Preskočiť na obsah
  |  

Bez opatrení prekročí verejný dlh hranicu 70 percent HDP

Deficit verejných financií Slovenska má v budúcom roku dosiahnuť 4,94 percenta HDP (7,443 miliardy eur), čo predstavuje nárast oproti tohtoročnému očakávanému výsledku 4,37 percenta HDP.

Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktorý predkladá ministerstvo financií na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady a vládneho kabinetu.

Príjmy verejnej správy sú plánované na úrovni 63,343 miliardy eur a výdavky vo výške 70,786 miliardy eur.

Pre postupné zníženie schodku na štyri percentá HDP do roku 2029 budú potrebné dodatočné konsolidačné opatrenia vo výške 0,8 percenta HDP v roku 2028 a 1,4 percenta HDP v roku 2029. Bez nich by deficit narástol až na 5,41 percenta HDP.

Rozpočet zahŕňa aj 250 miliónov eur na kompenzácie cien energií, 100 miliónov eur na vodozádržné opatrenia proti suchu a 482 miliónov eur na sociálne a prorodinné reformy.

Rezort financií varuje, že bez pokračujúceho ozdravovania verejných financií presiahne hrubý dlh na konci rozpočtového horizontu hranicu 70 percent HDP.

(tasr, max)

  |  

Ekonomické nožnice Nemecka: východ stagnuje aj po 36 rokoch

Analýza Nemeckého ekonomického inštitútu, zverejnená pri príležitosti Dňa nemeckej jednoty, ukázala, že hospodárske vyrovnávanie východného a západného Nemecka sa zastavilo.

Päť východných spolkových krajín dosiahlo vlani necelých 79 percent ekonomickej úrovne západu, píše DPA.

Aj keď od roku 1991, keď index dosahoval len 51 percent, zaznamenal východ výrazný posun, v posledných piatich rokoch úroveň neustále kolíše pod hranicou 80 percent.

Hlavnou príčinou stagnácie je výrazný nedostatok výskumu a vývoja v súkromnom sektore, čo je spôsobené absenciou sídiel veľkých nadnárodných korporácií v regióne.

Problém prehlbuje aj nepriaznivý demografický vývoj. Podľa predpovedí inštitútu sa populácia východného Nemecka do roku 2045 zníži bez imigrácie o viac ako pätinu, kvôli čomu bude trh práce plne závislý od kvalifikovaných zahraničných pracovníkov.

(max)

  |  

Nájomných bytov pribúda, tisíce ďalších sú pred schválením

Do systému štátom podporovaného nájomného bývania s regulovaným nájomným by mali na Slovensku v najbližších rokoch pribudnúť tisícky nových bytov. Potvrdila to generálna riaditeľka Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania Eva Lisová.

Na schválenie predložili projekt so 151 bytmi v Bratislave, pričom v najbližších týždňoch a mesiacoch sa očakáva schvaľovanie stoviek bytov v Košiciach a Nitre. Ďalšie projekty pripravujú v Trenčíne, Banskej Bystrici, Martine či Zvolene. Nové bytové domy by mali dokončiť do dvoch rokov od začiatku výstavby.

Po zverejnení projektov na webovej stránke si záujemcovia budú môcť zaregistrovať záväzný záujem. Agentúra doteraz uzavrela zmluvy so siedmimi investičnými partnermi a rokuje s ďalšími.

Aktuálne sú k dispozícii iba dva bytové domy v Bratislave a Žiline spolu s 223 bytmi, do výstavby smeruje aj projekt v Žiari nad Hronom. Perspektívne má systém v budúcnosti zahŕňať až desaťtisíce bytov.

(tasr, max)

  |  

Blokáda mora ohrozuje úrodu, Ukrajina žiada EÚ o miliardu

Kritická situácia okolo blokády Čierneho mora hrozí vyvolaním globálnej potravinovej krízy a obmedzením budúcej úrody na Ukrajine. Ukrajinský minister poľnohospodárstva Taras Vysockij v Bruseli apeloval na EÚ s požiadavkou na zjednodušenie prepravy a poskytnutie 1,1 miliardy eur na pokrytie vysokých dopravných nákladov.

Bez finančnej pomoci nebudú poľnohospodári schopní osiať polia pre ďalšiu sezónu, čo by mohlo viesť k zníženiu osiatej plochy o 35 až 40 percent a uviaznutiu 35 miliónov ton obilia v krajine.

Solidarita Európskej únie však podľa Politica naráža na národné záujmy. Kľúčové tranzitné krajiny ako Poľsko a Rumunsko odmietajú ďalej navyšovať svoje prepravné kapacity s odvolaním sa na preťaženie vlastnej infraštruktúry a ochranu domácich farmárov.

Zatiaľ čo eurokomisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen aj Nemecko zdôrazňujú potrebu hľadania alternatívnych trás do severoeurópskych prístavov, neochota susedných štátov prehlbuje napätie.

Správa Rady pre zahraničné vzťahy varuje, že následky výpadku vývozu môžu uvrhnúť do akútneho hladu milióny ľudí po celom svete.

(max)

  |  

Kopilot z letu FlyDubai navštevoval v Austrálii radikálne mešity

Austrálske bezpečnostné orgány začali vyšetrovať austrálske väzby kopilota Hammama al-Hammamiho, ktorý počas letu z Dubaja do Tel Avivu napadol kapitána núdzovou sekerou.

Generálny prokurátor Emirátov označil incident na lete FZ1073 za teroristický útok.

Podľa zdrojov oboznámených s vyšetrovaním je podozrivý ománskym štátnym príslušníkom a v minulosti študoval na RMIT univerzite v Melbourne. Viktoriánsky spoločný protiteroristický tím, zahŕňajúci federálnu políciu aj spravodajskú službu ASIO, oficiálne potvrdil preverovanie jeho pobytu v krajine.

Denník Financial Times informoval, že al-Hammamiho v Austrálii viedli pod spravodajským spisom pre návštevy radikálnych mešít a extrémistických webov. Univerzita aj oficiálne úrady v Ománe sa k prípadu zatiaľ vyjadriť odmietli.

Spoločnosť FlyDubai potvrdila, že v spolupráci s medzinárodnými orgánmi naďalej dôkladne incident vyšetrujú.

(reuters, max)

  |  

Danko hovorí o Tarabovom vydieraní Fica

Odvolaný minister životného prostredia Tomáš Taraba, ktorý sa vrátil do parlamentu ako nezaradený poslanec, v nedeľu vyhlásil, že bol pripravený odísť aj sám. Podľa jeho slov v relácii V politike na Ta3 o tom hovoril aj s premiérom Robertom Ficom (Smer).

Koaličný partner a predseda SNS Andrej Danko však na sociálnej sieti reagoval, že Taraba „do poslednej chvíle vydieral vládu“, že s ním odíde štátny tajomník ministerstva investícií Radomír Šalitroš aj šéf tohto rezortu Samuel Migaľ (nominant Smeru).

„Nevydalo im to. Taraba je nervózny. Aspoň vidíte jeho pravú tvár,“ dodal.

Deklaroval, že v Národnej rade SR je pripravených 76 poslancov schváliť štátny rozpočet.

(max)