Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislavské letisko pripravilo plán rozšírenia kapacity

Letisko M. R. Štefánika by malo tento rok do konca októbra dosiahnuť hranicu štyroch miliónov cestujúcich. Generálny riaditeľ Dušan Novota odhadol, že v septembri vybaví približne 500-tisíc cestujúcich a za prvých deväť mesiacov celkovo 3,7 milióna. Za celý rok očakáva 4,5 milióna pasažierov, čím sa letisko priblíži ku kapacite päť miliónov osôb.

Plán ďalšieho rozvoja je už pripravený. Vedenie ho najskôr predstaví ministrovi dopravy a následne vláde. Počíta so zvýšením prevádzkovej kapacity prostredníctvom prístavieb a rozvoja existujúcich objektov, pri čo najmenších zásahoch do vybudovanej infraštruktúry. Konkrétny rozsah zvýšenia kapacity má určiť štúdia, zatiaľ ide o návrh smerovania.

Premiér Robert Fico (Smer) začiatkom júla požiadal letisko a ministerstvo dopravy o stratégiu rozvoja vzhľadom na hospodársky rast a zvyšujúci sa počet cestujúcich. Za nevyhnutné označil najmä rozšírenie terminálu.

Predbežné náklady na rozšírenie letiska alebo výstavbu nového terminálu vrátane potrebných stojísk pre lietadlá sa odhadujú na 50 miliónov eur. Investíciu by letisko malo financovať úverom. Vláda by ju podľa premiéra mohla vyhlásiť za strategickú, čo by urýchlilo procesy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Macron a Sánchez privítali možný návrat Británie do EÚ

Francúzsky prezident Emmanuel Macron a španielsky premiér Pedro Sánchez v stredu privítali možnosť návratu Spojeného kráľovstva do Európskej únie. Zhodli sa tiež, že Európa musí posilniť obchodnú ochranu pred čínskou konkurenciou.

Britský premiér Andy Burnham možnosť návratu do EÚ načrtol v rozhovore. Macron ju označil za „výbornú správu“ a „dobré rozhodnutie“. Sánchez vyhlásil, že Britániu by prijali s otvorenou náručou.

Po prvej Macronovej štátnej návšteve Španielska označil Sánchez obe krajiny za lídrov odporu proti nepriateľom kontinentu a európskeho modelu. Budúci rok ich čakajú voľby, v ktorých očakávajú výrazné zisky pravice.

Pred októbrovými rokovaniami o európskom rozpočte žiadali väčšiu flexibilitu pri hľadaní dodatočných zdrojov. Sánchez vyzval Brusel na viac empatie voči vládam reagujúcim na obavy občanov.

Obe krajiny sa obávajú, že tlak veľkých čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ, ako sú Nemecko a Holandsko, na zníženie dostupných prostriedkov o niekoľko stoviek miliárd eur prehĺbi nerovnosť a obmedzí peniaze pre poľnohospodárov.

Od čínskych investorov požadujú záväzky na prenos technológií v kľúčových odvetviach vrátane automobilového priemyslu. Španielske snahy prilákať ich vyvolali u niektorých zainteresovaných strán obavy z nedostatočných záruk. Macron zdôraznil potrebu chrániť podniky pred nekalou konkurenciou a postupovať jednotne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Španielski vojaci čelia obvineniam z mučenia migrantov v Ceute

Ministerstvo obrany v Madride nariadilo interné vyšetrovanie po správe Amnesty International o údajnom zlom zaobchádzaní s migrantmi v Ceute. Dokument postúpilo aj prokuratúre a príslušnému súdu, aby objasnili prípadnú individuálnu zodpovednosť.

Organizácia obvinila príslušníkov ozbrojených síl z mučenia a ďalšieho krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Koncom júla prekročilo hranicu z Maroka viac ako 72-tisíc migrantov. Väčšina sa neskôr vrátila, najmenej 10-tisíc však zostáva v tejto španielskej enkláve na severe Afriky, čo zaťažuje miestne zdroje a zvyšuje napätie.

Riaditeľ španielskej Amnesty International Esteban Beltrán povedal agentúre Reuters, že zdokumentovali 22 prípadov mučenia a zneužívania. Vojaci podľa neho počas nočných operácií prenasledovali, bili a ponižovali migrantov vrátane žien a detí bez sprievodu.

Preskúmané fotografie a videá podľa organizácie zodpovedajú tvrdeniam o neprimeranom použití sily. Zachytávajú príslušníkov so zakrytými tvárami, ktorí migrantov udierajú a striekajú im do tváre dráždivé látky predtým, ako ich vytlačia za hranicu.

Beltrán vyšetrovanie privítal, podľa neho však malo prísť skôr. Žiada dôkladné preverenie a dočasné postavenie zapojených vojakov mimo služby. Organizácia tiež vyzvala na lepšiu humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí v Ceute naďalej prespávajú vonku.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Opozícia vyčíta koalícii marenie kontroly SIS

Zasadnutie parlamentného výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby v stredu už druhýkrát odložili. Podľa Gábora Grendela (Slovensko – Za ľudí) pôvodný termín z minulého týždňa odložili na stredu, no niekoľko minút pred rokovaním oznámili ďalší presun na budúci týždeň, tentoraz na základe rozhodnutia riaditeľa služby.

Opoziční členovia popri riadnom zasadnutí žiadali aj mimoriadne rokovanie o aktuálnych otázkach. Koalícii vyčítajú marenie parlamentnej kontroly tajnej služby. Problém vidia v tom, že výbor nevedie zástupca opozície.

Mária Kolíková (SaS) sa chcela pýtať na zmarený podpaľačský útok na výrobný závod na východnom Slovensku, hrozby zo strany ruskej tajnej služby a kroky bezpečnostných zložiek. Zdôraznila, že parlament je nadradený tajnej službe a jej riaditeľ Pavol Gašpar mal na zasadnutie prísť. Pripomenula aj svoje odvolanie z čela výboru, hoci tento post má podľa nej štandardne patriť opozícii.

Zuzana Števulová (PS) chcela otvoriť otázky súvisiace s pôsobením ruskej rozviedky, otázky bezpečnosti na školách a informácií od podávateľov podnetov.

Poslanci sa tiež plánovali pýtať, čo služba predloží na zasadnutí Bezpečnostnej rady naplánovanom na budúci týždeň. Gašpar má podľa nej pocit, že sa nemusí zodpovedať ani kontrolnému výboru.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rumunský parlament odmietol Murešanovu vládu

Europoslanec Siegfried Murešan nezískal parlamentnú podporu pre svoj kabinet. Z potrebných 233 hlasov získal iba 182. Podľa analytikov pokračujúca politická kríza posilňuje krajnú pravicu.

Výsledok zvyšuje pravdepodobnosť predčasných volieb. Prezident Nicušor Dan však varoval, že hlasovanie krízu nevyrieši. Od májového pádu proeurópskej koaličnej vlády poveril zostavením kabinetu troch kandidátov, no neuspel ani jeden z nich.

Murešan pred poslancami vyhlásil, že sa rozhoduje medzi krajinou, ktorá napreduje, a tou, ktorá stagnuje, teda medzi reformami a zachovaním súčasného stavu.

Sociálnodemokratická strana, najsilnejšia parlamentná sila so 129 kreslami, ho odmietla podporiť a žiada premiérsky post pre seba. Z koalície odišla pre úsporné opatrenia liberálneho premiéra Ilieho Bolojana a spolu s pravicou ho odvolala.

Podporu odmietla aj Aliancia za jednotu Rumunov. Jej líder George Simion označil navrhovaný kabinet za „bábkovú vládu“. Druhá najsilnejšia strana vedie v dvoch nedávnych prieskumoch s podporou takmer 40 a 36 percent.

Dan obvinil politické strany, že sa viac zaujímajú o voľby než o národný záujem.

(bgnes, bak)

Minúta  |  

Wia Slovakia vytvorí v Martine 255 nových pracovných miest

Spoločnosť Wia Slovakia zo skupiny Hyundai Wia v stredu spustila sériovú výrobu v Martine a počas nasledujúcich troch rokov vytvorí 255 pracovných miest. Do roku 2035 plánuje pridať ďalších 200 pracovných miest a celkovo zamestnávať 600 ľudí.

Podľa ministerky hospodárstva Denisy Sakovej (Hlas) firma rozšíri kapacitu závodu do roku 2030. Vláda jej schválila investičnú pomoc 8,9 milióna eur vo forme úľavy na dani z príjmu. Do konca roka 2029 plánuje podnik investovať 26,77 milióna eur do priemyselnej výroby a ďalších 4,6 milióna eur do technologického centra.

Závod sídli v areáli bývalej firmy Ecco Slovakia, ktorá vlani prepustila 643 ľudí. Minister práce Erik Tomáš (Hlas) pripomenul, že na úradoch práce je stále evidovaných 46 z nich. Približne 40 percent zo súčasných 115 zamestnancov Wia Slovakia predtým pracovalo v Eccu.

Podnik postupne presúva výrobu z Dolného Hričova, kde pôsobil od roku 2023. Dve zo štyroch liniek už premiestnil, zvyšné podľa manažéra ľudských zdrojov Norberta Nagya presťahuje počas najbližších dvoch mesiacov.

V Martine bude vyrábať hnacie hriadele pre elektromobily a moduly na chladenie batérií, trakčných elektromotorov a ďalších elektrických komponentov. Neskôr má pribudnúť výroba systémov vykurovania, vetrania a chladenia vozidiel.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.