraj, zatiaľ čo najmenej prostriedkov pripadne Bratislavskému kraju (609-tisíc eur).

Medzi krajskými mestami dostane najväčší podiel hlavné mesto Bratislava (3,5 milióna eur), nasledované Košicami a Banskou Bystricou. Podľa ministerstva dopravy je hlavným cieľom tohto kroku zmierniť následky vysokých cien palív na rozpočty domácností, podporiť mobilitu obyvateľov a prilákať ľudí do verejnej dopravy.

V prípade pretrvávania nepriaznivej situácie vláda nevylučuje ani prípadné predĺženie tohto opatrenia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Budapešť znížila trest nebinárnej aktivistke za útoky na pravicu

Maďarský odvolací súd v stredu znížil trest odňatia slobody pre nemeckú štátnu príslušníčku Maju T. z ôsmich na sedem rokov za účasť na fyzických útokoch proti podozrivým sympatizantom pravice v Budapešti v roku 2023. Obžalovaná bola súčasťou skupiny antifašistických aktivistov, ktorí vycestovali do Maďarska s cieľom konfrontovať pravicové zhromaždenie.

Súd odôvodnil zníženie trestu prehodnotením právnej kvalifikácie, pričom dospel k záveru, že obžalovaná v jednom z dvoch bodov obžaloby vystupovala len ako spolupáchateľka a nekonala v rámci organizovanej zločineckej skupiny.

Prípad si získal značnú medzinárodnú pozornosť po tom, ako nemecký ústavný súd vo februári minulého roka označil vydanie Maje T., ktorá sa identifikuje ako nebinárna osoba, do Maďarska za nezákonné a za porušenie Charty základných práv EÚ. Obžalovaná obvinenia označila za politicky motivované.

Prvou obvinenou v procese bola talianska učiteľka Ilaria Salisová, ktorá bola v júni 2024 prepustená z domáceho väzenia po tom, ako bola zvolená za poslankyňu Európskeho parlamentu. Prokurátori pre ňu požadovali 11-ročný trest. Salisová a jej rodina tvrdili, že je nevinná.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zákon o ochrane pred radikalizáciou prejde v skrátenom konaní

Vláda na stredajšom výjazdovom rokovaní v Uhrovci schválila skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu. Ministerstvo školstva odôvodnilo zrýchlený proces v Národnej rade SR mimoriadnymi okolnosťami a zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou na školách, pričom poukázalo na utorkový tragický útok na základnej škole v Staškove.

Podľa rezortu nejde o ojedinelý incident, ale o súčasť série závažných násilných činov páchaných mládežou. Legislatívny návrh už prešiel riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním aj schválením vládou v auguste, takže skrátenie sa týka výhradne parlamentných lehôt.

Hlavným cieľom zákona je vytvorenie komplexného a koordinovaného systému na ochranu detí, ktorý umožní včasnú identifikáciu varovných signálov v ich správaní. Doteraz jednotlivé subjekty – ako školy, rodina, sociálna kuratela, zdravotníci či polícia – vyhodnocovali rizikové správanie izolovane.

Nový mechanizmus zavedie jednotný postup pre odborné posúdenie miery rizika a koordinovanú reakciu prostredníctvom plánu ochrany dieťaťa. Opatrenie sa vzťahuje na prevenciu ideologického aj všeobecného násilia a jeho odkladanie by podľa predkladateľov zvyšovalo riziko, že nebezpečné signály zostanú bez povšimnutia.

Časť legislatívy týkajúcu sa online prostredia notifikovali aj Európskej komisii.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.