Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezidentom Slovenského Červeného kríža zostáva Köppl

V sobotu sa vo Vysokých Tatrách konal VIII. snem Slovenského Červeného kríža (SČK). Delegáti na ňom okrem zhodnotenia predchádzajúceho štvorročného obdobia znovuzvolili za prezidenta SČK Jozefa Köppla, začína tak druhé funkčné obdobie.

„Uplynulé štyri roky boli poznačené doznievajúcou pandémiou COVID-19 a humanitárnou krízou súvisiacou s vojnou na Ukrajine, ktoré priniesli rozsiahlu humanitárnu reakciu, ale aj rozvoj nových oblastí pomoci a posilnenie pripravenosti organizácie,“ skonštatoval Köppl.

Predchádzajúce obdobie podľa neho tiež ukázalo, že pomoc v kríze sa nezačína až vtedy, keď kríza príde. „Musíme byť pripravení vopred - mať ľudí, ktorí vedia, čo robiť, fungujúce tímy a organizáciu, ktorá dokáže konať rýchlo. Práve na tom chceme stavať aj v ďalšom období,“ vyhlásil.

Napriek najväčšej humanitárnej operácii v novodobej histórii SČK, ktorú predstavovala pomoc ľuďom zasiahnutým vojnou na Ukrajine, si organizácia zachovala v predchádzajúcom období svoje tradičné programy.

„Každoročne vzdelávala tisíce ľudí v prvej pomoci, podporovala bezpríspevkové darcovstvo krvi a poskytovala sociálne služby seniorom, ľuďom so zdravotným znevýhodnením a ľuďom v nepriaznivej sociálnej situácii,“ bilancoval Köppl. „Novinkou tohto roka je mobilná aplikácia prvej pomoci a e-learningové vzdelávanie,“ pripomenul.

Dodal, že sa významne rozvinula aj oblasť duševného zdravia a psychosociálnej podpory, pokračovala tiež medzinárodná spolupráca v rámci Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca.

(lud)

Minúta  |  

The Times: USA pritvrdia v sankciách proti ICC

Spojené štáty pripravujú rozsiahle sankcie proti Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) v Haagu. Nové opatrenia by sa podľa denníka The Times mali týkať nielen samotného súdu, ale aj subjektov, ktoré s ním spolupracujú.

Navrhované obmedzenia by znamenali, že spoločnostiam či dodávateľom obchodujúcim s ICC by hrozilo, že sa sami stanú terčom amerických sankcií. Podporovatelia súdu sa podľa denníka obávajú, že takýto postup by mohol ohroziť jeho ďalšie fungovanie.

The Times citoval európskeho diplomata, ktorý pripravované opatrenia označil za zlú správu pre každého, kto podporuje stíhanie vojnových zločincov.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa už v minulosti zaviedla sankcie proti predstaviteľom ICC. Trump 6. februára 2025 podpísal výkonné nariadenie, ktorým uvalil obmedzenia na predstaviteľov súdu.

Washington obviňuje ICC z neoprávnených krokov voči Spojeným štátom a ich spojencom vrátane Izraela. Spojené štáty nie sú zmluvnou stranou Rímskeho štatútu, na základe ktorého ICC vznikol.

(lud)

Minúta  |  

OpenAI opustil expert na bezpečnosť umelej inteligencie

Z OpenAI odišiel pracovník zameraný na bezpečnosť umelej inteligencie David Robinson. Firmu kritizuje za nedostatočné opatrenia proti rizikám technológie a tvrdí, že vývojári AI by mali k bezpečnosti pristupovať podobne ako prevádzkovatelia jadrových elektrární, píše Bloomberg.

Robinson, ktorý v bezpečnostnom tíme OpenAI viedol prácu v oblasti transparentnosti, v eseji pre The Atlantic uviedol, že firma prosperovala vďaka metóde pokusov a omylov. S rastúcimi schopnosťami AI však podľa neho rastú aj možné následky zlyhaní.

Ako príklad uviedol prípad, keď OpenAI počas testovania nedokázala zabrániť svojmu systému konať neželaným spôsobom. Hoci svojich bývalých kolegov označil za schopných a pracovitých, podľa neho rýchle tempo uvádzania nových produktov neumožňuje potrebnú mieru opatrnosti.

Robinson tvrdí, že firmy vyvíjajúce AI potrebujú viacnásobné bezpečnostné poistky a dôkladné, časovo náročné plánovanie podobne ako jadrové elektrárne, aby ľudská chyba nemohla viesť ku katastrofe.

Jeho odchod prichádza v čase, keď pred možnými katastrofickými rizikami AI varujú aj ďalší pracovníci odvetvia. Šéf Anthropic Dario Amodei nedávno vyzval na spomalenie vývoja najpokročilejších modelov a zapojenie nezávislých hodnotiteľov. Jeho návrh verejne podporil aj šéf OpenAI Sam Altman.

(lud)

Minúta  |  

Zelenskyj avizuje viac útokov na ruské rafinérie

Ukrajina zintenzívni útoky na ruské ropné rafinérie v reakcii na novú taktiku Moskvy, ktorá má podľa prezidenta Volodymyra Zelenského prinútiť ľudí opustiť Kyjev a ďalšie mestá. Zdôraznil, že Ukrajina nebude útočiť na civilistov.

Ukrajinská rozviedka podľa Zelenského získala dokumenty, podľa ktorých Vladimir Putin povolil pred zimou útoky na širší okruh civilnej infraštruktúry vrátane ciest, škôl a nemocníc. Ich cieľom má byť vyvinúť tlak na obyvateľov, aby odišli z miest. Kremeľ sa k tvrdeniam nevyjadril.

Zelenskyj uviedol, že Kyjev bude na ruské útoky proti energetike odpovedať zásahmi proti ruskému energetickému sektoru, predovšetkým rafinériám, ktoré podľa neho financujú vojnu.

Ukrajinský prezident zároveň oznámil, že protiofenzíva s označením Vivaldi získala späť približne 140 štvorcových kilometrov územia v Donbase.

Zelenskyj vyzval Washington, aby nenormalizoval vzťahy s Moskvou pred dosiahnutím mieru. Na prípadné rokovania s Putinom na decembrovom samite G20 v Miami je podľa vlastných slov pripravený.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Bolsonaro dobieha Lulu, prieskum ukazuje tesnejší súboj

Náskok prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu pred senátorom Fláviom Bolsonarom sa pred nedeľným prvým kolom volieb zmenšil. Sobotný prieskum CNT/MDA naznačuje vyrovnanejší súboj aj v prípadnom druhom kole.

Úradujúcu hlavu štátu podporuje 43,1 percenta opýtaných, jeho hlavného vyzývateľa 38 percent. Nasledujú Augusto Cury s 3,2 percenta, Ronaldo Caiado s tromi percentami a Renan Santos s 1,5 percenta.

V prieskume z 15. septembra mal Lula 40,5 percenta a Bolsonaro 30,4 percenta. Cury dosahoval šesť percent, Caiado tri percentá a Santos 2,7 percenta.

Pri započítaní iba predpokladaných platných hlasov má prezident 47,8 percenta oproti súperovým 42,1 percenta. Ak nikto v nedeľu nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, dvaja najúspešnejší kandidáti postúpia do druhého kola 25. októbra.

V ňom by Lula podľa prieskumu získal 47,3 percenta a najstarší syn bývalého prezidenta Jaira Bolsonara 43,1 percenta. V predchádzajúcom prieskume viedol Lula v tomto scenári 47,3 ku 40 percentám.

Agentúra MDA oslovila od 30. septembra do 2. októbra 2 007 ľudí. Štatistická odchýlka predstavuje 2,2 percentuálneho bodu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Portugalsko preveruje využitie základne Lajes Američanmi

Portugalská prokuratúra začala vyšetrovať, či vláda postupovala zákonne, keď počas konfliktu s Iránom povolila Spojeným štátom využívať leteckú základňu Lajes na Azorských ostrovoch. Koná na základe podnetu opozičného Ľavicového bloku.

Dlhodobá dohoda umožňuje Spojeným štátom využívať základňu v čase mieru bez predchádzajúceho súhlasu Lisabonu. Po začatí bojov však musia získať povolenie.

Portugalsko na rozdiel od susedného Španielska povolilo niekoľko tranzitných letov amerických lietadiel cez Lajes. Rozhodnutie kritizovali ľavicové opozičné strany a vyvolalo diskusiu o úlohe krajiny v operáciách súvisiacich s konfliktom s Iránom.

Ľavicový blok požiadal prokuratúru o preverenie prípadu už v apríli. Využívanie základne Spojenými štátmi označil za hrubé porušenie medzinárodného práva.

Minister zahraničných vecí Paulo Rangel naopak tvrdí, že Portugalsko nebolo do konfliktu zapojené a postupovalo v súlade s medzinárodným právom. Povolenie podľa neho vydalo až po uistení Washingtonu, že prípadné operácie budú obranné, nevyhnutné a primerané a budú sa týkať iba vojenských cieľov.

Základňa Lajes je strategickým tranzitným uzlom amerických síl a Spojené štáty ju využívajú na základe bilaterálnej obrannej dohody z roku 1951.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.