Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pellegrini podporil riešenie cyperskej otázky podľa OSN

Slovensko chce ďalej posilňovať spoluprácu s Cyprom na bilaterálnej úrovni aj pri presadzovaní spoločných záujmov v Európskej únii. Prezident Peter Pellegrini o tom v pondelok rokoval s predsedníčkou cyperského parlamentu Annitou Demetriovou. Šéf cyperského parlamentu navštívil Slovensko naposledy v roku 2019.

Prezident podporil komplexné riešenie cyperskej otázky podľa rezolúcií OSN, medzinárodného práva a európskych hodnôt. Slovensko vyše 37 rokov podporuje dialóg politických strán oboch komunít a pôsobí v mierovej misii OSN UNFICYP. V tomto úsilí chce pokračovať.

Priestor na rozvoj vzťahov vidí Pellegrini v prepájaní firiem, inováciách, moderných technológiách a vytvorení skupiny priateľstva Slovensko – Cyprus.

Partneri diskutovali aj o konkurencieschopnosti a bezpečnosti Únie či budúcom viacročnom finančnom rámci. Cyperské skúsenosti s predsedníctvom v Rade EÚ môžu podľa prezidenta pomôcť Slovensku pri príprave na predsedníctvo v roku 2030.

Demetriová rokovala aj s predsedom parlamentu Richardom Rašim o európskom rozpočte, energetickej bezpečnosti či migrácii. Raši podporil vstup Cypru do schengenského priestoru.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Členovia AfD navrhujú zmierniť postoj k Európskej únii a euru

Členovia Alternatívy pre Nemecko (AfD) presadzujú zmenu dlhodobého odmietavého postoja strany k členstvu krajiny v Európskej únii a eurozóne. Vyplýva to zo strategického dokumentu, ktorý získala agentúra Reuters.

Materiál požaduje nové vyrokovanie európskych zmlúv a premenu Únie na voľnejšie spojenectvo suverénnych štátov. Ak reformné úsilie zlyhá, má nasledovať referendum o nemeckom členstve. Navrhuje aj národné výnimky v migrácii, vo fiškálnej politike a v spoločnom európskom dlhu, samotné euro však zásadne neodmieta.

Dokument pripravili poslanci AfD z Európskeho parlamentu, zo Spolkového snemu a z krajinských parlamentov. Prípadnú zmenu programu musí schváliť budúcoročný stranícky zjazd.

Hovorca strany pre európske otázky Peter Boehringer odmietol, že ide o obrat. Podľa neho návrh zodpovedá doterajšej politike AfD: najskôr sa pokúsiť o reformu Únie a až potom zvažovať odchod.

Súčasný program pritom žiada vystúpenie Nemecka z eurozóny a napokon nahradenie Únie novým európskym rámcom. AfD vznikla v roku 2013 najmä ako odpor proti záchranným politikám eurozóny.

Strana skončila vo vlaňajších parlamentných voľbách druhá a do roku 2029 chce vstúpiť do spolkovej vlády. Hlavné nemecké strany spoluprácu s ňou odmietajú.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Sestry varujú, reforma vzdelávania ich nedostatok nevyrieši

Sesterské organizácie opätovne upozornili na nedostatok sestier v slovenskom zdravotníctve. Nový vzdelávací model 1+4 podľa nich problém nevyrieši. Žiadajú preto aj lepšie pracovné podmienky a opatrenia, ktoré udržia absolventov v slovenskom zdravotníctve.

Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová upozornila, že preťažené sestry nestíhajú poskytovať všetku potrebnú starostlivosť, čo môže ovplyvniť prežitie či vyliečenie pacientov. Absolventi nového modelu navyše nastúpia do praxe najskôr o päť rokov.

Predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek Monika Kavecká pripomenula, že školy pripravujú približne tisíc absolventov ošetrovateľstva ročne. V rokoch 2022 až 2025 ukončilo bakalárske štúdium 4 173 ľudí, z toho vlani 1 121. Nemocnice napriek tomu naďalej zápasia s nedostatkom sestier.

Organizácie žiadajú sledovať, kam absolventi odchádzajú, zabezpečiť primerané odmeňovanie, dostatok financovaných miest a znížiť závislosť nemocníc od nadčasov. Odborári navrhujú aj zvýšiť koeficient odmeňovania za prax z 0,01 na 0,02 a skrátiť pracovný týždeň na 35 hodín.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Vývoz ropy z Blízkeho východu prekročil predvojnovú úroveň

Blízkovýchodní producenti ropy v septembri zvýšili dodávky napriek nebezpečenstvu v Hormuzskom prielive. Údaje spoločností Kpler a Vortexa ukazujú návrat vývozu ropy na úrovne spred americko-izraelskej vojny s Iránom.

Sedemdňový priemer vývozu ropy dosiahol 30. septembra 18,3 milióna barelov denne oproti predvojnovému priemeru približne 18 miliónov. Podľa Kpler dodávky prekročili pôvodnú úroveň počas 14 septembrových dní. Vortexa zaznamenala štrnásťdňový priemer vývozu ropy a kondenzátu 18,6 milióna barelov denne.

Rast ťahá najmä Saudská Arábia, ktorá chce obnoviť trhový podiel a nakladá ropu pri Červenom mori aj v Perzskom zálive. Irak získal iránske povolenie na prejazd svojich tankerov. Vývoz skvapalneného zemného plynu cez prieliv stúpol od februára na maximum.

Služba Marisks však za posledný týždeň hlásila najmenej sedem incidentov. Neznáme projektily údajne zasiahli tankery Kazimah III a Lipsi, pričom spôsobili požiar a poškodili strojovňu. Posádky vyviazli bez zranení.

Marisks pripúšťa, že iránske sily môžu odpaľovať rakety do vopred určenej oblasti, kde následne zachytávajú dostupné radarové signály. Pred vojnou prechádzalo prielivom približne 20 percent svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Drucker avizuje rast platov učiteľov aj ďalších zamestnancov

Dohoda na rok 2027 počíta so zvýšením miezd všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy vrátane pedagogických aj nepedagogických pracovníkov. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) to oznámil po pondelkovom rokovaní vlády, ktorá schválila návrh štátneho rozpočtu.

Podľa ministra má Slovensko pri odmeňovaní v školstve stále priestor približovať sa štandardu krajín Európskej únie.

Rozpočtový návrh označil za zodpovedný a potvrdil, že školstvo dostane viac finančných prostriedkov. Zároveň zdôraznil, že rezort patril v uplynulých rokoch medzi priority vlády z hľadiska financovania a rozpočtu.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Šaško: Výstavba piatich nemocníc má financie zabezpečené

Návrh rozpočtu schválený vládou podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) zabezpečuje pokračovanie výstavby piatich kľúčových nemocníc. Do nemocničnej infraštruktúry má v roku 2027 smerovať 800 až 900 miliónov eur.

Rozpočet počíta so 600 až 700 miliónmi eur, ďalších 200 miliónov už má rezort na účte. Prostriedky majú pokryť pokračovanie a dokončenie investícií v Martine, Banskej Bystrici, Ružomberku, Prešove a Bratislave.

Šaško deklaroval aj dodržanie záväzku zvyšovať mzdy zdravotníkov. Na ich rast má budúci rok smerovať navyše viac ako 350 miliónov eur. Od roku 2022 do roku 2027 má podľa ministra ísť na rast miezd približne 1,9 miliardy eur. V rokoch 2027 až 2029 má ísť približne o ďalšiu miliardu eur.

Celkové výdavky na zdravotníctvo majú v roku 2027 dosiahnuť 11,1 miliardy eur, medziročne o 429 miliónov viac, čo predstavuje nárast o 4,03 percenta.

Výdavky na verejné zdravotné poistenie sa majú oproti schválenému rozpočtu na rok 2026 zvýšiť o 569 miliónov na 9,74 miliardy eur. Z toho 9,39 miliardy má smerovať na zdravotnú starostlivosť.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.