Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rakety do Patriotov by Ukrajine mohlo dodávať aj Japonsko

Japonsko plánuje začať vnútrovládne diskusie o obnovení dodávok a predaja zbraní Ukrajine vrátane nedostatkových rakiet pre protilietadlové komplexy Patriot. Počas návštevy Kyjeva to pre RBC-Ukrajina potvrdil bývalý japonský minister obrany Itsunori Onodera.

Aj keď v Japonsku platia prísne právne aj politické obmedzenia vývozu vojenského materiálu, nová vláda pod vedením premiérky Sanae Takaičiovej má v úmysle začať konzultácie o ďalších krokoch. Týmto krokom Tokio nadväzuje na predchádzajúce rokovania medzi Takaičiovou a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v New Yorku.

Záujem o japonskú pomoc prichádza v kľúčovom momente, keďže Ukrajina potrebuje na nadchádzajúcu zimu minimálne 300 rakiet pre systémy Patriot na ochranu svojej infraštruktúry. Aj keď USA plánujú využiť schválených 400 miliónov dolárov na vojenskú pomoc a Zelenskyj avizoval dohodu o novom balíku munície, dodávky od hlavného spoločníka narážajú na obmedzenia.

(max)

Minúta  |  

Nadpolovica štátov Únie odmieta škrty v poľnohospodárstve

Dovedna sedemnásť členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska, Talianska, Poľska a Španielska v spoločnom liste varovali pred plánovanými škrtmi v poľnohospodárskych dotáciách a regionálnych platbách pre nasledujúci sedemročný rozpočet (2028 – 2034).

Skupina nazývaná Priatelia súdržnosti, ktorú koordinujú Taliansko a Rumunsko, žiada podľa Politica írske predsedníctvo, aby v pripravovanom návrhu zachovalo takmer 900 miliárd eur určených na kohéznu a poľnohospodársku politiku.

Týmto krokom vstupujú do priameho konfrontačného stretu s blokom šiestich krajín pod vedením Nemecka, ktoré presadzuje celoplošné rozpočtové úspory vo výške stoviek miliárd eur v prospech obrannej politiky a konkurencieschopnosti.

Signatári upozorňujú, že krátenie týchto fondov by oslabilo verejnú podporu celého európskeho projektu. Vlády sa usilujú dosiahnuť dohodu o viacročnom finančnom rámci do konca roka, aby predišli komplikáciám pred nadchádzajúcimi národnými voľbami v kľúčových štátoch.

Okrem zachovania dotácií presadzujú aj zavedenie spravodlivých nových vlastných zdrojov Únie, zrušenie rozpočtových zliav pre bohatšie krajiny a odloženie splátok pandemického dlhu.

(max)

Minúta  |  

V Rusku zomrela žena s podozrením na pľúcny mor

Okresnú nemocnicu Šelechov v ruskej Irkutskej oblasti uvalili do karantény po úmrtí pacientky, ktorá pracovala v protimorovom ústave. Podľa neoficiálnych zdrojov podľahla pľúcnej forme moru po tom, ako sa vrátila z pracovnej cesty v Burjatsku, píše Moscow Times.

Lekári ženu pôvodne napojili na pľúcnu ventiláciu s podozrením na ťažký priebeh ochorenia COVID-19, pričom správnu diagnózu stanovenú po hospitalizácii úrady zatiaľ oficiálne nezverejnili. Guvernér oblasti Igor Kobzev potvrdil zavedenie obmedzení z dôvodu podozrenia na obzvlášť nebezpečnú infekciu.

Všetky osoby, ktoré s ňou boli v kontakte, zostávajú pod lekárskym dohľadom s negatívnymi testami.

V Rusku nehlásili prípady moru u ľudí od roku 2017, no aktívne prírodné ohniská pretrvávajú v susednom Mongolsku. Pľúcny mor spôsobený baktériou Yersinia pestis predstavuje najnebezpečnejšiu formu ochorenia, keďže sa na rozdiel od bubonického moru šíri priamo z človeka na človeka dýchacími cestami.

(max)

Minúta  |  

Regulácia hazardu má nahradiť výpadok transakčnej dane

Zrušenie transakčnej dane k 1. januáru 2028, na ktorom sa v piatok dohodla koalícia v rámci schválenia štátneho rozpočtu, si vyžiada nájdenie náhradných finančných zdrojov na vykrytie rozpočtového výpadku. Minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý) priblížil, že aj keď presadzoval jej okamžité zrušenie, dohodnutý termín predstavuje nutný kompromis na zamedzenie náhlemu výpadku príjmov.

Štát sa namiesto znižovania sociálnych štandardov či 13. dôchodkov zameria na zvyšovanie príjmov, najmä prostredníctvom dôslednejšieho boja proti únikom na DPH a novej regulácie hazardu, ktorá má priniesť približne 400 miliónov eur.

Z dlhodobého hľadiska Migaľ nevylučuje ani diskusiu o redukcii počtu ministerstiev a znižovaní prevádzkových výdavkov štátu. V rámci výdavkovej časti rozpočtu obhajoval dofinancovanie miezd v Policajnom zbore aj investície do infraštruktúry, pričom potvrdil financovanie druhej etapy obchvatu Prešova v hodnote takmer 90 miliónov eur.

Štátny rozpočet počítajúci s deficitom 4,94 percenta HDP vznikol bez zvyšovania daní a podľa ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) spĺňa európske pravidlá.

(tasr, max)

Minúta  |  

Japonsko uvalilo nové sankcie na Rusko a jeho tieňovú flotilu

Japonská vláda rozšírila zoznam sankčných opatrení voči Ruskej federácii v reakcii na pokračujúcu agresiu proti Ukrajine. Ako píše web Radia Sloboda, ide o prvý rozsiahly sankčný balík zo strany Tokia za posledný rok.

Nové obmedzenia sa týkajú 33 ruských spoločností, deviatich jednotlivcov prepojených na vojensko-priemyselný komplex a 35 plavidiel takzvanej tieňovej flotily. Sankcie zasiahli aj štyri zahraničné subjekty z Turecka a Spojených arabských emirátov.

Medzi sankcionovanými osobami sú kľúčoví predstavitelia zbrojárskeho koncernu Rostec či riaditelia podnikov VNIIR-Progress, Uralvagonzavod a Voentorg.

Hoci Japonsko sankčné zoznamy opakovane rozširuje, ich rozsah zostáva v porovnaní s opatreniami USA, Veľkej Británie či Európskej únie miernejší. Zavedenie nových sankcií prichádza v období zvýšeného diplomatického napätia medzi oboma krajinami.

Japonské úrady pred predložením balíka ostro odsúdili návštevu ruského prezidenta Vladimira Putina na ostrove Iturup v rámci sporných Južných Kuríl. Putin vzápätí reagoval vyhlásením, že postoj Tokia k Rusku sa zmenil na jednoznačne nepriateľský.

(max)

Minúta  |  

Pripravenosť nemocníc v Európskej únii pokrivkáva

Európske zdravotnícke systémy sa musia urýchlene prispôsobiť zhoršujúcemu sa geopolitickému prostrediu po ruskej invázii na Ukrajinu. Na Európskom zdravotníckom fóre v rakúskom Bad Hofgasteine na to podľa portálu Rapporteur upozornili poprední odborníci.

Prezidentka Európskej federácie nemocníc Henriette Neumeyerová zdôraznila, že vojna zasahuje Európu nielen sprostredkovane cez rastúce náklady na starostlivosť a liečbu zahraničných pacientov, ale vyžaduje aj priamu pripravenosť na krízové scenáre.

„Musíme byť pripravení na národnej úrovni, ako aj v súvislosti s aktivitami Európskej únie,“ skonštatovala a prízvukovala priepastné rozdiely medzi štátmi a medzery v pripravenosti nemocníc aj vo finančne silných krajinách, ako sú Nemecko či Holandsko.

Zástupca Svetovej zdravotníckej organizácie na Ukrajine Jarno Habicht podotkol, že zdravotníctvo sa stalo priamym terčom útokov. Organizácia totiž zaznamenala takmer 3 500 útokov na zdravotnícke zariadenia, nemocnice a sanitky na Ukrajine. Neustále ostreľovanie civilnej infraštruktúry a zrýchľujúce sa ničenie skladov s liekmi od tohtoročného leta navyše prehlbujú humanitárnu krízu.

Experti sa zhodujú, že posilnenie odolnosti európskeho zdravotníctva si vyžiada stabilnejšie dodávateľské reťazce, riešenie nedostatku personálu a intenzívnejšiu medzinárodnú spoluprácu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.