Preskočiť na obsah
  |  

Fico navštívil envirorezort, ktorý dočasne riadi

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) navštívil vo štvrtok ráno ministerstvo životného prostredia, ktoré je od stredy poverený riadiť. Médiám vyjadrenie napriek pôvodnému avízu neposkytol.

Prezident Peter Pellegrini v stredu odvolal z funkcie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS). Urobil tak po tom, ako mu deň predtým vyslovil nedôveru parlament. Vyslovenie nedôvery Tarabovi sa podarilo presadiť opozícii s SNS. Otvorený spor medzi národniarmi a ich nominantom trval niekoľko mesiacov.

Spor sa snažil urovnať aj premiér. Na základe požiadavky SNS napokon podal v polovici septembra návrh na odvolanie Tarabu prezidentovi. Následne ho vzal späť, čo odôvodnil vývojom situácie a rizikom pre zachovanie parlamentnej väčšiny a riadne fungovanie vlády. SNS tento krok označila za porušenie koaličnej zmluvy.

V stredu v tejto súvislosti zasadalo predsedníctvo Smeru. Po ňom vo svojom vyhlásení uviedlo, že je pripravené v spolupráci s koaličnou SNS doriešiť personálne obsadenie postu šéfa envirorezortu.

Pellegrini od premiéra zatiaľ nedostal návrh na vymenovanie nového ministra. Nominantom je súčasný štátny tajomník envirorezortu Filip Kuffa. Hlava štátu ešte koncom augusta vyhlásila, že ak má dôjsť k výmene, musí ísť o kvalitnejšiu nomináciu.

(tasr, max)

  |  

Axios: Musk sa vráti do okruhu poradcov Bieleho domu

Minister obrany USA Pete Hegseth potvrdil nový vizionársky projekt Pentagónu s názvom „Projekt Meridian“, ktorý má za úlohu preskúmať a zadefinovať budúcnosť vojenských konfliktov a zbraňových systémov pre nadchádzajúce generácie. Vedením tejto iniciatívy poveril podľa Axiosu aj riaditeľa SpaceX Elona Muska.

Okrem neho sa budú na projekte podieľať i zakladateľ obrannej technologickej spoločnosti Anduril Industries Palmer Luckey a bývalý predseda Snemovne reprezentantov Newt Gingrich.

Pre Muska ide o prvú oficiálnu poradnú úlohu pre Trumpovu administratívu od minuloročného verejného sporu s prezidentom a odchodu z Úradu pre efektivitu vlády.

Výber lídrov má silné prepojenie na obranný priemysel, keďže SpaceX zabezpečuje pre USA strategické raketové štarty a Anduril dodáva kľúčové autonómne a obranné systémy. Vedenie projektu Meridian absolvovalo svoje úvodné stretnutie v stredu.

(max)

  |  

Ropné tankery v Hormuze zasiahli neznáme projektily

Tri ropné tankery plaviace sa pod libérijskou vlajkou v utorok pri prechode strategickým Hormuzským prielivom zasiahli neznáme projektily. O incidente informovala v stredu večer námorná spravodajská služba Marisks.

Posádky všetkých troch plavidiel sa cez nebezpečný úžinový priestor pohybovali s vypnutými transpondérmi automatického identifikačného systému v snahe utajiť svoju polohu a vyhnúť sa odhaleniu, čo však útoku nezabránilo.

Podľa údajov analytickej spoločnosti Kpler ide o tanker na prepravu nafty Al Ruwais, veľký ropný tanker Mersin Prosperity a plavidlo typu Aframax s názvom Sinbad. Tankery Al Ruwais a Mersin Prosperity v druhej polovici septembra uskutočňovali prekládky ropy a ropných produktov z lode na loď pri ománskom prístave Sohar, pričom Mersin Prosperity prekladal dva milióny barelov irackej ropy.

Tanker Sinbad predtým naložil rafinované produkty v saudskoarabskom prístave Džubajl. Spoločnosť ADNOC Logistics & Services, ktorá spravuje dve zo zasiahnutých plavidiel, sa k udalosti odmietla vyjadriť a manažér tretieho tankera na výzvy nereagoval.

(reuters, max)

  |  

USA tvoria Bergenskú skupinu bez niektorých členov NATO

Trumpova administratíva vylúčila niekoľko kľúčových spojencov zo špeciálneho stretnutia NATO v Poľsku, ktoré sa má uskutočniť budúci mesiac. Pracovná skupina zameraná na budúcnosť Aliancie, vedená šéfom politiky ministerstva obrany Elbridgom Colbym, nepozvala mocnosti ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko či pobaltské štáty. Informuje Politico.

Vylúčené krajiny, ktoré dlhodobo investujú vysoké prostriedky do obrany, vyjadrujú frustráciu a spochybňujú kritériá výberu. Obávajú sa, že Biely dom uprednostňuje vybraných členov na základe svojho „zoznamu nezbedných a milých“, čím riskuje nebezpečné rozštiepenie NATO v čase zvýšenej ruskej agresie.

Washington, naopak, na rokovania takzvanej „Bergenskej skupiny“ pozval predstaviteľov Nórska, Švédska, Fínska, Poľska, Nemecka a Holandska, pričom sa uvažuje aj o prizvaní Dánska z dôvodu dohôd o Grónsku.

Predstavitelia USA aj pozvaných štátov tvrdenia o narúšaní Aliancie odmietajú a stretnutie označujú za transformatívny motor pre celú stranu. Kritika zo strany Donalda Trumpa a ministra obrana Peta Hegsetha však naďalej mieri na krajiny, ktoré nesplnili vysoké finančné požiadavky alebo nepodporili prioritné politické ciele USA, čo diplomatický zbor Európy vníma ako existenčnú hrozbu pre jednotu celého paktu.

(max)

  |  

AI agenti sa pokúsili preniknúť do vládnych systémov Kanady

Výskumná spoločnosť Transluce zameraná na umelú inteligenciu oznámila, že AI agenti sa v máji a júni neúspešne pokúsili o neoprávnený prístup a prienik do Kanadskej knižnice a archívov. Taktika útokov vykazovala vzorce zhodné s predchádzajúcimi aktivitami prisudzovanými modelom spoločnosti OpenAI, aj keď výskumníci autorstvo nepripísali firme so stopercentnou istotou.

Kanadské centrum pre kybernetickú bezpečnosť potvrdilo, že pri incidentoch zatiaľ nemá žiadne dôkazy o narušení či kompromitácii vládnych systémov. Spoločnosť OpenAI poznamenala, že zistenia preveruje.

Incident opäť zvýšil obavy svetových vlád z rýchleho vývoja nezávislých AI agentov, ktorí predstavujú nové bezpečnostné riziká. Správa prichádza len krátko po tom, ako Austrália zaznamenala historicky prvý známy prípad hekerského útoku AI agenta na vládny portál zdravotných údajov, za ktorý sa OpenAI v utorok oficiálne ospravedlnila.

Bezpečnostné zložky aj popredné technologické firmy preto čoraz intenzívnejšie vyzývajú na sprísnenie dohľadu nad touto pokročilou technológiou.

(reuters, max)

  |  

Vysoký poplatok za víza špecialistov zablokoval i súd v Kalifornii

Americký federálny sudca v Oaklande zablokoval zavedenie bezprecedentného poplatku vo výške 100-tisíc dolárov za nové víza typu H-1B, ktoré pre vysokokvalifikovaných zahraničných pracovníkov presadzoval prezident USA Donald Trump. Podľa rozhodnutia úrady nedodržali potrebné legislatívne postupy pri tvorbe pravidiel.

Súd tak vyhovel žalobe koalície odborov, zamestnávateľov a neziskových organizácií. Ide už o druhé súdne zablokovanie tohto opatrenia, keďže v samostatnom spore vedenom 20 štátmi ho už v júni dočasne pozastavil aj federálny sudca v Bostone.

Program H-1B ročne poskytuje 85-tisíc víz pre odborníkov v špecializovaných oblastiach a vo veľkej miere ho využívajú najmä technologické spoločnosti. Zatiaľ čo štandardné poplatky sa doteraz pohybovali medzi dve- až päťtisíc dolármi, Trumpovo nariadenie náklady dramaticky zvýšilo s odôvodnením, že firmy program zneužívajú na nahrádzanie domácich zamestnancov lacnejšou pracovnou silou.

Rezort vnútornej bezpečnosti sa medzitým pokúša presadiť trvalý poplatok vo výške približne 103-tisíc dolárov prostredníctvom štandardného schvaľovacieho procesu.

(reuters, max)