Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lublin obnovil kryt, núdzový východ už smeruje na západ

Poľský Lublin obnovil modernizovaný protiletecký kryt z čias studenej vojny. Symbolickou zmenou je orientácia núdzového východu, ktorý teraz smeruje na západ namiesto východu.

Zariadenie pod sídlom mestského autobusového dopravcu MPK vzniklo v polovici 80. rokov. Podľa inšpektora civilnej ochrany Kamila Rząda poskytne 200 ľuďom útočisko až na 72 hodín s nezávislým prístupom k vzduchu, vode a elektrine.

Poľsko je po viacerých prienikoch ruských rakiet a dronov do svojho vzdušného priestoru vo zvýšenej pohotovosti. Obyvatelia východných regiónov dostávajú výzvy na ukrytie počas útokov na susednú západnú Ukrajinu. Minulý týždeň regionálna televízia prerušila živé vysielanie približne na 20 minút, keď novinári odišli do krytu.

Vláda odhaduje počet krytov na približne dvetisíc s kapacitou 300-tisíc ľudí. Ďalších viac než 86-tisíc miest, napríklad pivnice, podzemné garáže či stanice metra, ponúka nižšiu úroveň ochrany približne 23 miliónom ľudí. Mnohí obyvatelia napriek tomu nevedia, kam by sa v prípade útoku uchýlili.

Premiér Donald Tusk upozornil, že ruské útoky sa približujú k poľskej hranici a krajina musí opakovane vysielať lietadlá. Zdôraznil, že Poľsko sa sústreďuje na zaistenie bezpečnosti svojho územia.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kaliňák víta peniaze na obranu hranice, prioritou sú drony

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) pozitívne hodnotí rozhodnutie Európskej únie vyčleniť 60 miliónov eur na posilnenie obrany východnej hranice. Rezort zaujímajú najmä projekty protidronovej ochrany.

V protivzdušnej obrane Slovensko zvolilo systém Barak, ktorý postupne začleňuje do domácej ochrany aj celkového systému NATO. Jeho časti vrátane radarov a 3D radarov vhodných na odhaľovanie malých cieľov, napríklad dronov, vyskúšajú aj v Poľsku a Rumunsku.

V rámci iniciatívy Eastern Flank Watch bude mať Slovensko podľa Kaliňáka časom záujem aj o získavanie informácií zo satelitného rozvoja.

Ministri obrany členských štátov Únie v pondelok schválili päť cezhraničných obranných projektov na posilnenie pripravenosti 27-členného bloku. Financovať ich bude možné z európskych fondov.

Iniciatívy sa zamerajú na vývoj dronov a protidronových systémov, námornú a podmorskú obranu, vesmír, protivzdušnú obranu a ochranu východného krídla Európy. Patrí medzi ne aj Eastern Flank Watch.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Nafta v Británii prvý raz prelomila hranicu dvoch libier za liter

Priemerná cena nafty na čerpacích staniciach v Spojenom kráľovstve v piatok prvý raz prekročila dve libry za liter (v prepočte približne 2,34 eura). Dosiahla 200,01 pencí, vyplýva z údajov motoristickej organizácie RAC. Ide o ďalší míľnik globálneho zdražovania pohonných látok.

Ceny postupne rastú od pondelka, keď prekonali dovtedajší rekord 199,09 pencí z júna 2022, zaznamenaný krátko po ruskej invázii na Ukrajinu. Simon Williams z britskej motoristickej organizácie RAC upozornil, že zdražovanie „nevykazuje žiadne známky spomaľovania“.

Krajiny Európskej únie v piatok diskutovali o francúzskom návrhu uvoľniť zásoby nafty. Reagovali tak na tlak Spojených štátov, ktoré žiadajú pomoc pri tlmení prudkého rastu cien palív.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron plánuje telefonické rokovanie s lídrami skupiny G7 o opatreniach na svetových trhoch s ropou a rafinovanými produktmi. Tému už prediskutoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Danko objasnil význam nového Dňa štátnej vlajky

Parlament tento týždeň schválil novelu z dielne SNS, ktorá ustanovuje 18. september za Deň štátnej vlajky. Predseda národniarov Andrej Danko zdôraznil, že pôjde o pamätný deň, takže počet štátnych sviatkov ani dní pracovného pokoja sa nezmení. Má každoročne pripomínať význam vlajky a úctu k Slovenskej republike.

„Štátna vlajka nie je iba formálnym symbolom štátu. Je súčasťou našej historickej pamäti a vyjadrením slovenskej štátnosti,“ vyhlásil Danko.

Dátum odkazuje na 18. september 1848, keď slovenský dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice. Obdobie revolučných rokov 1848 a 1849 bolo spojené s národnoemancipačným úsilím, formovaním modernej politickej reprezentácie Slovákov a používaním bielo-modro-červenej symboliky, ktorá tvorí historický základ slovenskej vlajkovej tradície.

Pamätný deň má vytvoriť priestor na dôstojné pripomínanie štátnych symbolov najmä vo vzdelávacom, v kultúrnom a spoločenskom prostredí.

SNS zdôraznila, že jeho zameranie je odlišné od Dňa vzniku Slovenskej národnej rady 19. septembra. Ten pripomína historickú politickú reprezentáciu Slovákov, zatiaľ čo nový deň bude venovaný vlajke a koreňom jej tradície.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Matovič volá opozíciu na spoločné zhromaždenia 17. novembra

Hnutie Slovensko pozýva PS, SaS, KDH a mimoparlamentných Demokratov na spoločné zhromaždenia 17. novembra. Podľa lídra hnutia Igora Matoviča majú opozičné strany vyslať ľuďom signál, že dokážu spolupracovať.

Hnutie už zarezervovalo námestia vo všetkých krajských mestách okrem Bratislavy, konkrétne v Trnave, Trenčíne, Nitre, Banskej Bystrici, Žiline, Prešove a Košiciach. Matovič vyzval zástupcov strán, aby na nich stáli „v jednom rade vedľa seba“ a aspoň počas symbolického Dňa boja za slobodu a demokraciu ukázali jednotu.

Podľa Matoviča chcú ľudia vidieť zjednotenú opozíciu. Ak jej predstavitelia dokážu prekonať vzájomné spory a uprednostniť verejný záujem pred straníckym či osobným, môžu podľa neho ľuďom dať nádej.

Predseda poslaneckého klubu Slovensko – Za ľudí Michal Šipoš pripomenul, že 17. november zostáva štátnym sviatkom, vláda ho však zrušila ako deň pracovného pokoja. Kritizoval, že na tento deň je naplánovaný začiatok ďalšej schôdze parlamentu. Vedenie Národnej rady chce požiadať, aby ju presunulo o deň skôr.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Blanár: Čierna Hora sa dostáva do finálnej fázy vstupu do EÚ

Slovensko podporuje plnohodnotné členstvo v Európskej únii pre štáty západného Balkánu aj Východného partnerstva, ak splnia potrebné podmienky. Po rokovaní ministrov zahraničných vecí Slavkovského formátu v Čiernej Hore to uviedol šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer).

Čierna Hora podľa neho technicky spĺňa parametre predvstupových pravidiel a dostáva sa do záverečnej fázy integračného procesu. Objavujú sa však obštrukcie súvisiace s historickými spormi v regióne. Blanár Podgorici ponúkol slovenské skúsenosti zo záverečnej fázy prístupových rokovaní.

Čiernohorský minister zahraničných vecí Ervin Ibrahimović uviedol, že krajina chce do konca roka uzavrieť všetky prístupové kapitoly. Doteraz uzavrela 18 z 33 a celý proces chce dokončiť v roku 2028.

Ministri Slavkovského formátu označili integráciu západného Balkánu za dôležitú pre bezpečnosť Európy. Rakúska ministerka Beate Meinlová-Reisingerová upozornila, že ak EÚ v regióne nebude dostatočne prítomná, priestor využijú iní aktéri.

Český minister Petr Macinka zase ocenil pokrok Čiernej Hory a vyzval ju, aby si udržala súčasné tempo reforiem.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.