Preskočiť na obsah
  |  

Južná Kórea čelí kyberútokom na banky. V hre je aj AI

Juhokórejský prezident I Če-mjong nariadil dôkladné vyšetrovanie série únikov osobných údajov, ktoré zasiahli banky, finančné spoločnosti aj verejné inštitúcie.

Finančný regulátor v nedeľu zvolal mimoriadne rokovanie so zástupcami finančného sektora a vyzval inštitúcie na najvyššiu mieru ostražitosti.

Úrady nevylučujú, že pri útokoch mohla byť použitá umelá inteligencia. Regulátor preto presadzuje prístup „AI proti útokom pomocou AI“.

Kybernetické incidenty nahlásili viaceré veľké banky vrátane Shinhan Bank a KB Kookmin Bank. Podľa agentúry Jonhap boli zasiahnuté aj Hana Bank a Woori Bank. Úrady začali kontroly priamo v napadnutých inštitúciách a vyšetrovanie postupne rozšírili.

Finančné spoločnosti dostali pokyn vykonať komplexné bezpečnostné kontroly, sprísniť prístup k systémom a obmedziť externé pripojenia.

Útoky podľa doterajších zistení mohli plošne vyhľadávať zraniteľnosti vo viacerých spoločnostiach. Opozícia zároveň žiada preveriť prípadné zapojenie Severnej Kórey, pre ktoré zatiaľ neboli predložené dôkazy.

(reuters, est)

  |  

Bosniaci idú k urnám. Rozhodujú aj o ceste do EÚ

Obyvatelia Bosny a Hercegoviny v nedeľu hlasujú vo voľbách, ktoré môžu ovplyvniť smerovanie krajiny do Európskej únie aj súperenie o vplyv medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

Voliči rozhodujú o trojčlennom predsedníctve krajiny, celoštátnom parlamente aj regionálnych zákonodarných zboroch. Hlasovanie sprevádza nespokojnosť so slabou ekonomikou, pomalým približovaním k EÚ a dlhotrvajúcou politickou krízou.

Bosna získala štatút kandidátskej krajiny EÚ v roku 2022 a v roku 2024 dostala súhlas na otvorenie prístupových rokovaní. Tie sa ešte nezačali, keďže krajina nesplnila viaceré požiadavky vrátane reforiem súdnictva a protikorupčnej legislatívy.

Politickú scénu naďalej výrazne ovplyvňujú strany založené na etnickom princípe. V Republike srbskej vedie SNSD Milorada Dodika, ktorý presadzuje úzke vzťahy so Srbskom a Ruskom.

O vplyv v krajine zároveň súperí Moskva s Washingtonom. USA podporujú aj projekt plynovodu za 1,5 miliardy dolárov na dovoz amerického skvapalneného zemného plynu.

(reuters, est)

  |  

Jemenská armáda útočí na bašty húsíov

Jemenské ozbrojené sily lojálne medzinárodne uznávanej vláde v nedeľu nadránom oznámili útoky na húsíov v hlavnom meste Saná a v ich bašte Saada.

Hovorca armády uviedol, že cieľom operácie sú „strategické objekty“. Ďalšie podrobnosti neposkytol.

Televízia Al Masirah ovládaná húsíami predtým informovala o útoku na Saná, ktorý pripísala Saudskej Arábii. Rijád správu bezprostredne nepotvrdil.

Konflikt medzi húsíami podporovanými Iránom a silami lojálnymi vláde podporovanej Saudskou Arábiou sa po prímerí z roku 2022 výrazne utíšil. Boje sa opäť rozhoreli v súvislosti so širším konfliktom medzi Iránom a Spojenými štátmi.

Húsíovia v júli vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a začali útočiť na saudské územie a lodnú dopravu. Zároveň dosiahli výrazné územné zisky pozdĺž jemenského pobrežia Červeného mora. Saudská Arábia reagovala náletmi v Jemene a podporou vládnych síl bojujúcich proti húsíom.

(reuters, est)

  |  

Netanjahu pozval indického kapitána letu FlyDubai do Izraela

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu pozval indického pilota spoločnosti FlyDubai Smita Maččhara a indického premiéra Naréndru Módího, aby počas budúcoročných osláv Dňa nezávislosti Izraela zapálili jednu zo slávnostných faklí.

Netanjahu označil Maččhara počas telefonátu za hrdinu. „Ste skutočným hrdinom statočných národov Indie a Izraela. A ste hrdinom celého sveta,“ povedal pilotovi.

Izraelský premiér však nemôže sám rozhodnúť o tom, kto bude mať túto čestnú úlohu počas tradičného ceremoniálu. Výber ľudí, ktorí zapaľujú fakle, podlieha stanovenému procesu.

Kandidátov vyberá verejný poradný výbor a následne ich musí schváliť príslušný ministerský proces. V posledných Netanjahuových vládach mala túto agendu na starosti ministerka za Likud Miri Regevová.

(toi, est)

  |  

Merz prišiel do Kyjeva, vzal aj šéfov zbrojárskych firiem

Nemecký kancelár Friedrich Merz pricestoval v nedeľu do Kyjeva, kde chce vyjadriť podporu ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému v čase silnejúcich ruských útokov na ukrajinské mestá. Sprevádzajú ho aj šéfovia nemeckých zbrojárskych spoločností.

Varoval pred dôsledkami prípadného úspechu Moskvy vo vojne. „Ak Rusko nebude zastavené, skôr či neskôr sa jeho vojnová mašinéria obráti proti nám,“ povedal.

Oznámil balík opatrení, ktorý zahŕňa uvoľnenie 1 miliardy eur na vojenskú pomoc a 350 miliónov eur na opravy v energetickom sektore.

Očakáva sa tiež, že Merz bude na ukrajinskú vládu naliehať, aby pokročila v reformách požadovaných partnermi z EÚ, vrátane boja proti korupcii.

Nemeckého kancelára sprevádza ministerka pre hospodárske záležitosti Katherina Reiche a hospodárska delegácia vrátane vedúcich pracovníkov spoločností Siemens Energy, Hensoldt, Diehl Defence, Quantum Systems a ďalších firiem.

(reuters, est)

  |  

Trump menoval AI cára. USA chce udržať na čele pretekov

Americký prezident Donald Trump vymenoval riaditeľa národných spravodajských služieb Jaya Claytona za nového koordinátora Bieleho domu pre umelú inteligenciu. Informoval o tom denník Wall Street Journal.

Clayton povedie nový tím, ktorý administratíva označuje ako „Super Intelligence Force“. Do 120 dní má vyhodnotiť riziká a príležitosti spojené s AI a navrhnúť, ako posilniť schopnosť federálnej vlády reagovať na kybernetické útoky, narušenia systémov a ďalšie incidenty.

Podľa Claytona chce Trump zabezpečiť, aby Spojené štáty zostali lídrom vo vývoji pokročilej umelej inteligencie a zároveň chránili záujmy Američanov. „Riziko, že nebudeme prví, je vysoké,“ povedal.

Trump presadzuje skôr miernejšiu reguláciu AI a varuje, že príliš prísne pravidlá by mohli oslabiť USA v technologickom súperení s Čínou.

V pracovnej skupine majú pôsobiť aj viceprezident JD Vance, minister obrany Pete Hegseth, minister financií Scott Bessent či šéfka prezidentskej kancelárie Susie Wiles. Medzi externými poradcami majú byť investor David Sacks a bývalá ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová.

(reuters, est)