Preskočiť na obsah
  |  

Gašpar: Parlament funguje normálne a koalícia má stále väčšinu

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer) vo štvrtok zdôraznil, že parlament funguje štandardne, prijíma legislatívu a vládna koalícia bude aj naďalej dokazovať schopnosť vládnuť. Reagoval tým na výzvy opozície na odstúpenie vlády po odvolaní ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.

Gašpar priznal, že v prípade straty podpory poslanca Petra Slyška (Hlas), ktorý má blízko k Tarabovi, bude mať koalícia v parlamente absolútne tesnú väčšinu.

Spolieha sa však na ich deklarovanú ochotu podporiť kľúčové návrhy vrátane štátneho rozpočtu a odmietanie predčasných volieb. „Domnievam sa, že budú hlasovať za všetky zmysluplné zákony,“ skonštatoval.

Otázku personálneho obsadenia enviroministerstva, ktoré podľa koaličnej zmluvy patrí SNS, budú riešiť paralelne s chodom parlamentu. Povereným riadením rezortu je dočasne premiér Robert Fico (Smer), zatiaľ čo národniari presadzujú za nového ministra štátneho tajomníka Filipa Kuffu.

Taraba sa po odvolaní vrátil do parlamentu ako nezaradený poslanec. Gašpar označil presuny hlasovaní o niektorých zákonoch za prirodzený výsledok koaličného dialógu.

(tasr, max)

  |  

Prieskum AKO: PS zostáva prvé, za ním sú Smer a Republika

Voľby by podľa prieskumu preferencií vyhralo v septembri opozičné PS s 18,9 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer so ziskom 17,1 percenta a za ním by bola Republika s 9,7 percenta. Vyplýva to z prieskumu preferencií agentúry AKO pre televíziu Joj 24.

Za prvou trojicou by boli vládna strana Hlas (8,6 percenta), opozičné Hnutie Slovensko a SaS (zhodne po 8,1 percenta) a KDH (6,9 percenta).

Pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti by podľa prieskumu zostali SNS (4,8 percenta), Demokrati (4,4 percenta), Maďarská aliancia (3,3 percenta), Sme rodina (3,2 percenta) a Právo na pravdu (2,7 percenta). Ostatné strany a hnutia mali menej ako jedno percento.

V prepočte na mandáty by PS obsadilo 37 kresiel, Smer 33, Republika 19. Hlas, Hnutie Slovensko a SaS by si pripísali po 16 mandátov a KDH by patrilo v parlamente trinásť miest.

Agentúra AKO zbierala údaje medzi 10. a 21. septembrom 2026. Prieskum vykonala na vzorke dvetisíc respondentov.

(tasr, max)

  |  

Počet úmrtí na vírus prenášaný komármi v Holandsku stúpol

V Holandsku zomreli v uplynulých týždňoch ďalší štyria ľudia na západonílsku horúčku. Národný inštitút pre verejné zdravie a životné prostredie vo štvrtok uviedol, že celkový počet tohtoročných obetí v krajine tým vzrástol na deväť.

Prvú nákazu vírusom západného Nílu získanú priamo v Holandsku po šiestich rokoch zaznamenali v auguste. Celkový počet infekcií odvtedy stúpol na 56. Inštitút však uviedol, že šírenie nákazy už pravdepodobne dosiahlo vrchol, keďže počet nových prípadov v uplynulých týždňoch klesol.

Vírus západného Nílu prenášajú na ľudí najmä komáre. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie môže približne u jedného zo 150 nakazených spôsobiť závažné ochorenie.

WHO upozorňuje, že vyššie teploty poskytujú komárom viac času a väčšie územie na šírenie vírusu v Európe, ktorá tento rok zažila sériu rekordných vĺn horúčav. Počet prípadov západonílskej horúčky vzrástol aj v Grécku a Taliansku.

(reuters, max)

  |  

Obžalobu na čurillovcov odmietli pre závažné procesné chyby

Krajský súd v Bratislave právoplatne potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu o odmietnutí obžaloby na skupinu policajtov známych ako čurillovci. Predsedníčka senátu Denisa Mészárosová vysvetlila, že podstatným dôvodom boli závažné procesné chyby pri posudzovaní námietok zaujatosti a rozhodovaní o nich.

Úkony trestného konania v dôsledku týchto pochybení vykonával vyšetrovateľ, ktorý bol vo veci vylúčený. Krajský súd sa stotožnil s februárovým rozhodnutím Mestského súdu Bratislava I, ktoré označil za vecne správne a zákonné.

Advokát poškodenej Marek Para uviedol, že rozhodnutie rešpektuje. Poukázal zároveň na to, že súd nekonštatoval nedôvodnosť podozrenia voči policajtom. Po odstránení chýb v prípravnom konaní bude podľa neho na prokurátorovi, či obžalobu podá znova.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave podal obžalobu na siedmich policajtov v júli 2024 pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a ďalšie skutky.

(tasr, max)

  |  

SaS žiada Fica riešiť medvede aj ťažbu na Muránskej planine

Opozičná strana Sloboda a Solidarita vyzvala predsedu vlády Roberta Fica (Smer), aby sa po poverení riadením ministerstva životného prostredia venoval reálnym problémom rezortu a neviedol ho iba formálne.

Poslanec Alojz Hlina (SaS) upozornil na nezvládnutý manažment medvedej populácie, chýbajúce vzorky, plánovanú spaľovňu v Bratislave či podozrenia okolo ťažby dreva na Muránskej planine.

Apeloval na premiéra, aby využitím svojej autority priniesol v týchto témach konkrétne riešenia, ktoré jeho predchodca Tomáš Taraba zanechal nedokončené.

Premiér navštívil envirorezort vo štvrtok ráno, vyjadrenie pre médiá však on ani odvolaný minister Taraba neposkytli.

K výmene na čele rezortu došlo po tom, ako parlament vyslovil Tarabovi nedôveru a prezident Peter Pellegrini ho v stredu odvolal. Nominantom SNS na uvoľnené kreslo je štátny tajomník Filip Kuffa. Prezident však zatiaľ oficiálny návrh na vymenovanie nového ministra nedostal, pričom už skôr zdôraznil, že musí ísť o kvalitnejšiu nomináciu.

Po štvrtkovom stretnutí s premiérom však Kuffa spresnil, že ho Fico splnomocní na podpisovanie na ministerstve, a potvrdil, že je jediný kandidát SNS na ministra. Vzhľadom na absolvované rozhovory neopomenul, že by sa ministrom mal stať do dvoch týždňov.

(tasr, max)

  |  

Černák sa priznal k vražde Danišovcov a uzavrel dohodu

Niekdajší bos slovenského podsvetia Mikuláš Černák podľa spravodajského portálu televízie Markíza uzavrel vo štvrtok na súde dohodu o vine a treste za vraždu obávaných bratislavských mafiánskych bosov.

Ide o bratov Vladimíra a Jozefa Danišovcov, známych pod prezývkami Tuti a Papas, ktorí zahynuli pri bombovom atentáte v júli 1995. Černák sa pred súdom k skutku priznal, pričom ho zastupovala jeho snúbenica Monika Křivová.

Dohoda nemení nič na tom, že Černákovi naďalej zostáva v platnosti pôvodný doživotný trest odňatia slobody.

Naďalej sa však môže uchádzať o podmienečné prepustenie. Krajský súd v Trnave nedávno vrátil rozhodovanie o jeho žiadosti prvostupňovému súdu.

(max)