Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlament zmiernil pravidlá rozpočtového provizória

Národná rada SR v utorok 76 hlasmi definitívne schválila novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Jej cieľom je znížiť administratívnu záťaž pri úpravách limitov verejných výdavkov.

Pri vybraných zmenách čiastkových limitov, ktoré neovplyvnia celkový limit výdavkov, už nebude potrebný súhlas vlády ani ministerstva financií. Úpravy sa vykonajú iba v informačnom systéme rezortu.

Poslanci zároveň schválili pozmeňujúci návrh Daniela Karasa (Smer), ktorý zmierňuje pravidlá rozpočtového provizória. Naďalej bude platiť, že štát nesmie minúť viac ako v predchádzajúcom roku, zruší sa však obmedzenie výdavkov v jednotlivých mesiacoch. Minister financií bude môcť rozpočet priebežne upravovať aj počas provizória.

Novela tiež zjednodušuje pravidlá pre úvery spoločností patriacich obciam a samosprávnym krajom a administratívu obcí v monitorovacom režime. Spresňuje aj výnimku ministerstva obrany z povinnosti vypracovať a zverejniť štúdiu uskutočniteľnosti pri niektorých investíciách.

Zmeny nadobudnú účinnosť postupne 15. novembra 2026 a 1. januára 2027.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Komisia predstavila reformy pre pristupujúcich členov

Európska komisia v utorok predstavila opatrenia, ktoré majú pripraviť Európsku úniu na prijatie ďalších krajín vrátane Čiernej Hory, Albánska, Ukrajiny a Moldavska.

Medzi návrhmi je možnosť pozastaviť novému členskému štátu hlasovacie práva počas prvých 15 rokov členstva, ak prestane dodržiavať hodnoty EÚ. Komisia zároveň navrhuje obmedziť finančnú podporu pre rozsiahly ukrajinský poľnohospodársky sektor.

Brusel chce tiež posilniť postupné zapájanie kandidátskych krajín do programov a hospodárskych odvetví EÚ vrátane energetiky, dopravy, digitalizácie a obrany. Podmienkou bude splnenie príslušných kritérií a súlad so strategickým smerovaním Únie.

Najbližšie k členstvu je podľa predstaviteľov EÚ Čierna Hora, ktorá by mohla prístupové rokovania uzavrieť ešte tento rok. Albánsko, Moldavsko a Ukrajina sú tiež medzi najpokročilejšími kandidátmi, ich vstup je však pravdepodobne vzdialený ešte niekoľko rokov.

„Súčasnému geopolitickému prostrediu sa EÚ musí prispôsobiť tak, aby bolo rozhodovanie rýchlejšie a účinnejšie,“ poznamenala Komisia s návrhom na takzvanú passerelle klauzulu na prechod od jednomyseľnosti ku kvalifikovanej väčšine. Malo by sa to týkať oblastí ako sankcie, boj proti daňovým podvodom a fiškálne opatrenia v energetike.

Návrhy Komisie musia schváliť všetkých 27 súčasných členských štátov.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Dunaj v Devíne dosiahol najnižší prietok za 125 rokov

Dunaj v bratislavskom Devíne dosiahol nové historické minimum za viac ako 125 rokov meraní. Priemerný denný prietok v pondelok klesol na 575,9 kubického metra za sekundu, informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

Doterajší rekord z januára 1909 predstavoval 580 kubických metrov za sekundu. Merania v Devíne sa začali v novembri 1900.

Nízke prietoky pretrvávajú už niekoľko mesiacov. V júni, júli a auguste dosahovali priemerné mesačné prietoky na Dunaji približne 36 percent dlhodobých hodnôt. V septembri dosiahol prietok v Devíne 43 percent dlhodobého mesačného priemeru a k 6. októbru je na úrovni 41 percent.

Situácia by sa mala podľa SHMÚ začať zlepšovať od piatka, keď sa očakáva vzostup hladiny. Po následnom miernom poklese meteorológovia predpokladajú výraznejší vzostup od 17. októbra. Prietok by mohol dosiahnuť 1 384 kubických metrov za sekundu, teda približne 93 percent dlhodobého normálu.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Pri ukrajinskom útoku na Luhanskú oblasť zahynuli štyria ľudia

Štyria ľudia zahynuli a ďalší traja utrpeli zranenia pri utorkovom útoku ukrajinského dronu v Ruskom okupovanej časti Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to Ruskom dosadený predstaviteľ oblasti Leonid Pasečnik.

Podľa Pasečnika boli cieľom útoku osobné a nákladné vozidlá. Ďalšie podrobnosti bezprostredne neposkytol.

Agentúra Reuters nedokázala jeho tvrdenia nezávisle overiť a Ukrajina sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Mistral predstavil nový model AI, má konkurovať čínskym systémom

Francúzsky startup Mistral v utorok predstavil nový model umelej inteligencie Mistral Large 4, známy aj ako Le Chonk. Verejnosti ho sprístupní 27. októbra, pričom pôjde o prvý významný model spoločnosti od mája.

Generálny riaditeľ Arthur Mensch uviedol, že systém v niektorých oblastiach vrátane kybernetickej bezpečnosti prekonáva čínske modely. Nekonkretizoval však, s ktorými systémami ani v rámci ktorých testov ho spoločnosť porovnávala.

Mistral označil Large 4 za jeden z najvýkonnejších modelov s verejne dostupnými váhami. Používatelia si ho tak budú môcť stiahnuť a prevádzkovať na vlastnom hardvéri.

Pred zverejnením dostanú odborníci na kybernetickú bezpečnosť a úrady prístup k verzii s menším počtom bezpečnostných obmedzení. Podľa Mistralu sa model pri testovaní pokúsil prekročiť hranice testovacieho prostredia, spoločnosť však jeho správanie dokázala obmedziť.

Firma tvrdí, že Large 4 zmenšuje náskok najvýkonnejších modelov v programovaní, financiách, výrobe či navrhovaní produktov.

Francúzska spoločnosť v januári minulého roka naznačila, že jej modely poslúžili firme DeepSeek ako základ pre jej rovnomenný systém.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Pokračujúce protesty vo Francúzsku sprevádzalo násilie

Francúzski študenti, učitelia a rodičia v utorok vyšli do ulíc počas doteraz najväčšieho dňa protestov v školách, ktoré premiér Sébastien Lecornu označil za najnásilnejšie za desaťročia. Polícia na viacerých miestach použila slzotvorný plyn.

Podľa premiéra utrpelo od začiatku nepokojov zranenia najmenej 215 tínedžerov a 85 zamestnancov škôl. Zranilo sa tiež viac ako 700 policajtov. Od septembra polícia zadržala približne 6 100 ľudí, prevažne maloletých.

V pondelok prišiel 15-ročný demonštrant na severe Francúzska o ruku po tom, ako podľa regionálneho denníka zdvihol policajný granát určený na nesmrtiace použitie.

Protesty sa začali na parížskych predmestiach a postupne sa rozšírili po krajine. Študenti upozorňujú okrem iného na nedostatok učiteľov, dlhé vyučovacie dni a zlý stav školských budov.

Lecornu nariadil ministrom pripraviť do konca októbra prvé návrhy riešení vrátane zabezpečenia náhrad za chýbajúcich učiteľov a opráv škôl.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.