Preskočiť na obsah
  |  

Námorníkom ponúkajú 25-tisíc dolárov za plavbu cez Hormuz

Čínska agentúra na nábor posádok ponúka námorníkom až 25-tisíc dolárov za jednu plavbu cez Hormuzský prieliv. Hľadá posádky pre supertankery, ktoré napriek iránskym útokom smerujú po ropu do Perzského zálivu. Informoval o tom Wall Street Journal.

Producenti ropy platia za niekoľkodňovú spiatočnú plavbu cez prieliv 30 až 40 miliónov dolárov, a to bez poistenia. Supertanker môže previezť približne dva milióny barelov ropy. Pri cene ropy Brent okolo 100 dolárov za barel má plný náklad hodnotu približne 200 miliónov dolárov.

Náklady na prepravu prudko vzrástli. Denná sadzba za supertanker na trase z Perzského zálivu do Číny koncom septembra presiahla 1,2 milióna dolárov. Bezprostredne pred vojnou v Iráne predstavovala približne 231-tisíc dolárov.

Námorníci pritom čelia reálnemu nebezpečenstvu. Za uplynulé dva týždne napadli v blízkosti prielivu deväť obchodných lodí. Jeden námorník zahynul a dvaja utrpeli zranenia. Jeden z dôstojníkov opísal nočné plavby so zhasnutými svetlami a nefungujúcim GPS. Po jednej z nich polovica jeho posádky odišla.

(red)

  |  

Vojenský výbor NATO navštívil Kyjev prvýkrát po ôsmich rokoch

Delegácia Vojenského výboru NATO vedená admirálom Giuseppem Cavom Dragonem navštívila ukrajinskú metropolu, kde rokovala s vedením ozbrojených síl o situácii na fronte a ďalšej pomoci.

Výbor prišiel na oficiálnu návštevu po ôsmich rokoch. Jeho predseda tým podľa vlastných slov splnil augustový prísľub hlavnému veliteľovi ukrajinských ozbrojených síl Mychajlovi Drapatému. Cesta nadviazala na júnovú návštevu Severoatlantickej rady.

V delegácii boli vojenskí predstavitelia všetkých 32 členských štátov. Od hlavného veliteľa a generálneho štábu si vypočuli aktuálne hodnotenie bojov a zisťovali možnosti ďalšej podpory. Zároveň vzdali úctu ukrajinským vojakom, najmä padlým a zraneným.

Cavo Dragone zdôraznil, že Aliancia stojí pri Ukrajine v rámci obrany jej suverenity, územnej celistvosti a budúcnosti jej obyvateľov. Sabotáže, kybernetické útoky ani narúšanie vzdušného priestoru členských krajín podľa neho neoslabia odhodlanie spojencov.

„Podpora NATO pre Ukrajinu naďalej rastie a naša jednota je silnejšia než kedykoľvek predtým,“ vyhlásil. Rusku pripísal plnú zodpovednosť za nebezpečné a neprijateľné správanie.

Generálny tajomník Mark Rutte už predtým vyzval spojencov, aby sa pripravili na ďalšie nepriateľské kroky Moskvy a reagovali posilnením pomoci Kyjevu.

(ukrinform, bak)

  |  

PS žiada preveriť zákazky železníc zadávané bez súťaže

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) podáva podnet na Úrad pre verejné obstarávanie a Najvyšší kontrolný úrad, aby preverili možné nedovolené delenie zákaziek Železníc Slovenskej republiky pri modernizácii infraštruktúry.

Poslanec Ján Hargaš ako príklad uviedol obnovu trate medzi Tvrdošovcami a Palárikovom za celkovo 14 miliónov eur. Tvrdí, že železnice zákazku umelo rozdelili na tri menšie časti, aby sa vyhli verejnému obstarávaniu, a bez súťaže ich zadali spoločnosti TSS Grade.

Poslankyňa Darina Luščíková žiada preveriť spôsob výberu firiem pri zákazkách bez súťaže aj ich hospodárnosť. Upozornila, že ak sú nesúťažné zákazky drahšie o viac ako 40 percent, ide o milióny eur, ktoré potom chýbajú na trate, stanice, bezpečnosť či služby pre cestujúcich.

Hargaš poukázal aj na rekonštrukciu stanice Bratislava-Nové Mesto. PS podľa neho pri porovnaní priamo zadanej zákazky pre TSS Grade s inou zákazkou vysúťaženou vo verejnej súťaži našlo pri rovnakých položkách až desaťnásobné rozdiely v cenách. Aj porovnávanú zákazku získala spoločnosť TSS Grade.

(tasr, lud)

  |  

Platy v štátnej a vo verejnej správe majú stúpnuť o 8,4 percenta

Zamestnanci štátnej a verejnej správy si majú od 1. júla 2027 polepšiť o 8,4 percenta. Pozmeňujúci návrh k zákonu o štátnom rozpočte predložil v stredu podpredseda parlamentného finančného výboru Daniel Karas (Smer). Výbor odporučil plénu rozpočet s touto zmenou schváliť.

Vláda návrh odobrila v pondelok 5. októbra, parlament o ňom začne rokovať v stredu popoludní. Príjmy verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Schodok tak predstavuje 7,443 miliardy eur, teda 4,94 percenta hrubého domáceho produktu.

Deficit bude vyšší než tohtoročný, ktorý bol pôvodne plánovaný na 4,1 percenta a aktuálne sa očakáva na úrovni 4,37 percenta. V nasledujúcich dvoch rokoch má klesnúť na 4,5 percenta a štyri percentá HDP. Dosiahnutie týchto cieľov si však vyžiada dodatočné konsolidačné opatrenia.

(tasr, bak)

  |  

Kremeľ označil francúzsky raketový test za prejav militarizácie Európy

Kremeľ kritizoval francúzsky skúšobný odpal rakety schopnej niesť jadrovú hlavicu a vyhlásil, že Európa buduje svoju obrannú identitu na konfrontácii s Ruskom. Takúto stratégiu označil za „slepú uličku“.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok privítal test balistickej rakety odpaľovanej z ponorky pri pobreží Bretónska. Podľa neho vyslal odkaz „hlasno a jasne tam, kde ho treba prijať“, Rusko však priamo nespomenul.

Test sa uskutočnil v čase zvýšeného napätia pre vojnu na Ukrajine, európsku bezpečnosť a jadrové odstrašovanie. Rusko v uplynulom období opäť varovalo, že by mohlo použiť jadrové zbrane na svoju obranu a obranu Kaliningradskej oblasti.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Moskva francúzsky odkaz prijala. Test označil za príklad európskej „posadnutosti militarizáciou“.

„Budujú svoju identitu v oblasti obrany a bezpečnosti na základe konfrontácie s Ruskou federáciou. Je to slepá ulička,“ vyhlásil.

Rusko podľa Peskova zostáva v pohotovosti, ale je otvorené dialógu. Problémy by sa podľa neho nemali riešiť demonštratívnymi odpalmi rakiet, ale rokovaniami.

(reuters, lud)

  |  

KDH žiada Pellegriniho, aby vrátil rozpočtovú novelu

Opozičné KDH vyzvalo prezidenta Petra Pellegriniho, aby nepodpísal novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a vrátil ju parlamentu. Hnutie namieta zrušenie mesačného limitu na výdavky počas rozpočtového provizória.

Doteraz boli podľa poslanca Rastislava Krátkeho výdavky v jednotlivých mesiacoch obmedzené približne na jednu dvanástinu ročného rámca. Novela celkové ročné výdavky nezvyšuje, vláde však umožní voľnejšie rozhodovať, kedy peniaze počas roka minie.

„Rozpočtové provizórium nemá byť bianko šek pre vládu,“ vyhlásil Krátky. Ak vláda potrebuje väčšiu flexibilitu pre mimoriadne situácie, zákon by podľa neho mal presne vymedziť výnimky namiesto odstránenia všeobecnej poistky.

KDH zároveň upozornilo na návrh rozpočtu v zdravotníctve. Podľa podpredsedu hnutia Petra Stachuru má z rozpočtu rezortu obrany smerovať 562 miliónov eur na zdravotnícke projekty, no na rokovaní parlamentného zdravotníckeho výboru kompetentní nevysvetlili, ako sa peniaze rozdelia.

„Vláda chce viac voľnosti pri míňaní, ale nevie presvedčivo vysvetliť ani to, ako chce rozdeliť stovky miliónov eur,“ uviedol Stachura.

(tasr, lud)