Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Koaličná rada bude v piatok riešiť rozpočet aj Danka

Predseda vlády Robert Fico (Smer) zvolal na piatok o 15.00 zasadnutie koaličnej rady, ktorej hlavnou témou bude návrh štátneho rozpočtu. Súčasťou stretnutia bude aj bilaterálne rokovanie medzi premiérom a predsedom SNS Andrejom Dankom o personálnom obsadení ministerstva životného prostredia.

Štátny tajomník rezortu Filip Kuffa vo štvrtok potvrdil, že je jediným oficiálnym kandidátom SNS na uvoľnené ministerské kreslo.

K personálnej zmene v rezorte dochádza po tom, ako prezident Peter Pellegrini v stredu oficiálne odvolal z funkcie Tomáša Tarabu, ktorému deň predtým parlament vyslovil nedôveru. Odvolanie presadila opozícia v spolupráci s poslancami SNS po niekoľkomesačnom otvorenom spore medzi národniarmi a ich pôvodným nominantom.

Dočasným vedením envirorezortu prezident poveril premiéra.

(tasr, max)

Minúta  |  

Protesty študentov vo Francúzsku si vyžiadali stovky zranených

Francúzsko sužujú masívne študentské protesty, ktoré sa z Paríža a regiónu Île-de-France rozšírili do miest po celej krajine, ako sú Lyon, Bordeaux či Lille. Ako píše Euronews, študenti stredných škôl protestujú proti preťaženým rozvrhom, preplneným triedam, nedostatku pedagogického zboru a neúnosne prehriatym učebniam počas tohtoročných letných horúčav.

Podľa študentských zástupcov ide o obranu základných práv na primerané podmienky na vzdelávanie, pričom odmietajú obvinenia z nepovoleného vandalizmu.

Situácia pred stovkami zablokovaných škôl sa však výrazne vyostrila a zmenila sa na násilné potýčky.

Minister vnútra Laurent Nuñez informoval o zadržaní viac ako 625 osôb a odsúdil násilie, útoky na policajtov i pokusy o podpaľačstvo. Pri stretoch, pri ktorých bezpečnostné zložky použili aj slzotvorný plyn, utrpelo zranenia najmenej 83 policajtov a žandárov a vyše stovky študentov a zamestnancov škôl.

Minister školstva Edouard Geffray vyzval na okamžitý návrat k výučbe, zatiaľ čo prezident Emmanuel Macron obvinil ľavicových politikov zo schvaľovania a z legitimizovania násilia.

(max)

Minúta  |  

Judita Laššáková odstúpila z boja o kreslo župana v Prešove

Poslankyňa Európskeho parlamentu Judita Laššáková sa po vzájomnej dohode s vedením strany Smer rozhodla odstúpiť z volebnej kampane na post predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Oficiálne to oznámila strana na Facebooku.

Predseda Smeru a premiér Robert Fico uviedol, že cieľom tohto kroku je zreálniť nadchádzajúce krajské voľby v prešovskom regióne.

Vo vyhlásení poďakoval europoslankyni za jej rozhodnutie aj za reprezentáciu hodnotovej politiky strany. Zdôraznil, že Laššáková počas svojho niekoľkotýždňového pôsobenia v teréne zanechala v Prešovskom samosprávnom kraji výraznú a pozitívnu stopu.

Europoslankyňa oznámila kandidatúru pred niekoľkými týždňami. Čelila však kritike, že s daným regiónom ako rodáčka z Nových Zámkov nemá žiadne väzby. Sama Laššáková potvrdila, že trvalý pobyt – čo je podmienka kandidatúry v danom kraji – si vybavila len v súvislosti s voľbami.

(max)

Minúta  |  

Trump tlačí na Nemecko a Francúzsko, aby uvoľnili zásoby nafty

Trumpova administratíva stupňuje tlak na Nemecko a Francúzsko a požaduje, aby uvoľnili núdzové zásoby nafty s cieľom zmierniť svetové ceny palív. Ak tak neurobia, Washington podľa troch zdrojov oboznámených s rokovaniami hrozí možným zákazom vývozu nafty zo Spojených štátov.

Americký prezident Donald Trump zvažuje obmedzenie exportu s cieľom znížiť domáce ceny palív pred novembrovými voľbami do Kongresu. Americkí predstavitelia sú podľa Reuters nespokojní najmä s Francúzskom a Nemeckom, ktoré podľa nich úplne nesplnili skoršie záväzky uvoľniť núdzové zásoby ropy a ropných produktov.

Podľa zdroja z jednej z európskych metropol požiadali USA Európsku úniu, aby počas nasledujúcich šiestich mesiacov uvoľnila 120 miliónov barelov nafty.

Európa je čoraz závislejšia od amerických palív po zákaze dovozu z Ruska v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu a po tom, ako americko-izraelská vojna proti Iránu narušila dodávky z Blízkeho východu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Počet českých vojakov na východnom krídle NATO klesne

Český Senát schválil nový návrh zahraničných armádnych misií na najbližšie dva roky, ktoré počítajú so znížením maximálneho počtu českých vojakov vyčlenených na obranu východného krídla NATO zo súčasných dvetisíc na 1 600.

Minister obrany Jaromír Zůna tento krok odôvodnil finančnými úsporami aj skutočnosťou, že predchádzajúce vysoké limity neboli napĺňané, informujú České noviny.

Zdôraznil však, že celkový podiel krajiny na odstrašení narastie vďaka zvýšeniu počtu vojakov vyčlenených priamo do síl rýchleho nasadenia NATO. Predseda výboru pre obranu Pavel Fischer kritizoval nielen samotné zníženie počtov, ale aj chýbajúce označenie Ruska ako agresora v predložených dokumentoch.

Plán naďalej umožňuje prípadné nasadenie českých jednotiek na Slovensku, v Poľsku, Pobaltí, Rumunsku, Bulharsku a po novom aj vo Fínsku.

Významné zmeny nastávajú aj v oblasti výcviku ukrajinských vojakov: kým limit pre výcvik ukrajinských bojovníkov na území Českej republiky klesne z 800 na 100 z dôvodu klesajúceho dopytu, počet inštruktorov zapojených do výcviku mimo Únie sa zvýši zo 40 na 60.

Návrh zároveň počíta so škrtením počtov vojakov v misiách na Balkáne (KFOR a EUFOR Althea) aj na Blízkom východe, pričom celkové náklady na zahraničné operácie vláda odhaduje na viac ako 100 miliónov eur ročne.

(max)

Minúta  |  

Rubio nariadil iránskej delegácii okamžite opustiť územie USA

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio požiadal v pondelok iránsku delegáciu na Valnom zhromaždení OSN, aby okamžite opustila územie Spojených štátov. Výzva podľa Axiosu prišla po tom, ako diplomatické rokovania zamerané na ukončenie vojnového konfliktu narazili na hlbokú nedôveru a uviazli v patovej situácii.

Medzi nežiaducimi osobami, ktorým americká misia doručila príkaz na odchod z New Yorku, bol aj iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí. Iránska delegácia opustila krajinu v utorok v skorých ranných hodinách letom do katarskej Dauhy, pričom zdroje potvrdili, že ich návrat do Teheránu bol plánovaný, no krok USA predstavuje mimoriadne ostrú diplomatickú výčitku.

Sprostredkovateľské úsilie katarských mediátorov zatiaľ neprinieslo zásadný prielom, keďže ani jedna zo sporných strán neprejavila ochotu k ústupkom.

Kým Biely dom ešte v pondelok dopoludnia očakával možný pokrok, neúspech rozhovorov vyhrotil rétoriku. Prezident Donald Trump v stredu reagoval vyhlásením, že USA sa budú musieť rýchlo rozhodnúť medzi uzavretím dohody a použitím vojenskej sily. Zdôraznil, že čas na riešenie sa kráti.

Katarskí diplomati napriek vzniknutej kríze naďalej pokračujú v rokovaniach s obomi stranami o kompromisnom návrhu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.